Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Salatín – Nízke Tatry
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 27.3.2007

Nízkotatranský vrch Salatín je dobre známy turistom a milovníkom prírody. Patrí jednoznačne k skvostom severnej časti tohto pohoria. Je zároeň jedným z najvyšších vrchov ružomberského okresu. Tento veľmi zaujímavý kopec leží bokom od hlavného hrebeňa. Oddeľuje ho od neho široká dolina v ktorej leží vrchárska obec Liptovská Lúžna. Skupina Salatína je budovaná predovšetkým vápencom, dolomitickým vápencom. V severnej časti blízko Ludrovej a Liptovských Sliačov už môžeme nájsť aj dolomity. Tiež sú tu bežné aj iné druhohorné sedimenty – v Ludrovskej doline nachádzame slieňovce, ílovité bridlice, pieskovce a iné.

Západný svah Salatínu, v pozadí Veľká Fatra

Veľmi zaujímavé sú sporadické výskyty paleovulkanitov v Ludrovskej doline. Jedná sa o šošovky tmavých, zelenočiernych augititov. Úlomky tejto horniny pri troche šťastia môžeme nájsť aj v spodnej časti doliny Hučiaky priamo pod Salatínom. Vyskytujú sa aj v náplavoch a na dne potoka Ludrovianka. Táto hornina je na pohľad veľmi kompaktná, čirnosivá, jej vulkanický, nesedimentárny pôvod je dobre badateľný aj neodborníkovi.

Výstup na Salatín je stredne ťažkou turistickou záležitosťou. Krajinársky veľmi pútavú trasu možno absolvovať buď z Ludrovej alebo z Liptovskej Lúžnej. Opíšeme si najprv výstup z tejto druhej obce.

V Liptovskej Lúžnej je najťažšia úloha správne vystúpiť z autobusu. V najdlhšej, skoro 8 kilometrovej liptovskej obci je asi 7 autobusových zastávok, takže určite netreba spanikáriť už na prvej z nich, pretože sa túra môže predĺžiť o niekoľko desiatok minút. Našťastie domáci, ktorí väčšinou v autobuse cestujú v hojnom počte, ochotne poradia.

Cesta – červená turisticky značená trasa začína na križovatke. Prechádzame okolo dedinského futbalového štadióna a veľmi pekného penziónu (celkom dobrá možnosť na nie predražené ubytovanie v obci). Vychádzame z dediny. Pri pohľade dozadu nás určite na chvíľu „usadí“ pohľad na prekrásnu panorámu hlavného nízkotatranského hrebeňa. Vpravo sa dvíha rozložitý masív Prašivej (Veľká a Malá Chochuľa, Košarisko, sedlo Skalka a Veľká hoľa).

Aj pohľad na juh, smerom k Salatínu je rovnako fascinujúci. Hoci samotný Salatín sprvu nie je vidieť, výhľadu dominuje nemenej efektná, bralnatá, prevažne bukovým ale aj zmiešaným lesom porastená Červená Magura. Podložie je v spodnej časti doliny Ráztoka, ktorou ideme tvorené kryštalinikom Nízkych Tatier. Prevládajú žuly a granodiority. Samozrejme, dno údolia je pokryté aj vrstvou potočných sedimentov – bystrina pri svojom toku hromadí odnášaný materiál. Na dne doliny ležia porozhadzované impozantné žulové balvany – niektoré aj metrovej veľkosti.

Pohľad na dno potoka nám hovorí, že okrem žúl a samozrejme vápencov z hornej časti doliny, sa na celkovej skladbe podieľajú aj ružové kremence, bridlice, slieňovce, pieskovce. V žulách nachádzame žilky pegmatitov, no sú vcelku málo zaujímavé a tenké. Nápadné sú rozdielne tvary kopcov, ktoré tiež napovedajú o horninovom podloží. Napravo od nás stojaca Tlstá je typický žulový vrch – svahy má síce strmé ale hladko modelované. Pokrýva ju umelo vysadený smrekový les. Ďalej ležiace kopce už nesú typickú pečať vápencového podložia – viditeľné skaly, rozsadliny a útesy svedčiace o intenzívnejšom zvetrávaní.

Cesta po ktorej kráčame sa po čase zmení z asfaltovej na nespevnenú. Stopy civilizácie postupe miznú. Asi na polceste k Salatínu dolina Ráztoka prudko mení smer z južného na východný. Dostávame sa do tieňa Tlstej. Dolina je veľmi úzka. Zaujímevé je podložie – vľavo sú vápence, vpravo kryštalinikum. Južným smerom kráčame asi pol hodiny a prichádzame na rozložité, trávnaté a ľudoprázdne Ráztocké sedlo.

Toto miesto je odlesnené, v minulosti sa tu páslo (aj kosilo). Naskytne sa nám jeden z prvých blízkych pohľadov na Salatín. V lúčnatom sedle začína strmý výstup južnou „stenou“ Salatína. Z turistického hľadiska je to jeden z najstrmších výstupov v Nízkych Tatrách - 400 metrové prevýšenie chodník prekonáva na veľmi krátkej vzdialenosti.

Vchádzame do zmiešaného lesa – po niekoľkých minútach sa dostávame vyššie a sme v pásme kosodreviny. Spoza Tlstej sa začína vynárať hrebeň Nízkych Tatier, na východe ohraničený prekrásnym Chabencom. Aj pohľad na západ je veľmi pekný – sme asi vo výške Červenej Magury (niečo nad 1300 m) a vidíme časť Veľkej Fatry. Riedkou kosodrevinou takmer priamo hore nám výstup na vrchol trvá približne tri štvrte hodiny. Pohybujeme sa typickým nízkotatranským vysokohorským krasom. Táto strana Salatína je však veľmi suchá – vodné toky sú len občasného charakteru. Hlavne v čase topenia snehu zurčí v miniatúrnych dolinkách voda. Porast kosodreviny je na vrchole už veľmi hustý, podobne to je aj na všetkých ostatbých svahoch vrchu.

