Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Donovaly - vrch Zvolen
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 28.4.2007

Vrch Zvolen sa týči nad známym horským strediskom na Donovaloch - na pomedzí Fatry a Nízkych Tatier. Tento kopec je vysoký 1402 metrov a spolu s blízkou Novou hoľou tvoria mohutné zakončenie dlhého horského chrbta smerujúceho od vrcholu Krížnej k Donovalom. Masív Zvolena je akýmsi prirodzeným pokračovaním bočného „výhonku“ Veľkej Fatry na východe. Jeho horopisné zaradenie je však zložité. Obyčajne býva táto horská skupina považovaná za samostatnú jednotku (ani Fatra, ani Tatry ale niečo medzi tým). Charakter horstva je však čisto fatranský.

Vrch Zvolen

Po geologickej stránke je horská skupina budovaná krížňanským aj chočským príkrovom. Krížňanský nachádzame hlavne vo východnej časti (aj samotný vrchol Zvolena). Je reprezentovaný hlavne slienitými vápencami a slieňovcami. Horninová skladba je veľmi podobná hrebeňu medzi Ostredkom a Krížnou. Nechýbajú ani čisté vápence, bridlice a pieskovec.

Chočský príkrov s dolomitmi, dolomitickými vápencami a vápencami nachádzame v západnej časti (sedlo Veľký Šturec). Toto sedlo bolo ešte v nedávnej minulosti hlavnou spojnicou medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou, vedie cezeň kľukatá, nádherná a dodnes celkom dobre udržiavaná horská cesta. Sedlo sa považuje za predel medzi vlastnou Veľkou Fatrou a skupinou Zvolena.

Výstup na Zvolen po červenej turistickej značke trvá približne hodinu. Je veľmi strmý ale stojí za to. Tento relatívne nie veľmi vysoký kopec je známy nádherným kruhovým rozhľadom po horstvách stredného Slovenska. Vrchol je odlesnený, hôľnatý a poskytuje ďaleké výhľady na všetky svetové strany.

Jadrové pohoria

Na dohľad máme tri „klasické“ jadrové pohoria. Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry sa vinú širokým oblúkom od juhozápadu k východu.

Veľká Fatra

Na západe je k nám otočená „bokom“, takže máme možnosť vidieť veľkú časť hlavného hrebeňa a jeho východnej vetvy. Na juhu začína rozložitou Krížnou. Hôľna časť Fatry pokračuje severným smerompo Ploskú. Ďalej na sever je už hrebeň zalesnený, s výnimkou Rakytova. Tento  prevyšuje okolité fatranské kopce o viac ako 200 metrov, takže je v teréne jasnou dominantou. Oblé tvary prezrádzajú výskyt hornín krížňanského príkrovu. Ojedinelé trosky chočského príkrovu s nimi ostro kontrastujú svojimi bralnatými, rozoklanými hrebeňmi a končiarmi. V severozápadnom smere vidíme skutočnú perlu - Čierny kameň.

Starohorské vrchy

Oddelené od Fatry Bystrickou dolinou sa tiahnu od juhozápadu k Donovalom, pokračujú na juhovýchod k ich najvyššiemu vrcholu (Kozí chrbát) a končia Hiadeľským sedlom pod Prašivou. Prvým kopcom, dvíhajúcim sa zo Zvolenskej kotliny je staroslávny Panský diel. Na jeho vrchole stojí „budova“ a horná stanica lyžiarskeho vleku, preto je dobre rozoznateľný aj z diaľky. Charakteristický je aj jeho tvar, trochu podobný fatranskej Ploskej. Vrchol je odlesnený. Ostatné kopce Starohorských vrchov pokrýva prevažne zmiešaný les. Žiaľ, prekrásnu Španiu Dolinu ani rozsiahle banské diela okolo Starých hôr nie je z vrcholu Zvolena vidieť.

Pri Donovaloch vytvárajú Starohorské vrchy veľmi plochý, zarovnaný hrebeň, z veľkej časti odlesnený. V tejto časti prevažujúv horninovej skladbe tvrdé kremence, čo spôsobuje ťažké zvetrávanie a zarovnanosť povrchu. Najvýchodnejšia časť Kozieho chrbta je v hrebeňovej partii odlesnená a veľmi podobná hôľnej Fatre. Podrobný popis geologickej stavby Starohorských vrchov nájdete tu.

Nízke Tatry

Najdlhšie slovenské pohorie nadväzuje na hrebeň Kozieho chrbta a hneď prvým západným vrcholom - Prašivou, dosahuje nadmorskú výšku 1600m. Z vrcholu Zvolena vidíme len malú časť Nízkych Tatier, približne jednu štvrtinu. Úvodná časť smeruje takmer severojužným smerom, za Veľkou chochuľou sa však hrebeň horstva postupne stáča na východ. Pohľad na masív Prašivej je fantastický.

Ďalej na sverovýchode vidíme dedinu Liptovská Lúžna, ležiacu v širokej doline, deliacej hlavný hrebeň od skupiny Salatína. Tento nádherný vápencový vrch môžeme sledovať v plnej kráse z jeho južnej strany. Vidíme aj do hĺbky Revúckej a Korytnickej doliny, deliacej od seba Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Akoby priamo pod našimi nohami v kotline pod Prašivou sa krčia domčeky kúpeľov Korytnica.

Keďže sa na pohorie pozeráme viac - menej v priečnom smere, nemôže nám uniknúť jeho stavba - typický príklad jadrového pohoria. Hrebeň, kryštalinikum je budované prevažne granodioritmi (prašivským a ďumbierskym). Obalová séria, nachádzajúca sa prevažne v blízkosti hlavného hrebeňa je tvorená ponajviac kremencami. Ich pás sa tiahne popod severnú časť hrebeňa od Baranej hlavy nad Donovalmi, popod Prašivú, Chochule až za Magurku. Okrajové časti horstva na severe - to sú hlavne vápencové príkrovy.

Stredoslovenské neovulkanity

Pohoria mladovulkanického pôvodu vykresľujú akýsi vnútorný oblúk Karpát. Na Slovensku tvoria najjužnejšie výbežky hôr klesajúcich do dunajskej nížiny. Počas alpínskeho vrásnenia došlo v týchto častiach k silnému narušeniu zemskej kôry. Na mnohých zlomoch, tvoriacich celú sériu sa magma predrala na povrch a vytvorila mohutné sopečné príkrovy. Obrovská časť územia bola zaliata lávou, ešte väčšiu zasiahol spád pyroklastických hornín.

Poľana

Táto najkrajšia, najvyššia a vynikajúco zachovaná slovenská sopka predstavuje nádhernú ukážku starého stratovulkánu. Treťohorná sopka sa činila, vŕšila vrstvu za vrstvou lávu a popol. Jej podklad bol však oslabený.  Nevydržal váhu sopky a vrchol sa doslova prepadol. Soptiť však vulkán neprestal. Celá situáci sa niekoľkokrát zopakovala a nám ostala na pamiatku krásna ukážka starej treťohornej kaldery. Takto sa podobný typ niekoľko kilometrov širokého prepadnutého krátera nazýva.

Najvyšší bod vulkánu dosahuje nadmorskú výšku viac ako 1400m. Niektorí autori sa domnievajú, že predtým ako sa preboril, mohol dosahovať až 3000m.

Najhojnejšou horninou neovulkanitov je andezit - bázická hornina s nízkym obsahom kremeňa, zato s vysokým obsahom sodno - vápenatých živcov a amfibolov (príp. pyroxénov). Andezit sa vylieval v troch po sebe nasledujúcich fázach.

Javorie

Na juhu možno pri pohľade zo Zvolena za dobrého jasného počasia (jeseň a zima) vidieť už pomerne vzdialené vyvýšeniny pohoria Javorie. Toto sa vinie od mesta Zvolen na východ takmer k Lučencu. Má veľmi zložitú stavbu. Výlevy lávy tu neprebiehali ako v prípade Poľany z jedného sopúcha ale z viacerých. Celé územie bolo navyše silne tektonicky porušené. Tiež je budované hlavne andezitmi.

Štiavnické vrchy

Z tohto vzdialeného pohoria vidíme len najbližšiu časť, západne od mesta Zvolen. Pri jasnom jesennom počasí je možné údajne vidieť aj najvyšší vrchol - Sitno. Pravdepodobne však budete potrebovať ďalekohľad.

Kremnické vrchy

Ďalšie neovulkanické pohorie (najsevernejšie) sa už dotýka priamo Veľkej Fatry. Toto horstvo má veľmi zložitú, nesymetrickú stavbu. Z vrcholu Zvolena vidíme pekne len najvyššiu východnú časť. Tvorí súvislý hrebeň, smerujúci od severu na juh. Najvyšší vrchol - Flochová, sa dvíha na severe. Tento však je prekrytý hrebeňmi Fatry. Dobré oči môžu ľahko rozoznať televíznu vežu na Skalke nad Kremnicou - toto monumentálne dielo je vysoké až okolo 300 metrov. Od Skalky smerom na juh možno ešte rozoznať vrcholy Zlatej studne a Velestúra.

Kremnické vrchy sú tiež budované prevažne treťohorným andezitom. Vo východnej časti, smerom k Banskej Bystrici však nachádzame aj horniny druhohôr (prevažne vápence). Práve v týchto miestach vznikli počas sopečnej činnosti veľmi zaujímavé, aj keď malé ložiská arzénu a ortuti.

Zvolenská kotlina, Bystrická vrchovina

Zvolenská kotlina má tvar oválu, orientovaného severojužným smerom. Mesto Zvolen vidieť v diaľke na obzore, Bystricu zakrýva Panský diel.

Bystrická vrchovina je nízke „pohoríčko“ medzi Zvolenskou kotlinou a Poľanou. Má prevažne vápencový charakter, známy je napr. Ponický kras. Celá oblasť bola intenzívne poznačená sopečnou činnosťou Poľany, hoci priamo lávovými prúdmi a pyroklastikami nebola zasiahnutá. Vznikli tu však viaceré menšie rudné ložiská (Poniky, Drienok).

Výlet na Zvolen je veľmi vhodným „doplnkom“ napr. víkendového popoludnia. Vďaka relatívnej časovej nenáročnosti a ľahko zvládnuteľnému prevýšeniu sa určite vyplatí. Južné svahy nad Donovalmi navyše pomerne rýchlo „okopnievajú“, takže je vhodným cieľom predjarnej turistiky.

Červeno sfarbené "železité" bridlice a vápence na južnom svahu Zvolena

Hradba Nízkych Tatier. Vpredu Prašivá a Chochule

Východná časť Starohorských vrchov. Vľavo najvyšší bod - Kozí chrbát,
v strede Hadľanka a Kečka, vpravo Barania hlava. V sedle vpravo sa
nachádza rezervácia Štrosy. Celkom vzadu Veporské vrchy a Poľana

Západná časť Starohorských vrchov. Vzadu Panský diel. Celkom vzadu
 hrebeň Kremnických vrchov. Vľavo nízke vŕšky Bystrickej vrchoviny

Pekne viditeľné vrstvy vápencov na svahu Malého Zvolena

rs