Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ložiská nerastných surovín v širšom okolí Banskej Bystrice
zdroj: www.mineral.cz
pridané: 26.6.2006

Širšie okolie Banskej Bystrice patrí medzi významné oblasti výskytu ložísk nerastných surovín Západných Karpát z minulosti známych ťažbou Au (z aluviálnych sedimentov od 13. storočia, neskôr Fe a Cu rúd (v 18. a 19. storočí) a antimonitu (spolu s Au a Ag od prvej polovice 17. do konca 20 storočia). V roku 1994 sme si pripomenuli práve v Banskej Bystrici 500. výročie vzniku Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti, jednej z najstarších banícko - hutnícko - obchodnej spoločnosti v Európe i vo svete.

Jednotlivé banské revíry (Badín - Banská Bystrica - Šalková, Tajov - Králiky - Malachov, Špania Dolina - Staré Hory - Harmanec, Ľubietová - Poniky) predstavujú priestory, ktoré svojou banskou činnosťou výrazne ovplyvnili Banskú Bystricu. Od nich pochádza aj jej prívlastok - Banská. Aké ložiská nerastných surovín a kde sa v jej okolí vyskytujú?

1. V oblasti západnej časti Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry) sa výskumami mnohých geológov zistilo a v minulosti aj ťažilo desať základných typov mineralizácií (pozri tab. 1 a obrázok). Z nich objektami ťažby, resp. podrobného prieskumu boli predovšetkým ložiská Sb - Au na severných (Dúbrava, Magurka) aj južných svahoch pohoria (Dve Vody, Medzibrod, Lom a Lomnistá), W - Au mineralizácia v oblasti Jasenie - Kyslá, polymetalická Pb-Zn mineralizácia v Jasení s barytom a striebronosným galenitom (Soviansko) a sideritovo - ankeritová mineralizácia v pásme od Vyšnej Boce cez Ďumbier a Trangošku po Chabenec. Menej významné sú výskyty uránovej mineralizácie s molybdenitom v pegmatite a granodiorite (Dúbrava, Malé Železné), barytovej mineralizácie (Malužiná) s barytom a sulfidmi medi v permských bazaltoch - melafýroch.

Na južných svahoch Nízkych Tatier sa dostali do intenzívnejšej prevádzky len dve lokality - Medzibrod a Lom. Od polovice 18.storočia sa zachovali záznamy o údeloch banských oprávnení v Medzibrode na vrchu Borová. Najprv sa dobývali na zlato, striebro, ale aj pyrit. V r.1936 sa obnovili kutacie práce a v r. 1938 aj ťažba antimonitu. V roku 1947 sa však prevádzka bane zastavila

Lokalita Lom bola predmetom čulejšej banskej činnosti v 19. storočí. Na starých prácach sa obnovila banícku činnosť v r. 1887. Vybudoval sa tu. medzi obcami Lopej a Dolná Lehota Železný Hámor, v ktorom sa začal taviť antimón, čiže biely kov, podľa čoho dostala huta názov Vajsková.

Väčšia časť tejto hydrotermálnej mineralizácie sa geneticky spája s metamorfnými alebo magmatickými procesmi, ktoré prebiehali v oblasti Nízkych Tatier koncom prvohôr (hercýnske procesy) alebo koncom druhohôr (alpínske procesy).

2. V Starohorských vrchoch (západné pokračovanie Ďumbierskych Tatier) sa od polovice 13. storočia intenzívne ťažili severne od Banskej Bystrici medené a strieborné rudy na ložiskách v Španej Doline a v okolí Starých Hôr (Richtárová, Piesky) Banská činnosť kulminovala za vlastníctva Thurzovcov a Fuggerovcov v rokoch 1494 - 1545. Ťažba z ložísk tejto oblasti predstavovala popredné miesto v ťažbe a spracovaní medi v bývalom Uhorsku, ale aj v celej Európe. Vtrúsená a žilníková hydrotermálna mineralizácia tu vystupuje v horninách kryštalinika (pararuly, amfibolity, granitoidy) a permu (arkózové pieskovce)

V okolí Harmanca sa v dávnej minulosti, ale aj v dvadsiatych rokoch n.st. ťažilo zlato  z kremenných žíl.

3. Na severozápadnom okraji Veporských vrchov medzi Podbrezovou a Ľubietovou sa nachádza 6 km široký pruh tzv. ľubietovskej zóny, ktorý je budovaný kryštalinikom (metamorfity, migmatity, granity), mladoprvohornými (permskými) kontinentálnymi vulkanicko

- sedimentárnymi horninami a druhohornými (mezozoickými) vápencami a dolomitmi.. Významná tu bola medená mineralizácia, ktorá sa v minulosti intenzívne ťažila, čoho svedkom sú obrovské haldy pri Ľubietovej (Svätoduška, Kolba, Podlipa).

4. V tzv. príkrove Drienku hronského synklinória vo Zvolenských vrchoch JV od Banskej Bystrice sa vyskytujú pri Ponikách menšie ložiská Pb - Zn (Drienok) a Cu (Farbište). Vznikali mladšími (alpínskymi) hydrotermálnymi procesmi v podobe nepravidelných telies zatlačením (metasomatózou) druhohorných dolomitov (Drienok), alebo v puklinách a trhlinách melafýrov (Farbište).

5. V západnej časti okolia Banskej Bystrice sa nachádzajú Kremnické vrchy, tvorené sopečnými (vulkanickými) aj sopečno - usadenými (vulkanicko - sedimentárnymi) horninami stredoslovenských neovulkanitov Na nich sa viaže vznik hydrotermálnych ložísk ortute (Malachov - Veľká studňa) a arzénu (realgár, auripigment) pri Tajove.

6. Z početných ložísk nerudných surovín treba z oblasti Banskej Bystrice uviesť ložisko cementárskych surovín v Kostiviarskej pri Banskej Bystrici. Početné sú lomy na vápenec a dolomit (Priechodská píla, Riečka, Valaská, Lučatín a i.), kremitých hornín (kremence, prekremenelé vápence a dolomity) (Harmanček, Badín, Pršany a i.) a melafýrov (Šalková) pre stavebné účely

7. V bezprostrednom okolí Banskej Bystrice sa vyskytujú aj menšie bezvýznamné sloje uhlia v usadených horninách treťohorného veku (Rudlová, Rakytovcie, západne od Malachova).

mineral.cz