Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Brankovský vodopád v Nízkych Tatrách
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 18.3.2007

Tento najvyšší nízkotatranský vodopád je verejnosti (azda okrem občanov dolného Liptova) veľmi málo známy. Asi hlavne preto, že leží v tak trochu zabudnutom, menej atraktívnom prostredí najzápadnejšej časti Nízkych Tatier. Skupina Brankova sa dvíha na pravej strane riečky Revúca, ktorá oddeľuje od seba Veľkú Fatru a Nízke Tatry.

Nízkotatranské hrebene sú na západ od skupiny Salatína už naozaj nevysoké, samotný vrchol Brankova nedosahuje ani nadmorskú výšku 1200m. Sú budované vápencami, dolomitickými vápencami, dolomitmi chočského príkrovu. Hrebeň Brankov - Ostrô je porastený prevažne zmiešaným smrekovo bukovým lesom. Veľmi pekné a krajinársky zaujímavé sú vrcholové lúky na Veľkom Brankove, ktoré vznikli v minulosti odlesnením a následnou pastvou oviec a hovädzieho dobytka.

Brankovský vodopád je dostupný najľahšie z osady Podsuchá, ktorá sa nachádza asi 11 km južne od Ružomberka (pred Liptovskou osadou, hostinec Bodega). Tu je možné nechať zaparkované auto, miesto je však dobre prístupné aj z mesta autobusmi. Veľmi pekná je pomerne nová, červeno značkovaná  cyklotasa, ktorá vedie z Ružomberka do Korytnice.

K Brankovskému vodopádu sa dostaneme po zelenej turistickej zančke. Najprv prekonáme po moste riečku Revúcu, prejdeme popri jej toku niekoľko sto metrov a odbočíme doprava do dolinky. Miernym stúpaním, teraz už po chodníku (po daždi býva veľmi "rozblatený") sa dostaneme k miestu, kde turistická značka odbočuje doprava na hrebeň Brankova. My však prejdeme chodníkom vľavo a po niekoľkých minútach výstupu stojíme priamo pod vodopádom.

Foto: Jozef Glončák

Vodopád je fascinujúci svojou výškou - 55 metrov. Bohužiaľ, potok, ktorý ho napája nie je ktovieako vodnatý. Najkrajší je preto v jarných mesiacoch, keď ho napája voda z topiaceho sa snehu. Veľmi efektný je aj v zimnom období - vtedy sa vytvorí niekoľko desiatok metrov vysoký ľadopád.

Brankovský vodopád je národnou prírodnou pamiatkou, ako chránené územie bol vyhlásený v r.1980. Leží v katastri mesta Ružomberok, vo vlastnom území národného parku. Výmera chráneného územia je 27,71 ha. Leží v nadmorskej výške 775 - 830 metrov m n.m., na severozápadnom okraji národného parku, na západnom úpätí vrchu Veľký Brankov. Skalná skupina je nazývaná Kurucké skaly. Hlavným dôvodom ochrany je 55 metrov vysoký vodopád a jeho bezprostredné okolie.

Západný svah Brankova je výrazným stupňom na rozhraní tmavých lavicových vápencov so slienitými a slienitovápnitými bridlicami a vápencami. Vápence tvoria mohutné skalné steny a bralá, sú prevažne kolmé, miestami až previsnuté. Uprostred územia je vlastný vodopád. Jeho význam znižuje malý prietok vody, ktorý len na jar a po dažďoch býva silnejší.

Vodopád padá z hrany vápencového brala. Vápenec je drobivý, pomerne zvetraný. Pekne je viditeľné jeho zvrstvenie. Mineralogicky je skupina Brankova veľmi chudobná - vo vápencoch možno nájsť len ojedinelé biele kalcitové žilky slabej hrúbky aj kvality.

Do pozornosti môžeme dať neďaleké hydrotermálne ložisko v Nižnom Matejkovom - na druhom brehu Revúcej (vo Veľkej Fatre). Toto nálezisko - hoci v teréne ťažšie identifikovateľné je zdrojom pekných barytov. Viac o ňom sa dočítate na našich stránkach tu.

Návštevu Brankovského vodopádu môžete ukončiť na Podsuchej v hostinci Bodega, kde sa dá za veľmi prijateľnú cenu dostať celkom slušný obed. Pre turistických nadšencov môžeme vrelo doporučiť pokračovanie po hrebeni Brankova na dnes už zalesnené Ostrô a zostup do mestskej časti Ružomberka - Biely Potok. Celá túra by nemala trvať viac ako 5 - 6 hodín. Z Bieleho Potoka je možnosť dostať sa do Ružomberka alebo aj naspäť na Podsuchú (v prípade, že tam máte odložené auto, či schovaný bicykel. Takže veľa pekných zážitkov v západných Nízkych Tatrách.

rs