Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Čierny kameň vo Veľkej Fatre
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
19.2.2007

Ako „perličky“ na sú na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry roztrúsené trosky chočského príkrovu. Tieto bralnaté kopce ostro kontrastujú s hladkými, oblými tvarmi hrebeňa a tvoria akési prirodzené dominanty a veľmi dobré turistické orientačné body. Najkrajšie ukážky pozostatkov tohto príkrovu na hrebeni sú: Majerova skala nad Starými Horami, Suchý vrch, Biela skala pod Ostredkom, Čierny kameň, Skalná alpa. Vďaka bralnatému, rozoklanému reliéfu sú veľmi dobre rozoznateľné už zdiaľky.


Západný vrchol Čierneho kameňa

Čierny kameň (1 480 m) je jedným z pozoruhodných fenoménov Veľkej Fatry. Trosky chočského príkrovu budované vápencami a dolomitmi sa zachovali na hladko modelovanom tektonickom nadloží krížňanskej série, s ktorou tak prudko kontrastuje. Tieto izolované vápencové skaly alebo sústavy skál vytvárajú prostredie, kde sa zachovala pozoruhodná fauna a flóra a kde možno pozorovať zaujímavé geologické javy, predovšetkým gravitačný pohyb vápencových brál so vznikom hlbokých priepasťových rozsadlín.

Územie rezervácie je jedným z mála miest vo Veľkej Fatre, kde sa zachoval postupný prechod od smrekovo - bukového až po kosodrevinový vegetačný stupeň. Na tomto jedinečnom horskom "ostrove" rastie približne 400 druhov rastlín s bohatým zastúpením ohrozených alebo endemických druhov. Porasty kosodreviny sa tu v prirodzenom stave nachádzajú ako na jednom z mála miest Veľkej Fatry v Ružomberskom okrese. Najlepšie je tmavá silueta Čierneho kameňa viditeľná z Liptovských Revúc alebo zo záveru Ľubochnianskej doliny. Jeho scenericky pôsobivý vrchol si nemožno zameniť so žiadnym iným vo Veľkej Fatre. Za národnú prírodnú rezerváciu bol Čierny kameň vyhlásený už v roku 1964 na výmere viac ako 34 hektárov.

Čierny kameň je z Liptovských Revúc prístupný dvoma chodníkmi. Prvý začína v Stredných Revúcach a vedie strmým výstupom popod južné zrázy Čierneho kameňa na hrebeň. Vychádza na hôľnaté lúky východne od vrchu na mieste zvanom Pramene pod Čiernym kameňom.

Druhý je pravdepodobne známejší a určite frekventovanejší. Vychádza z Vyšných Revúc. Chodník, alebo skôr cesta začína na hornom konci dediny pred chatou Horec, vedie popri rekreačnom zariadení Konštrukta (možno sa už volá inak), prechádza lúkami a strmo stúpa na vrch Mogury (Magury). Sem sa dostaneme asi po hodinke výstupu. Cesta sa narovnáva a naskytne sa nám skvelý pohľad na južné svahy – skaly Čierneho kameňa. Bralá, ktoré sú často prirovnávané k talianskym Dolomitom vyzerajú naozaj impozantne a tmavá kosodrevinová čiapka na vrchole dodáva vrchu prísny ráz.

Dobre sú viditeľné obidva vrcholy, západný aj východný. Západný vrchol je viac menej odlesnený, aj kosodrevina chýba. Hoci je výstup naň zakázaný, vedie tam chodník a teba priznať, že je aj veľmi obľúbeným cieľom nezodpovednejších turistov. Za Mogurami cesta opäť prudšie stúpa bukovými hájmi a po ďalšej pol až trištvrte hodine dosiahneme fatranský hrebeň v sedle Ploskej. Prechádzame už priamo popod západný vrchol, ktorý sa ako ostrý kamenný špic zapichuje do oblohy.

Ak chceme panorámu Čierneho kameňa vychutnať v úplnej dokonalosti, odporúčam vyjsť na vrchol vedľajšej Ploskej, z ktorej máme dokonalý pohľad na severné svahy. Tieto sú porastené hustým smrekovým pralesom, ktorý so stúpajúcou výškou redne a mení sa na takmer nepriechodný porast kosodreviny. Veľmi pekný je pohľad na Rakytov, ležiaci niekoľko kilometrov na severovýchod od Čierneho kameňa. Tento kopec je charakteristickou ukážkou krížňanského príkrovu a hoci je skoro o sto metrov vyšší má výrazne hôľny, typicky zaoblený reliéf.

Z vrcholu Ploskej máme dokonalý kruhový rozhľad takmer na celé stredné Slovensko. Pri dobrom počasí v jeseni alebo v zime vidíme až po Tatry a Babiu horu na severe a Štiavnické vrchy, Poľanu a Javorie na juhu. Krásny je aj pohľad na oveľa bližšie hrebene Malej Fatry a Nízkych Tatier. Na severných svahoch Ploskej môžeme obdivovať charakteristické „ľadovcové“ kotly, vzniknuté zosúvaním vrstiev ľadu a stlačeného snehu.. V letnom období si ich môžeme obzrieť celkom zblízka – vedie cez ne zeleno značkovaný turistický chodník traverzujúci severný svah Ploskej. V zime je však kvôli lavínam uzavretý (čo sa týka lavín, je to jedno z najnebezpečnejších miest vo Fatre vôbec).

Z vrcholu Ploskej, na dosiahnutie ktorého potrebujeme asi 2 či 2 a pol hodiny máme možnosť návratu buď po trase výstupu, odporúčam však zísť trávnatým južným svahom a ďalej po žltej turistickej značke do doliny Suchá. Dolinou dlhou asi 5 km potom za necelú hodinu zídeme späť do Vyšných Revúc. Celá vychádzka by nemala presiahnuť časový horizont 5 – 6 hodín.

Výstup okolo Čierneho kameňa na Ploskú je veľmi dobre zvládnuteľný v zime na lyžiach so stúpacími pásmi za asi 2 a pol hodiny. Zjazd dolu do Liptovských Revúc cez Mogury nie je veľmi náročný, zvládne ho aj málo skúsený skialpinista, možno až na najnepríjemnejší záverečný úsek nad Revúcami.


Pohľad z poľany Mogury na obidva vrcholy Čierneho kameňa


Čierny kameň zo sedla Ploskej


Pohľad z východného svahu Ploskej. Vpredu Čierny kameň,
vľavo vzadu Rakytov. V diaľke Západné a Vysoké Tatry


Mapa. Zdroj:
www.mapy.atlas.sk

rs