Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Šíp - popri ľadovej jaskyni
zdroj: www.rkhlas.sk
pridané: 23.1.2007

Šípska Fatra je minatúrne pohorie, akési pokraovanie Veľkej Fatry na severnom brehu Váhu. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Začína sa pri Kraľovanoch ohraničené riekou Oravou, ťahá sa východným smerom až po Ružomberok, kde plynule nadväzuje na Chočské vrchy. Pohorie nevytvára súvislý hrebeň, skôr akési zoskupenie vrchov a krátkych dolín. Najvyšší vrchol - Šíp je dominantou najzápadnejšej časti Liptova. V horninovom zložení prevažujú vápence chočského príkrovu. Pohorie je zalesnené, v drevinovom zložení prevláda buk a smrek, nájdu sa aj borovicové porasty. Šíp je charakteristický intenzívnym zvetrávaním vápencov - pripomína zmenšenú verziu malofatranského Rozsutca.

Pohľad z vrcholu Šípa na východ, vzadu Choč. Foto: www.hiking.sk

V prechodnom období medzi jeseňou a zimou, keď ešte ani vo vyšších polohách nie je veľa snehu, sa môžete vybrať z najzápadnejšej obce Ružomberského okresu Stankovany na skalnatú dominantu, ktorá sa týči priamo nad dedinou. Ide o majestátny Šíp (1 169 m), na ktorý sa dá vyjsť po žlto značkovanom chodníku od železničnej stanice. Spočiatku kráčate po asfaltke popri železničnej trati a po približne 200 metroch odbočíte doprava do širokej Škutovej doliny. Najskôr stúpate po lesnej ceste, neskôr svahom cez borovicový les až do otvoreného sedla Na vrch.

V sedle po pravej strane pod lesom sa nachádzajú zaujímavé krasové závrty a škrapové polia. Zo sedla odbočíte doľava do listnatého lesa a tu vás už čaká pomerne náročné stúpanie. Široký svah sa postupne mení na úzky hrebeň a tak prichádzate k prvému výhľadovému miestu, ktoré predstavuje skalná platňa mierne vysunutá z lesného porastu. Chodník potom prechádza severnou stranou Šípu, v blízkosti ľadovej jaskyne, v ktorej sa drží celoročne ľad a sneh. Z vrcholu Šípa sa vám naskytne krásny kruhový výhľad na všetky okolité pohoria.

Z vrcholu schádzate cez skalnú bránu po úzkom spojovacom hrebeni k zadnému vrcholu Šípu, ktorý je približne rovnako vysoký ako ten hlavný. Na zadnom vrchole je osadený kríž a výhľadová ružica. Zostup zo zadného vrcholu k osade Podšíp je najnáročnejšou časťou celej opisovanej trasy. Je potrebné pozorne sledovať značenie, ktoré vás vedie najschodnejším terénom pomedzi bralá a sutiny.

Po vyjdení z lesa prichádzate k dreveniciam osady Podšíp. Tu sa nachádza aj výdatný prameň vody. Značkovaný chodník pokračuje do Dierovej vy však odbočíte doľava popri plote poslednej z dreveníc a prechádzate upraveným lesom do stráne nad Stankovanmi. Po križovaní svahu prichádzate na asfaltovú cestu, ktorá vás privedie opäť až ku železničnej stanici v Stankovanoch. Celá trasa okruhu sa dá turistickým tempom zvládnuť za približne štyri hodiny.

rkhlas.sk