Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Chočské vrchy - krasové javy
zdroj: Chočské vrchy - Liptovská Mara, turistický sprievodca, Zdenko Hochmuth a kol., 1990
pridané: 22.2.2007

Tie časti Chočských vrchov, Šípskej Fatry a čiastočne i Liptovskej kotliny a Oravskej vrchoviny, ktoré tvoria karbonátické horniny, najmä vápence, ale i vápnité zlepence a travertíny, sú bohaté na výskyt krasových foriem. Na opisovanom území vzhľadom na jeho hornatinový charakter s veľkými výškovými rozdielmi prevažujú podzemné krasové javy nad povrchovými. Napriek intenzívnemu výskumu oblasti jaskyniarmi z Ružomberka, Dolného Kubína a Lipt. Trnovca môžeme predpokladať, že značná časť podzemných foriem — jaskýň ešte iba čaká na objavenie.

Vstupná tiesňava v Prosieckej doline - Vráta. Foto: rs

Z povrchových krasových mikroforiem sú najhojnejšie škrapy - ostrohranné výbežky vápencov vyčnievajúce z pôdy, prípadne na hornine bez pokrývky pôdy. Vyskytujú sa na Šípe, Choči, snáď najlepšie je vyvinuté škrapové pole na vrchole brala Čereňová v masíve Lomna. Škrapy poznáme tiež zo svahov Prosečného a Ostrého.

Závraty, lievikovité priehlbne rôznej veľkosti a hĺbky, sú zriedkavé. Skupina závrtov priemeru 15—20 m sa nachádza v sedle Na vrch nad Stankovanmi, vo vých. časti v sedle Ostruhy medzi Prosečným a Čiernou horou. Charakter závrtu má i ponor Prosečianky na plošine Svorad.

Podzemné krasové formy—jaskyne môžeme z hľadiska ich vzniku rozdeliť do niekoľkých skupín. Sú to jednak drobnejšie jaskyne a priepasti, ktoré nachádzame vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Na ich vzniku sa podieľajú mohutné trhliny, pretínajúce tieto príkrovové trosky naprieč. Popri nich sa najmä na úpätí skalných stien nachádzajú drobnejšie jaskyne a previsy, ktoré vznikli mrazovým zvetrávaním. Takého charakteru je napr. jaskyňa na Šípe, viacero jaskýň v Hrdoši nad Komjatnou, priepasť Zvonica v masíve Kečiek, jaskyňa na Čebrati, viacero jaskýň v Turíckej doline, pod Liptovským hradom a priepasť v Eliáši.

Významnejšie sú jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov, či už prichádzajúcich na krasové územia z ne-krasových oblastí, alebo priamo pochádzajúcich z krasových masívov. V doline Váhu je 25 m dlhá Stankovianska jaskyňa, riečneho pôvodu sú viaceré jaskyne v okolí bývalého lomu pri Liskovej. Najznámejšia je však Liskovská jaskyňa v najvýchodnejšom výbežku Mnícha, dosahujúca dĺžku 2120 m. Jej mohutný portálovitý vchod, dobre viditeľný zo železničnej trate i cesty pri Liskovej, priťahoval záujem človeka od predhistorických dôb, o čom svedčia viaceré archeologické nálezy z paleolitu, doby púchovskej kultúry i doby rímskej. Jaskyňa napriek značnej súhrnnej dĺžke chodieb sa rozkladá na pôdoryse asi 100 x 120 m. Predstavuje teda komplikovaný labyrint chodieb, ktoré sú vyvinuté nielen horizontálne, ale i vertikálne, vo viacerých úrovniach, poschodiach nad sebou. Súvisí to s tým, že jaskyňa bola zrejme vytvorená bočným ramenom Váhu, ktorý sa počas Štvrtohôr etapovite zarezával a vytvoril jaskynné úrovne zodpovedajúce riečnym terasám. V súčasnosti jaskyňou nepreteká žiadny vodný tok. Najväčšie priestory jaskyne sú Veľká sieň dlhá 75 m a Jánošíkova sieň rozmerov 40 x 15 m. Jaskyňa má slabú, Čiastočne zničenú výzdobu. Okrem hlavného vchodu má ešte 6 bočných vchodov. Verejnosti zatiaľ nie je prístupná, je uzatvorená.

Jedinečné podzemné, ale i povrchové krasové javy sú v Prosieckej doline. Potok Prosiečanka, prameniaci na flyšovom území plošiny Svorad na S od Chočských vrchov, sa po vstupe na krasové územie ponára vo výraznom ponore, potom nasleduje cca 4 km dlhý tok neznámym podzemím a vody vyvierajú opäť asi 500 m od vyústenia doliny v mohutnej krasovej vyvieračke. Množstvo vody vo vyvieračke  je však mnohonásobne väčšie, ako pri ponore, takže nepochybne v podzemí Prosíečanka priberá ešte iné vody, zrejme priamo z masívu Prosečného. Podobne potok, tečúci trocha západnejšie, po príchode na krasové územie vytvára kaňonovitý úsek, padá vodopádom do časti doliny Červené piesky a poniže sa tiež ponára. Všetky tieto skutočnosti svedčia o existencii rozsiahleho jaskynného systému, ktorý sa však doposiaľ nepodarilo preniknúť. Preskúmaných bolo niekoľko menších jaskýň v okolí spomínaného vodopádu a v brale Sokol v závere doliny, ale aj 8 jaskýň (najdlhšia má 60 m) v blízkosti vyvieračky a v zúženej dolnej časti doliny nazývanej Vráta.

Zvláštnu skupinu predstavujú jaskyne, ktoré vznikli pravdepodobne vodami, pochádzajúcimi priamo z krasových masívov. Takéhoto charakteru je zrejme jaskyňa pod Hrdošnou skalou (dlhá vyše 100 m), jaskyňa na Smrekove (115 m), Vápencová jaskyňa v masíve Lomna a pravdepodobne niektoré jaskyne v masíve Choča (jaskyňa Kostrmanka nad Jasenovou). Niekoľko kratších jaskýň sa nachádza aj v Ostrej a Tupej skale nad Vyšným Kubínom.

Chočské vrchy - Liptovská Mara, turistický sprievodca, Zdenko Hochmuth a kol., 1990