Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Svetové minerály zo Slovenska
zdroj: Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice
pridané: 17.12.2004

Každý nerast je originálny svojím chemickým zložením vyjadreným chemickým vzorcom, svojou štruktúrou a fyzikálnymi vlastnosťami (farba, tvar, lesk, tvrdosť, štiepateľnosť a i.). Ich skúmanie a štúdium pomocou rôznych identifikačných metód umožňujú určiť skúmaný nerast a porovnaním s už známymi a skôr opísanými minerálmi aj zistiť, či študovaný nerast už bol opísaný alebo nie. Ak nie a boli pritom vykonané všetky potrebné analýzy, môžeme tieto výsledky zverejniť a predložiť na zaradenie do medzinárodného zoznamu nových minerálov. Každý nový minerál dostáva pomenovanie podľa prvého publikovaného odborného popisu z miesta nálezu - lokality výskytu (Ďuďa - Galvánek, 1996).

Z územia Slovenska vzišli viaceré prvé nálezy minerálov (nerastov) nových pre svetovú vedu. Veľmi často, aj vo svete, sa nové minerály pomenúvajú podľa obce, kde prebieha ťažba nerastných surovín a kde sa našla vzorka, ktorá po vedeckom zhodnotení mala i nerast, aký ešte nikde inde dovtedy nenašli. Prvé predstavené svetové nerasty boli pomenované podľa obce z územia Slovenska. Ďalšie minerály dostali meno po význačných osobnostiach z oblasti vedy, prípadne podľa ich charakteristických vlastností.

Libethenit - Cu2[(OH) PO4] - F.A.Breithaupt (1823). Názov podľa nemeckého názvu obce Ľubietová - Libethen. Prvý doložený nález banského radcu Rössnera v opustených baniach na meď v Ľubietovej. Má tmavoolivovozelenú až zelenú farbu, sklený lesk. Kryštalizuje v rombickej sústave vo forme pyramidálnych, krátkostĺpcovitých kryštálov s veľkosťou do 8 mm. Je minerálom oxidačnej zóny medených rúd, kde sa vyskytuje spolu s pseudomalachitom.

Szomolnokit - Fe(SO4).H2O - J.Krenner (1891). Názov podľa maďarského názvu Smolníka - Szomolnok. Vytvára drobné pyramidálne kryštáliky čírej, sírovožltej, hráškovozelenej, hyacintovočervenej alebo svetlohnedej farby. Častejšie tvorí práškovité agregáty. Minerál vznikol ako produkt rozkladu pyritových rúd.

Vashegyit - Al2[(OH)3,PO4].5H2O - K.Zimányi (1910) ho popísal s využitím chemických analýz J.Loczku (1909) z ložiska Železník (Vashegy), ktorá dnes patrí obci Sirk. Vytvára zemité, kompaktné masy bielej, žltej až hrdzavohnedej farby, iba vzácne rombické kryštáliky. Vzniká rozkladom variscitu v oxidačnej zóne železných rúd s podielom fosforu.

Hodrušit - Cu8Bi12S22 - M.Koděra, J.Kupčík a E.Makovický (1970) - podľa obce Hodruša - Hámre. Tvorí ihličkovité až stĺpikovité kryštáliky oceľovosivej až bronzovohnedej farby. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vzniká hydrotermálnymi procesmi spolu s ďalšími minerálmi medi a bizmutu v hlbokých častiach ložiska.

Hauerit - MnS2 - Prvýkrát na svete ho našiel banský inžinier K.Adler (1846), správca sírnej bane v Kalinke (obec Vígľašská Huta). Určil a popísal ho W.Haidinger (1847). Pomenoval ho po rakúskych geológoch J.R.Hauerovi a jeho synovi F.R. Hauerovi. Často vytvára dokonalé kryštály oktaedrického tvaru s veľkosťou do 2 cm. Má červenohnedú až hnedočiernu farbu, diamantový až matný lesk a a tvrdosť 4. Vznikol ako produkt dozvukov sopečnej činnosti.

Evansit - Al3[(OH)6PO4].6 H2O. Prvý popis nerastu urobil D.Forbes (1864) na základe vzoriek odobratých anglickým hutníkom a mineralógom B.Evansom (1855) na lokalite Železník (obec Sirk), po ktorom minerál nesie meno. Je amorfným minerálom, tvorí kôry, povlaky, kvaple. Čistý evansit je biely, modravé a zelenavé sfarbenie je od Cu, žlté až hnedé od Fe. Lesk má sklený až voskový, tvrdosť 3-4. Vzniká v oxidačných pásmach ložísk Fe rúd.

Kornelit - Fe2(SO4)3. 7,5 H2O. Prvýkrát ho prezentoval J.Krenner (1888), profesor mineralógie a petrografie v Budapešti. Jeho odborné výsledky vyšli v tlači až posmrtne (1926) vďaka K.Zimányimu. Pomenovanie je podľa krstného mena vrchného banského inžiniera v Smolníku Kornela Hlavacseka. Minerál vytvára vláknité, ihličkovité, radiálne lúčovité i giľovité agregáty bledočervenej až fialovej farby s hodvábnym leskom. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vzniká ako produkt oxidácie pyritu.

