Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Hodruša (Štiavnické vrchy)
zdroj: www.mujweb.cz/veda/mineral
pridané: 11.12.2004

Obec 5-10 km na západ od Banskej Štiavnice. Prístup autobusom SAD zo Žarnovice ale aj z Banskej Štiavnice. Hodruša je jedným z najstarších baníckych osídlení v banskoštiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. Založenie obce je možné predpokladať v r.1222. Prvá známa písomná zmienka o osade Hodruša sa nachádza v tzv. tekovskej listine z r.1228.

Začiatkom 17.storočia existovalo v Hodruši 136 banských podnikov. Za najvýznamnejšie hlbinné bane možno považovať Všechsvätých, štôlňa Brenner, Dolná štôlňa Finsterort, Horná štôlňa Finsterort, Mikuláš, šachta Zipser, Schopfer. Dnes už prakticky funguje len baňa Rozália, v ktorej sa ťaží zlatonosná ruda.

Klopačka

Hodruša sa rozkladá po obidvoch stranách hlbokej doliny, ktorou preteká Hodrušský potok. Terajšie urbanizačné jadro leží v bočnej doline v nadväznosti na trasu B.Štiavnica-Žarnovica.

Geologické pomery

Chotár obce sa nachádza v centrálnej a západnej časti Štiavnických vrchov. Jeho územie je budované prevažne neovulkanitmi - najmä pyroxenickými a amfibolicko-biotitickými andezitmi, v menšej miere sú zatúpené dacity, ryolity a pyroklastiká. Značné uplatnenie, najmä v centrálnej časti chotára, majú aj subvulkanické intrúzie granodioritu a dioritu. Podložie neovulkanitov tvoria horniny kryštalinika (ruly a migmatity) a sedimentárne horniny chočskej a križnianskej jednotky, miestami zmenené na rohovce, erlány a skarny.

Kontaktne-metasomatická mineralizácia

Na styku amfibolicko-biotitického granodioritu s vápencami a verfénskymi bridlicami vznikli fassaitové erlány, granatické erlány a rohovce. Najväčší pás granatických erlánov sa rozkladá nad bývalým Dolným banským závodom. Známy je fassaitový erlán opísaný z Úškrtovej doliny.

Skarnová mineralizácia

Na kontaktoch intruzívnych hornín s karbonatickými horninami vznikli aj skarny s magnetitovo-pyritovým a pyritovo-pyrotínovo-chalkopyritovým zrudnením. V chotári obce sa vyskytujú najmä vápenaté skarny s magnetitovo-pyritovým zrudnením. Jediné väčšie ložisko s magnetitom, ťažené už pred 16.storočím, sa nachádza cca 2 km na ZSZ od ústia Rakovej doliny do hodrušského údolia. Ťažba zanikla začiatkom 19.storočia.

Hydrotermálna žilná a metasomatická mineralizácia

Početné rudné žily a ojedinelé telesá metasomatických rúd vyskytujúce sa v chotári obce Hodruša, sú súčasťou štiavnicko-hodrušského rudného obvodu. Rozdeľuje sa na štiavnický s prevažne polymetalickou mineralizáciou a hodrušský, so strieborno-kremenno-karbonátovou mineralizáciou. Na ich rozhraní sa vyčleňuje tzv. hluché pásmo s polymetalickou mineralizáciou.

Žilná polymetalická mineralizácia

Tento typ mineralizácie je vyvinutý na žilách tzv. hluchého pásma. Významnejšie žily tzv. hluchého pásma sú (od V ku Z) Ochsenkopf, Amália, Bakali, Rozália, Medená a Bärenleitner. Žily sú vyvinuté hlavne v propylitizovanom pyroxénovom andezite, dacite a granodiorite. Smer žíl SSV-JJZ. Majú nepravidelný priebeh a pomerne krátku smernú dĺžku. Charakter mineralizácie na žilách tzv. hluchého pásma, novšie preštudovanej na žilách Rozália a Medená, je analogický ako na žilách v štiavnickom rudnom obvode. V minulosti sa v širšom meradle ťažili iba žily Ochsenkopf a Amália na východnom okraji tzv. hluchého pásma, kým na ostatných žilách, včítane žily Rozália, boli len neveľké dobývky. Pre žily je charakteristický nízky obsah drahých kovov a prevaha medi nad Pb a Zn.