Otvorený kruhový výhľad je jeden z najkrajších na Slovensku vôbec – na severe sa okrem Liptovskej kotliny dotýka aj Choča, Malej Fatry, Veľkej Fatry, Oravských Beskýd a samozrejme Západných a vysokých Tatier. Na plochom temene Salatína sú stopy malých závrtov. Predpokladá sa, že podzemie tohto vrchu ukrýva doteraz neprebádané a možno veľmi zaujímavé priestory.

Geologicky je územie veľmi pestré, uplatňujú sa tu vápence a dolomity križnanského i chočského príkrovu i obalovej série Červenej Magury. Územie je veľmi zaujímavé i z geomorfologického hľadiska výskytom mnohých krasových foriem ako sú tiesňavy, priepasti, jaskyne, vyvieračky i ponory a skalné terasy.

Vápencové podložie sa prejavilo aj na charaktere pôd. Prevažujú typické rendziny, vo vyšších polohách hnedé lesné pôdy, v najvyšších surové pôdy typu rankrov.

Rozsiahly a členitý vápencovo-dolomitický komplex sa vyznačuje zaujímavou a pestrou vegetáciou. Nadväznosť na Veľkú Fatru a Chočské vrchy je dôvodom výskytu druhov lomikameň okrúhlolistý (Saxifraga rotundifolia), žerušnica trojlistá (Cardamine trifolia), alebo starček tôňomilný (Senecio umbrosus), ktoré sa vyskytujú výlučne tu, alebo v blízkom okolí. Salatín (1630 m) je tiež jediným miestom na Slovensku s výskytom lomikameňa pozmeneného (Saxifraga mutata).

Niekoľko geografických údajov: Výmera :1192,99 ha. K. ú. : Liptovská Štiavnica, Liptovská Lúžna, Partizánska Ľupča. Výškové rozpätie 800 - 1630 m. n. m. Územie rezervácie je približne ohraničené vrcholmi Úplazy (1424), Malý Salatín (1444), Salatín (1630) a Magura (1334).

Zostup z vrcholu je možný niekoľkými smermi. Dá sa samozrejme vrátiť späť do Liptovskej Lúžnej – táto trasa je najrýchlejšia. Veľmi pekný je aj zostup po hrebeni smerom k Malému Salatínu a ďalej cez Bohúňovo do sedla pod Kohútom a do Ludrovej. Táto trasa je časovo aj fyzicky dosť náročná. Hoci značka uvádza čas 3 hodiny, myslím, že normálnou turistickou chôdzou trvá cesta o niečo dlhšie. Hlavne prvá časť zostupu vedie slabo prerezaným chodníkom kosodrevinovými „preliezkami“, ktoré postup veľmi spomaľujú.

Ďalšia cesta vedie zostupom po červenej značke do doliny Hučiaky a potom Ludrovskou dolinou pohodlnou asfaltkou. Zostup je o niečo rýchlejší ako po zelenej.  Hučiaky predstavujú jeden z najkrajších horských kaňonov aké poznám. Pokojne môžu konkurovať krásou tiesňavám Slovenského raja a Malej Fatry. Myslím však, že v divokosti a relatívnej neprístupnosti nemajú na Slovensku veľkú konkurenciu. Nejdem sa však veľmi rozpisovať – bude o nich samostatný článoček.

Ludrovská dolina má vyslovene dvojtvárny charakter. Nesie črty oboch blízkych horstiev – Veľkej Fatry aj Nízkych Tatier. Hlavne odlesnené hôľnaté výšiny Brankova (boli krásne viditeľné z vrcholu Salatína niekoľko kilometrov na západ) majú vyslovene fatranský ráz. Nechýbajú staré senníky, pasúce sa kravy a iné fatranské „artefakty“. Dolina má strmé svahy, asi v polovici sa nachádza aj akási tiesňava so strmými, skalnatými stenami. Hlavne v náplavoch potoka dobre vidieť pestrosť tunajších usadených hornín – červenkasté pieskovce a piesčité bridlice, zelenkasté bridlice, vápence – sivé, inokedy takmer biele, sliene a slieňovce.

Cesta do Ludrovej z vrcholu môže trvať niečo pod tri hodiny, závisí aj od toho, koľko času človek strávi v Hučiakoch. Málokto ich dokáže len tak prebehnúť. Po mineralogickej stránke je Salatín veľmi chudobný. Až na občasné kalcitové žilky a pomiestne limonitové vrstvičky červenkastej farby, ktoré nachádzame vo vápencoch sa tu nedajú nájsť iné minerály. Zaujímavejšie sa môžu javiť akurát augitity.

V prípade, že na zostup zo Salatína použijete cestu idúcu cez Malý Salatín a Bohúňovo, budete prechádzať okolo veľmi zaujímavého náleziska pekných kalcitov. Opis tejto lokality si prečítate tu. Kalcity z Ludrovej môžu byť teda aj zaujímavým „hmatateľným“ suvenírom z výstupu na prekrásny vrchol západnej časti Nízkych Tatier.

Červená Magura - pohľad z doliny Ráztoka

Salatín z Ráztockého sedla

Pohľad na Tlstú a hlavný hrebeň Nízkych Tatier (kryštalinikum)

Na vrchole

rs