Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Íly v geologických procesoch - 3. Skupina serpentínu a kaolinitu - podskupina serpentínu
zdroj: Íly v geologických procesoch, Vladimír Šucha, Acta geologica slovaca, 2001
pridané: 22.8.2006

3. Skupina serpentínu a kaolinitu - podskupina serpentínu

Vo všeobecnosti minerály tejto skupiny majú nízky vrstvový náboj, lebo u väčšiny je malá alebo žiadna substitúcia v  jednotlivých sieťach. V tejto skupine existujú obidve variety oktaedrických sietí - trioktaedrická (podskupina serpentínu) aj  dioktaedrická (podskupina kaolinitu).

PODSKUPINA SERPENTÍNU

Všeobecný vzorec tejto podskupiny je Mg3Si2O5(OH)4. Minerály tejto skupiny majú rozmery od niekoľkých mikrometrov až po  niekoľko milimetrov. Tvary ich kryštálov sú platničkovité, vlasovité, ale veľmi často vytvárajú rúrky. Rúrky sa tvoria v  dôsledku snahy napasovať o niečo menšiu tetraedrickú sieť na oktaedrickú. Minerálmi tejto podskupiny sú chryzotil, lizardit, antigorit (Mg3-xSi2O5(OH)4+2x ), amesit (Mg,Al)(SiAl)O5(OH)4, berthierín, baumit, greenalit, karyopilit a cronstedtit.

Navzájom sa líšia predovšetkým rozdielnymi katiónmi nahrádzajúcimi Si v tetraédroch a Mg v oktaédroch. Lizardit, antigorit a chryzotil sú známe aj pod spoločným názvom serpentínové minerály. Sú to najčastejšie sa vyskytujúce trioktaedrické 1:1 fylosilikáty. Kvantitatívne dominuje lizardit a po ňom nasleduje antigorit. Najmenej častý je chryzotil, hoci je asi najznámejším serpentínovým minerálom. Lizardit tvorí kontinuálny izomorfný rad s amesitom, ktorý sa od lizarditu líši čiastočnou substitúciou Al za Mg. Serpentíny sú horninotvorné minerály. Vzhľadom na kryštalochemické zloženie minerálov tejto podskupiny je zrejmé, že budú charakteristické pre geologické prostredia s vysokým obsahom Mg. Väčšinou sú  späté s prográdnou a retrográdnou metamorfózou ultrabázických, hornín, resp. s finálnymi štádiami hydrotermálnej alterácie Mg bohatých hornín (Veblen a Wylie, 1993). Možno ich nájsť aj v asociácii s karbonátovými horninami a ložiskami mastenca.

Serpentíny vytvárajú ložiskové akumulácie, ale až 95% ekonomicky využívaných serpentínov je viazaných na využitie chryzotilu  (Ross, 1981), najmenej častého minerálu spomínanej trojice. Technický názov pre serpentínové minerály je azbest. Na Slovensku je viacero výskytov a ložísk serpentínových minerálov viazaných hlavne na oblasť gemerika. Najznámejšie ložisko je Dobšiná. K ďalším patria Kobeliarovo, Jaklovce, Jasov, Držkovce a iné (Kraus a Kužvart, 1987). Priemyselné využívanie serpentínov na vytváranie žiaruvzdorných izolácií a tkanín v súčasnosti rapídne pokleslo vzhľadom na zdravotné riziká, ktoré sú s ich používaním spojené. Predpokladá sa, že vzhľadom na tvar svojich častíc serpentíny po vdýchnutí zostávajú zapichnuté v sliznici dýchacej sústavy a vyvolávajú dráždenie a nepriaznivé reakcie organizmu, ktoré môžu vyústiť až do nádorových ochorení (Kane, 1993). Hlavnú úlohu v rizikovosti zohráva chemická stabilita vlákna serpentínového minerálu. Chryzotilové vlákna majú podľa viacerých experimentálnych zistení najnižšiu stabilitu, a preto sú menej rizikové ako lizardit alebo antigorit (Mossman, 1993).

Íly v geologických procesoch, Vladimír Šucha (Acta geologica slovaca)