Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Rozgrund - Štiavnické jazero
zdroj:
Rastislav Sabucha
pridané:
22.11.2007

Poetika a krása štiavnických jazier je tak očarujúca, že človek nevdojak pozabudne na prozaické dôvody ich stavby. Tajchy, ktoré sa dnes už nevyužívajú na svoj pôvodný účel splynuli s krajinou do jedného harmonického celku. Väčšina jazier bola vybudovaná v období rozkvetu štiavnického baníctva v osemnástom storočí.

Pán Samuel Mikovíny, geniálny slovenský staviteľ, mal leví podiel na vypracovaní projektov tohoto grandiózneho vodohospodárskeho diela. Voda z nádrží slúžila predovšetkým na pohon banských čerpadiel a vtedajších strojov. Celý systém bol na svoju dobu veľmi efektívny, hoci budovanie nádrží vtedajšími technikami bolo nesmierne nákladné, návratnosť vynaložených prostriedkov bola pomerne rýchla.


Štiavnické jazero

Keďže rudy boli bohaté, po niekoľkých rokoch sa zaplatili náklady na výstavbu a stroje už pracovali prakticky zadarmo. To bol aj čiastočne dôvod, prečo sa tak úspešne presadili vodostlpcové a iné vodou poháňané mašiny oproti vtedy už vynájdenému a vo viacerých banských revíroch úspešne používanému parnému stroju.

Väčšina tajchov bola vybudovaná v blízkosti samotnej Štiavnice, vo vnútornom obvode Štiavnických vrchov. Oveľa menej ich vzniklo na druhej strane štiavnického hrebeňa. Len pre ukážku spomenieme tie najkrajšie, ktoré sa zachovali dodnes - hodrušské, bančianske, belianske a predovšetkým štiavnické - Rozgrund.

Toto jedinečné dielo pána Mikovínyho a jeho staviteľskej "partie" nájdeme priamo pri ceste z Banskej Štiavnice do Vyhní asi kilometer od sedla na Červenej studni. Priehrada sa radí objemovo aj zaliatou plochou k najväčším v Štiavnických vrchoch. Okrem svojej veľkosti je však zvláštna aj veľmi strmým sklonom svahu priehradného telesa aj jeho výškou.

Pravdou je, že až do začiatku dvadsiateho storočia bola považovaná za jedno z najodvážnejších vodných diel na svete vôbec. Vďaka tomu, že leží tak blízko hrebeňa a v jej povodí sa prakticky nevyskytujú sídla, bola vybratá za zdroj pitnej vody a udržiava sa dodnes ako vodárenská nádrž. To je aj dôvod, prečo jej prehliadka nie je tak jednoduchá ako pri väčšine ostatných nádrží.

Hrádza je oplotená, takisto aj časť nádrže, popri ktorej vedie cesta do Vyhní. Okolie nádrže je v súlade s pravidlami vysadené lesom, v tesnej blízkosti ihličnatým, ktorý, žiaľ, tiež sťažuje výhľad na vodnú plochu.

Prístup

Najlepšie autom alebo bicyklom z Banskej Štiavnice. Priamo pri hrádzi je čosi ako parkovisko, či odpočívadlo. Je možné, že tu stojí aj autobus, nevšimol som si zastávku, určite ale stojí na Červenej studni, odkiaľ je na hrádzu menej ako dva kilometre.

Hrádza

Ako sme už spomenuli, hrádza má veľmi strmý sklon a aký - taký výhľad na ňu je z cesty. Najlepšie v období keď je zo stromov opadnuté lístie. Hrádza je sypaná. Zachovaná je charakteristická drevená búdka nad výpusťou aj typické drevené ovládacie tyče. Keďže sa nádrž stále využíva, je tu aj malá "servisná" budova. Na vode blízko hrádze pláva železná konštrukcia. Výhľad. Od hrádze je krásny výhľad na plochu tajchu, obklopeného zalesnenými svahmi.

Minerály

Nad cestou sa nachádzajú viaceré zárezy do svahu. Okrem silne premenenej - propylitizovanej horniny svetlosivej farby sa tu nachádzajú početné kremenné žilky. Kremeň je väčšinou kusový, svetlosivý. Kryštáliky sme nenašli, ale zato veľa "krustovitého" kremeňa. V žilovine sme pod lupou objavili aj náznaky zrudnenia, kovovo lesklé hrudky nemali veľkosť viac ako pol milimetra. Azda galenit?

Na záver

Štiavnický Rozgrund je síce trochu od cesty, oplatí sa ho však navštíviť. Aj možností turistiky je na okolí veľa, z Červenej studne sa dá napr. ísť smerom na Zlatý vrch – Kolberg. Prípadne sa zastávka na Rozgrunde dá spojiť s návštevou obce Banky, s azda najkrajším jazierkom v celých Štiavnických vrchoch. Lákavá môže byť aj návšteva kúpeľov vo Vyhniach.

rs