V súčasnosti je ekonomicky významná iba žila Rozália, ktorá je jediným objektom ťažby. Nachádza sa asi 2 km JV od obce. Bola známa už od 17.storočia, ale do 19.storočia sa na nej vykonali iba nepatrné kutacie a ťažobné práce. Ku pravidelnej ťažbe Cu-rúd sa pristúpilo až v januári 1951. Vo vzdialenosti 125 m od ústia štôlne Dolná Rozália sa v r.1956 vyhĺbila I.úklonná šachta Rozália po úroveň VIII.obzoru. V r.1959-1964 bola z VIII. na XIV.obzor vyhĺbená II.úklonná šachta. Vo výškových úrovniach od štôlne Horná Rozália po XIV.obzor bolo v r.1951-1990 vyťažených 1,863 tisíc ton Cu-rúd s priemerným obsahom 0,71% Cu. V období 1990-1991 bolo dobývané polymetalické teleso nachádzajúce sa v nadloží žily Rozália na úrovni VII.-X.obzoru. V r.1990 bolo objavené v severnej časti dobývacieho priestoru bane Rozália drahokovové Au-Ag zrudnenie, ktoré sa začalo dobývať v januári 1993 a ťaží sa dodnes. Do decembra 1999 bolo vyťažených 438948 ton rudy s obsahom 7,5 g Au/t. Ložisko je dobývané od úrovne XI. až po XVII.obzor.

Priebeh žily je známy v dĺžke asi 1 km, hĺbkový rozsah zrudnenia je viac ako 500 m. Mocnosť žily značne kolíše od 0,3 - 1,0 m (zriedkavejšie 2 - 5 m), priemerná mocnosť 1 m. Textúra žiloviny je prevažne brekciovitá, kokardovitá a drúzová. Celá žila Rozália s výnimkou najjužnejšej podpovrchovej časti patrí do medenej paragenetickej zóny, s prevahou Cu nad Pb a Zn. V hlbších častiach žily sú prítomné aj sulfosoli bizmutu.

Minerály opísané v rámci spomenutej mineralizácie: aikinit, aragonit, baryt, bizmutín, bornit, galenit, hematit, hodrušit, chalcedón, chalkopyrit, chlorit, kalcit, kaolinit, kremeň (ametyst, cinopel), markazit, pyrit, sfalerit, scheelit, siderit, tetraedrit, zlato. Zo sekundárnych minerálov: azurit, bornit, covellin, chalkantit, limonit, malachit, sadrovec.

Metasomatická polymetalická mineralizácia

Ide o malé nepravidelné telesá vo vápencoch zistených v prekopoch do nadložia žily Rozália a v jej bezprostrednom nadloží na VI. a VIII.obzore bane Rozália. Metasomatické rudy sú väčšinou veľmi bohaté, celkový obsah kovov v nich dosahuje až 40%. Metasomatické zrudnenie má polymetalický charakter s prevahou galenitu a sfaleritu nad chalkopyritom. V období XI.1990 - XII.1991 bolo dobývané severné PIŽ teleso. Z neho bolo vyťažených 62136t Pb-Zn-Cu rudy. Dobývanie bolo ukončené v období utlmovania štátnych dotácií. Popísané minerály: baryt, dolomit, galenit, chalkopyrit, chlority, kalcit, kremeň, pyrit, sfalerit.

Striebronosná žilná kremenno-karbonátová mineralizácia

V hodrušskom rudnom obvode prevládajú subvulkanické intruzívne horniny nad andezitmi a dacitmi. Početné rudné žily tohto obvodu - Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brenner, Anton, Schopfer, Clementi, Colloredo, Melango - sú vyvinuté najmä v granodiorite, menej v dacite. Majú prevažne SSV-JJZ smer, dosť nepravidelný priebeh a malú smernú dĺžku. Priemerná mocnosť väčšiny žíl sa pohybuje okolo 1 - 2 m. Väčšinou sa ťažili do hĺbky 150 - 200 m. Najhlbšie dobývky boli na žile Schopfer.

Na žilách hodrušského typu sa vyskytovali 3 základné typy žilnej výplne: kremenná, tvorená prevažne masívnym kremeňom, karbonatická, tvorená prevažne hrubozrnným kalcitom a porózna (bunkovitý kremeň).

V primárnych častiach žíl už v neveľkých hĺbkach pod povrchom sa celkove nízky obsah Ag viaže skoro výhradne na prímes v sulfidoch, najmä v galenite. Ušľachtilé Ag-minerály: proustit, pyrargyrit, polybazit, stefanit, pearceit, argentit - sú tu veľmi vzácne. K výraznému obohateniu striebrom v podpovrchových častiach žíl došlo druhotne procesmi prebiehajúcimi v oxidačnej a cementačnej zóne. Tohto pôvodu je veľmi pravdepodobne opisovaný výskyt Ag-minerálov v samostatných žilôčkach, hniezdach a impregnáciach. S hĺbkou obsah Ag klesá. Charakter mineralizácie vo väčších hĺbkach nie je známy.

Mineralógia

Popísané minerály: ankerit, aragonit, argentit, bournonit, dolomit, galenit, hematit, chalkopyrit, inezit, jamesonit, kalcit, kremeň, ametyst, záhneda, manganokalcit, pearceit, polybazit, proustit, pyrargyrit, pyrit, rodochrozit, sfalerit, scheelit, siderit, stefanit, striebro, tetraedrit. Zo sekundárnych minerálov: alofán, alunogén, aragonit, bornit, ceruzit, covellin, epsomit, goslarit, chalcedón, jarosit, kalcit, limonit, malachit, melanterit, pyromorfit, sadrovec.

mujweb.cz/veda/mineral