Schfarzikit - FeSb2S4. Opísal ho J.Krenner (1915) na ložisku Pernek. Nerast bol pomenovaný na počesť významného budapeštianskeho geológa Ferenca Xavera Schafarzika (1854 - 1927). Minerál je oxidačným produktom antimonitu. Vytvára ihličkovité až stĺpikovité kryštáliky do 1 mm červenej, červenohnedej až čiernej farby. Lesk má kovový, tvrdosť 3,5. Je veľmi zriedkavý.

Mrázekit - Bi2Cu3(OH)2O2(PO4)2.2 H2O. Zatiaľ ”najmladší” slovenský svetový minerál. Prvýkrát ho našiel Z.Mrázek zač. 80-tych rokov na ložisku Reiner v Ľubietovej a urobil prvé analýzy minerálu. Keďže tragicky zahynul, ním započatú prácu dokončili T.Řídkošil, V.Šrein, J.Fábry, J.Hybler a B.A.Maximov (1992). Nový minerál pomenovali na počesť Z Mrázeka - mrázekit. Minerál vytvára drobné ihličkovité alebo tabuľkovité kryštáliky svetlomodrej farby so skleným leskom s veľkosťou do 5 mm. Kryštalizuje v monoklinickej sústave, tvrdosť je 2-3. Vzniká rozkladom tetraedritu.

Cohenit - (Fe,Ni)3C. Tento minerál má mimozemský pôvod. Pre vedu ho prvýkrát popísali na základe štúdia meteoritu, ktorý sa našiel v Oravskej Magure, pri obci Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou) E.Weinschenkom (1889). Pomenovali ho na počesť profesora mineralógie E.Cohena (1842-1905), pôsobiaceho v Nemecku a významného znalca meteoritov. Minerál tvorí stĺpikovité až tabuľkovité kryštáliky, silne magnetické, na čerstvom lome cínovobiele, na povrchu nabiehajú do bronzova až zlatožlta. Je veľmi krehký, tvrdosť 5,5-6, kryštalizuje v rombickej sústave. Meteorit z Oravy sa našiel okolo r. 1840 a celková hmotnosť úlomkov sa odhaduje na 1,5 tony, z čoho sa zachovalo cca 150 kg.

Rutil - TiO2 - Prvýkrát ho pod názvom bazaltový rubín popísal I.Born (1772) z lokality Veľká Revúca (dnes Revúca). V r. 1795 v ňom zistil nemecký chemik M.Klaproth nový kov titán. Pomenovanie rutil zaviedol až A.G.Werner (lat. ”rutilus” - zlatožltý, červenkavý, ryšavý).

Euchroit - Cu2(OHAsO4).3 H2O - A.Breihaupt (1823) - Ľubietová (ložisko Svätodušná), (gr. ”euchros” - niečo veľmi pekne zafarbené). Vytvára krásne smaragdovozelené kryštály do 4 cm. Vzniká zvetrávaním primárnych rúd medi a arzénu.

Tetradymit - Bi2Te2S - Prof. Banskej akadémie v B.Štiavnici A.Wehrle (1831) pri chem. analýze minerálu úspešne oddelil telúr. Podrobný opis minerálu publikoval W.Haidinger (1831) z lokality Župkov - kopanica Pod Angeleta. Vytvára romboedrické alebo tabuľkovité kryštáliky, často s charakteristickými štvornásobnými zrastami. Má cínovobielu až oceľovosivú farbu a nízku tvrdosť 1,5-2. Výskyt v andezitových tufoch sa považuje za hydrotermálny.

Romboklas - FeH(SO4)2.4 H2O. Pomenovaný podľa rombického tvaru kryštálov a výraznej štiepateľnosti (gr. ”rhombos” - kosoštvorcový a ”klao” - štiepať). Prvýkrát ho identifikoval J.Krenner (1891) z ložiska Smolník. Býva číry, častejšie však biely alebo žltkavý. Má sklený alebo perleťový lesk. Vznikol v dôsledku procesov oxidácie ložiska pyritu v Smolníku na stenách banských chodieb.

Minerály, opísané tiež prvýkrát na Slovensku, ktoré neboli schválené a uznané kvôli ich nedostatočnej chrakteristike, resp. po ich následnej revízii sa potvrdila ich zhoda s iným, skôr opísaným minerálom z inej lokality:

Gelnicit - 5PbS.HgS.3Sb2S3 – tvorí lesklé ihličky a žilky spolu s boulangeritom, spracoval Háber et al. (1971) - Gelnica (Hg-ložisko Zenderling)

Dillnit = F-Zunyit - W.Haidinger (1844) - Banská Belá (nem. Dilln) - štôlňa Ferdinand, revízia Konta-Mráz (1961)

Fauserit = Mn-Epsomit - F.A.Breithaupt (1865) - nález v hodrušských baniach

Herrengrundit, Úrvöldit = Devillín – opísal ho A.Brezina (1897) a tiež J.Szabó (1879) - Špania Dolina, revízia H.Meixner (1940) – najstarší opis devillínu od F.Pisaniho (1864), názov podľa francúzskeho chemika H.E.Saint-Claire Deville, člen Akadémie vied v Paríži.

