Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
Pod drobnohľadom |
Zolniansky lahar (okres Zvolen)
zdroj:
www.freewebs.com/zolna/geologygeologia.htm
pridané:
15.6.2007
Z čias aktívnej činnosti stratovulkána Poľany je známy zaujímavý chránený prírodný výtvor Zolniansky lahar. Rozkladá sa nad osadou Rómov a tvorí ho odkryté čelo kopca Lipová. V nedávnej mnulosti, i dávno predtým, tu bol kameňolom zv. Štampľoch. Ťažil sa tu sopečný tuf, výborný,ľahko opracovateľný stavebný kameň už koncom 13. storočia. Z neho je postavený kostol z r. 1292, aj kaštieľ a všetky staršie budovy. Dosiaľ na mnohých neomietnutých budovách (štáloch) vidieť, do akých pravidelných tvarov sa dal tento stavebný kameň ľahko opracovať.
Zolniansky lahar predstavuje mohutný sopečný bahenný prúd, ktorý sa valil po svahoch stratovulkánu Poľana až sem na úpätie Lipovej, kde vyvrátil a prikrl lesný porast. Dĺžka prúdu od Poľany je cca 18 km a rozdiel výšok presahuje 800 m. Ž e skutočne ide o sopečný bahenný prúd zvaný lahar, potvrdzujú zvyšky stromov i chaotické usporiadanie brekcie. Našli sa tu odtlačky vavrínu, trstiny i šišky borovice (Pinus maritima). Hojne sa tu vyskytuje drevný opál. Najnovšími výskumami sa zistilo, že drvený opál nepochádza z tisov, ale z brestov , ktoré tu rástli pod tismi. V lomovej stene vidieť zvyšky skamenelých kmeňov a konárov stromov, ktoré prúd lávy vyvrátil a pohltil. Zolniansky lahar ako chránený prírodný výtvor je veľmi cenná lokalita, ktorá ešte len čaká na dôkladné preskúmanie. Je to ojedinelý jav v európe, pretože takéto javy sú známe len z ostrovov Jáva, odkiaľ pochádza aj pomenovanie.
Prírodná pamiatka Zolniansky lahar, bola vyhlásená v r. 2000 v rozsahu 0,3242 ha na ochranu odkryvu neogénneho laharového prúdu a paleontologického nálezu v tomto odkryve pre vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele, vegetačný kryt tvoria svahové pasienky s vyvinutou sekundárnou vegetáciou trávo-bylinného charakteru, krovinnú vegetáciu bežné druhy a drevinnú reprezentujú dub zimný, cér, hrab a rakyta prenikajúce zo susedného lesného porastu a vysadené exempláre borovice lesnej, zloženie fauny sa viaže na teplomilné stanovište (teplomilné druhy) napr. Achillea nobilis, Dorycnium pentaphyllum, Verbascum austricum, Poterium sanguisorba, Scabiosa ochroleuca, Acosta rhenana a ď., z hľadiska zabezpečenia podmienok ochrany sa uplatňuje 5. stupeň územnej ochrany a na chránenom území sa zakazujú všetky činnosti, ktoré by ohrozovali a poškodzovali prírodný charakter územia hlavne ťažba nerastných surovín a hliny, výstavba akéhokoľvek druhu, zásahy do vegetačného krytu, znečisťovanie odpadmi atď.
Linky
www.freewebs.com/zolna/geologygeologia.htm
www.poznajachran.sk
freewebs.com/zolna/geologygeologia.htm