Agnolit = Inezit – jemne vláknité zhluky ružovej až mäsovočervenej farby opísal A.Breusing (1900) na lokalite Hodruša - Hámre, reidentifikácia F.Ulrich (1922)

Cinopel, Sinopel = zmes kremeňa a hematitu - I.Born (1790) - B.Štiavnica a Hodruša - Hámre

Dobschauit = Gersdorffit – pomenoval ho J.D.Dana (1868) - Dobšiná (nem. Dobschau)

Eukamtit = Biotit – pôvodne ho opísal A.Kenngot (1853) z pegmatitov v Bratislave - Rači ako nový druh chloritovej sľudy – ide o chloritizovaný a baueritizovaný biotit (Koděra a kol. 1986)

Iglit, Igloit = Aragonit – opísal ho S.Esmark (1798) - náleziská pri Sp.N.Vsi

Jánosit = Copiapit – opísali ho H.Bö ckh a K.Emszt (1905) - lokalita Železník, revízia Z.Toborffy a J.Krenner

Kašparit = Co-pickeringit - svetlofialové až ružové ihličky z Dubníka (názov podľa mineralóga J.Kašpara) - revízia M.Kaličiak et al. (1976)

Kollyrit = Kaolinit, Halloyzit? – opísal ho D.L.G.Karsten (1800) - štôlne Ferdinand a Juraj v Banskej Štiavnici - produkt zvetrávania dacitov

Lenartit = Meteorické železo – opísal ho S.E.Meunier (1893) - z Fe meteoritu pri obci Lenartov (Bardejov)

Manganfauserit = Mn-Epsomit – opísal ho C.Doelter (1931) zo Španej Doliny, revízia M.M.Hey (1930)

Manganokalcit = Mn-kalcit – opísal ho A.Breithaupt (1846), Banská Štiavnica, revízia F.Ulrich (1922)

Metabentonit = Montmorillonit – opísali ho R.Bárta et al. (1949) z ložiska Kuzmice, rev. M.Gregor a M.Číčel (1969)

Pettkoit = Voltait - V roku 1867 sa v Kremnici našli modročierne kryštáliky a na základe analýz ich A.Paulíny pomenoval podľa svojho učiteľa J.Pettka. Revízia - G.Tschermak (1867).

Pulszkyit = ? nedostatočne spracovaný CuMg sulfát z pozostalosti J.Krennera - miesto nálezu Špania Dolina (názov podľa riaditeľa Maďarského nár. múzea v Budapešti F.Pulszkyho)

Spaniolit = Hg-tetraedrit, Schwazit – opísal ho F.von Kobell (1853) z ložiska Rudňany

Stüvenit = zmes mendozitu a pickeringitu - opísal C.Leonhard (1843) z ložiska Kremnica

Wodankies = Gersdorffit - opísal Lampadiusi (1819) z ložiska Dobšiná

Základnými podmienkami uznania nerastu je predloženie návrhu Medzinárodnej mineralogickej asociácii (IMA), ktorú tvoria špičkoví odborníci. Návrh musí obsahovať pre každý predložený minerál:

- rtg-analýzu s vypočítanými mriežkovými parametrami (stanovená priestorová grupa)
- optické údaje (index lomu, dvojlom, odraznosť, ...)
- chemickú analýzu (kompletnú), uviesť spôsob analýzy a vzorec minerálu
- fyzikálne vlastnosti, ktoré sa dajú zistiť (hustota, tvrdosť, štiepateľnosť, lom, vryp, farba)
- iné doplňujúce charakteristiky minerálu

Okrem toho sa uvádza i popis morfológie kryštálov, ich vznik a spoluvýskyt (asociácia minerálov) popis výskytu na lokalite, vzťah minerálu k podobným minerálom v skupine, údaj o mieste uloženia typového materiálu, návrh a zdôvodnenie pomenovania minerálu. Pri akceptovaní názvu platí zásada priority opisu. Ak návrh spĺňa všetky požiadavky, IMA ho schváli vrátane pomenovania. Ak pokladá za potrebné doplniť niektorý údaj, vyžiada si doplnenie a najbližšie dva roky blokuje schválenie prípadných rovnakých minerálov z iných lokalít. Po schválení je možné kompletný materiál publikovať v ľubovoľnom svetovom mineralogickom periodiku, výsledky sú akceptované do všetkých nových encyklopedických materiálov, ako novinky ich priebežne uverejňujú renomované mineralogické časopisy.

RNDr. Milan Háber CSc., RNDr. Stanislav Jeleň CSc., RNDr. Ivan Križáni, RNDr. Ján Soták CSc., RNDr. Ján Spišiak CSc.

Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice