Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Travertíny Spišskej kotliny - Dreveník
zdroj:
http://web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm
pridané:
27.11.2007

Dreveník

Dreveník je náhorná plošina, ktorá sa nachádza južne od Spišského hradu. Dvíha sa uprostred zníženiny v Hornádskej kotline. Najväčšie travertínové územie na Slovensku so skalným mestom, množstvom jaskýň a jaskynných dier, travertínových kôp a tektonických zlomov je svedkom búrlivého geologického vývoja Zeme, bolo už v roku 1925 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Vytvoril sa vyzrážaním travertínu z minerálnych prameňov a to spojením štyroch travertínových kôp. Jeho dnešná podoba má tvar stolovej hory, s výraznými rozčlenenými blokmi a často kolmými okrajmi stien. V roku 1953 bol vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu a zasluhuje si zvláštnu ochranu a pozornosť pre svoju neoceniteľnú botanickú, zoologickú, archeologickú, historickú a paleontologickú hodnotu.

Travertínový útvar sa nachádza v nadmorskej výške 609 m, toto chránené územie zaberá rozlohu približne 40 ha, pričom prírodná rezervácia tvorí rozlohu 66,91 ha. Dreveník vznikal v najmladšom období treťohôr. Predstavuje najjužnejšie situovanú travertínovú kopu na severojužnej tektonickej línii, ako aj v celom systéme travertínových kôp Podbraniska. Je to najstarší a najrozsiahlejší masív v systéme spišsko - podkarpatských travertínov. Teleso má trojuholníkový pôdorys s vrcholom na severe a základňou orientovanou v smere východ - západ. Okraje telesa tvoria miestami takmer kolmé steny, ktorými je ohraničený povrch kopy tvaru planiny, mierne sa zvažujúcej k juhovýchodu, na východnom i západnom okraji vznikli rozsiahle skalné mestá: Kamenný raj a Peklo. Celý masív je silne postihnutý početnými poruchami, pozdĺž ktorých sa vyvinuli blokové zosuvy, jaskyne i priepasti.

Svojím návštevníkom poskytuje nezabudnuteľné prírodné krásy. Vyskytujú sa tu krasové útvary ako škrapy a jaskyne. V podzemí je známych okolo 30 jaskýň, niektoré s celoročnou ľadovou výzdobou a s mnohými pozostatkami pravekého osídlenia.

Dnešný ráz a tvar Dreveníka zvýrazňujú strmé skalné zrázy po jeho obvode vzniknuté pseudotektonickými pochodmi. Pod vplyvom gravitačných síl a reliéfu plastickejšieho podložia vznikali v smere osí pretiahnutých elevácií podložia pukliny, pozdĺž ktorých sapostupne uvoľňovali jednotlivé bloky travertínu a tieto po rozmáčanom paleogénnom podloží skĺzavaním sa vzďaľovali od hlavného telesa dolu po svahu, kde sa postupne rozpadávali. Vznikli v pliocéne až začiatkom kvartéru, čo okrem vonkajších prejavov mechanického rozrušenia telesa a stupňa jeho korózie potvrdzujú aj odtlačky rastlín a živočíchov v tunajšom travertíne.

Ako chránené územie sa Dreveník spomína prvýkrát u v roku 1928 avšak z právneho hľadiska bola na území kopy vyhlásená štátne prírodná rezervácia o výmere 66,91 ha s nedostatočnou rozlohou a vymedzením hraníc až v roku 1982, v roku 1983 bola ŠPT vyhlásená na ploche 101,82 ha a pokrývala celú plochu kopy. Do účinnosti zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. je Dreveník národnou prírodnou rezerváciou.

Artefakty Dreveníka

Archeológia podáva ucelený obraz o nepretržitom osídľovaní od praveku až po príchod Slovanov a zároveň umožňuje pochopiť vplyv pravekých kultúr na slovanskú kultúru. V katalógu archeologických pamiatok Spiša sa uvádza: k najrozsiahlejším vyvýšeným sídliskám východného Slovenska s pravekým osídlením patrí travertínová kopa Dreveníka. Masív Dreveníka poskytuje plochu nielen pre otvorené sídliská, ale skrýva aj stopy osídlenia v jaskyniach, ktorých je tu niekoľko. Medzi ne patrí aj jaskyňa Puklinová - prv zvaná obyvateľmi aj Pleky.

V nálezoch prevláda zväčša črepový materiál bohatý na rôznorodú tvarovosť a výzdobu ľudu kanelovanej keramiky na Spiši. Tento materiál dokazuje, že Dreveník je výnimočným náleziskom, ktorý podáva obraz o tvorivej činnosti pravekého hrnčiara v období ľudu s keramikou kanelovanou. Väčšia časť črepového materiálu nájdeného v tejto lokalite je zastúpená tvarmi šálok, hrncových nádob a mís. Najcharakteristickejšou misou na Dreveníku je nádoba s masívnym pásikovým uchom, nad ktorým okraj rozčleňujú dva, niekedy aj tri gombíkové výčnelky.

Črepový materiál dokazuje, že existovalo viacero druhov hrncových tvarov. Nápaditosť pravekého hrnčiara sa prejavuje najmä vo výzdobe výrobkov. Okrem jednoduchých plytkých zvislých kanelúr, kombinovaných presekávanými plastickými pásikmi, sa stali obvyklým motívom šrafované trojuholníky, šachovnicovité vzory, rady vpichov aj vtlačených kruhových jamiek a vrypy nechtom. Dekoratívne poslanie mali aj uchá nádob, často masívne a zalomené, zdobené ryhami aj hladké. Výzdoba, aká sa vyskytla na kanelovanej keramike z Dreveníka, je známa aj z ďalších spišských lokalít (Gánovce, Hôrka Ondrej). Textilnú výrobu na sídlisku nepriamo dokladajú hlinené praskliny kónického a dvojkónického tvaru. Sú prevažne nezdobené. Na lokalite sa našli aj stopy osídlenia z iných období praveku, ktoré sa zaradzujú taktiež ku kanelovanej keramike.

Travertínový podklad Dreveníka je vhodný na uchovanie kostí, teda kostenej a parohovej industrie už spomínanej kultúry. Medzi najviac zastúpené patria šidlá vyrobené z triesky dutej kosti alebo vzácnejšie z kosti so zachovanou kĺbovou hlavicou. Pomerne početné sú aj kostené dláta lichobežníkového tvaru z triesky dutej kosti. Z parohu sa vyrábali aj palice s prevŕtaným kruhovým otvorom. Zvieracie zuby boli zrejme používané ako závesky. Jedným z najpozoruhodnejších nálezov tohto obdobia sú ploché kostené idoly, známe z Dreveníka v troch exemplároch. Dva z nich pochádzajú zo starších nálezov, tretí bol objavený na východnej strane dreveníckej vyvýšeniny v tzv. Kamennom meste.

Najlepšie zachovaný idol predstavuje značne štylizovanú ľudskú postavu, v podstate vyznačenú len niekoľkými zárezmi na plochej trieske kosti. V hornej časti má kruhový otvor, ktorý svedčí o tom, že sa tieto idoly nosili ako závesky - amulety. Tieto zvieracie kosti pochádzajú prevažne z hovädzieho dobytka, ošípanej, kozy, ovce, z lovnej zveri jeleňa, srnca, bobra a husi. Našlo sa tu aj niekoľko kamenných hladených nástrojov, medzi ktorými prevládajú pomerne malé ploché sekerky lichobežníkového tvaru s obojstranne zabrúseným ostrím. Výroba štiepanej industrie je známa z množstva odštepov z farebných rádiolaritov a pazúrika, ako aj nástroje s čepelkami, retušovaný hrot, kosákové kamene a pílka. O kontaktoch so zemplínsko - tokajskou oblasťou svedčí dovezený obsidián, z ktorého zhotovovali najmä čepielky.

Dreveník patrí medzi najzápadnejšie lokality košťanskej kultúry. Pre túto kultúru je charakteristická zvlášť kostená ihlica z vývalkovite členenou hlavicou, perleťové ploché koráliky navlečené na bronzový krúžok, aj zvieracie prevŕtané zuby na bronzovom drôtiku. Náleziská tejto kultúry poznávame prostredníctvom pohrebísk.

Mladšie obdobia na Dreveníku prezentujú až prítomnosť ľudu púchovskej kultúry. Keramika tejto kultúry je charakterizovaná aj okrajovými črepmi s oválnym okrajom a s okružím z masívnych hrncovitých tvarov, často zdobených šikmými hlbokými vrypmi, poprípade rytou vlnovkou. Keltské tradície v púchovskej kultúre sa prejavujú v rôznorodosti tvarov, hlavne výzdoby (napríklad šrafovanie). S púchovským osídlením súvisí aj nález keltskej mince (didrachmy), tzv. veľkobystereckého typu a rímskej mince Trajána (z rokov 98 až 117 nášho letopočtu). Na Dreveníku bolo toto osídlenie značné a zasiahnuté boli aj svahy Spišského hradu.

K najrozsiahlejšiemu osídľovaniu Dreveníka dochádzalo v období kanelovanej kultúry. V tejto dobe tu bol vybudovaný systém opevnených vyvýšených osád. Dreveník mal výsostné postavenie v spoločenskej a hospodárskej organizácii. Pre ľud tejto kultúry bolo charakteristické pastierstvo, najmä chov oviec, ktorý bol nenáročný na podmienky a zároveň poskytoval obživu a vlnu na textilné spracovanie. Prostredníctvom pamiatok kultového charakteru , ako sú kostené idoly, závesky - amulety, súčasti hlinených napodobenín vozíkov a miniatúrne hlinené napodobeniny kamenných nástrojov, je možné vytvoriť si obraz o duchovnom živote týchto obyvateľov. Z remesiel bolo najrozvinutejšie hrnčiarstvo.

Osídlenie

Dreveník skrýva však i doklady o najstaršom osídlení východného Slovenska. Stopy po osídlení človekom pochádzajú zo staršej doby kamennej (asi pred 300 000 rokmi), ale aj zo starších čias. Pri ťažbe travertínu kamenári dodnes nachádzajú paleontologické nálezy, medzi inými aj skamenené kosti dávno vyhynutých druhov zvierat, napr. mamutov. Intenzívnejšie bol skalný masív Dreveníka využívaný až v mladšej dobe kamennej na prelome 5. a 4. tisícročia pred našim letopočtom ľudom bukovohorskej kultúry. Koncom 3. tisícročia na sklonku doby kamennej - v eneolite sa tu opevnil ľud bádenskej kultúry, ktorý zanechal po sebe množstvo hmotných pamiatok vo forme zlomkov keramických nádob rozličných tvarov, hladených kamenných a parohových sekeromlatov, kostených nástrojov a plochých kostených idolov.

Život na Dreveníku sa nezastavil ani v staršej dobe bronzovej okolo roku 1600 p.n.l. Z tohto obdobia sa zachovala kostená ihlica, perleťové korálky a prevŕtané zvieracie zuby navlečené na bronzovom krúžku patriace koštianskej skupine.

Zo strednej doby kamennej pochádzajú dva hromadné nálezy bronzových predmetov, ktoré sú pozostatkami ľudu pilinskej kultúry.

Početný keramický materiál púchovskej kultúrnej skupiny svedčí o rozsiahlom osídlení Dreveníka od polovice 1.st. p.n.l. až do 2.st.p.n.l., teda na sklonku doby laténskej do konca doby rímskej.

Sídelný vývoj Dreveníka bol zavŕšený v 9. - 10.st. Plošinu so strmými skalnými zrázmi v západnej časti využili starí Slovania a vybudovali tu mohutné hradisko. Potom sa už politické a hospodárske dianie presúva na Spišský hrad.

Už od raného stredoveku sa tu ťažil travertín ako stavebný materiál. Ťažba pokračuje aj dnes, čo môže mať negatívny dosah na zachovanie tejto jedinečnej lokality.

Flóra a fauna

Od skorej jari plošinu spestrujú známe, ale aj vzácne rastliny. Medzi zástupcami teplomilnej vegetácie nájdeme zriedkavejšie dealpínske druhy.

Lokalita mala v priebehu štvrtohôr dôležité postavenie pri vývine a migrácii flóry, o čom svedčia mnohé odtlačky rastlín v tunajšom travertíne.

Na Dreveníku rastie okolo 270, 470 druhov a poddruhov vyšších rastlín. Zhruba 60 druhov je zaradených do zoznamu ohrozených rastlín SR. V súčasnosti je pre Dreveník typické kontrastné zmiešanie flóry, dané výškovou inverziou a vlastnosťami podkladu.

Vedľa seba tu rastú horské a nížinné druhy, druhy lesné s druhmi stepnými. Viaceré rastliny sú významné z fytogeografického hľadiska, dosahujú tu severnú hranicu svojho rozšírenia. K najznámejším zástupcom patrí ostrica nízka, kostrava tvrdá, astra kopcová, kozinec dánsky, medníčka najvyššia, medníčka sedmohradská, hlaváč žltkastý, ranostaj pestrý, ďatelina alpská, veronikovec klasnatý, lipkavec sivý, horčičník Wittmannov, zvonček karpatský, púpavec sivý, ríbezľa alpínska, silenka zelenkokvetá, javor poľný a iné. Z chránených rastlín tu rastú: poniklec slovenský, astra alpínska, zvonček karpatský, včelník rakúsky, kosatec bezlistý uhorský, orlíček obyčajný, veternica lesná, prilbica pestrá, ľalia zlatohlavá, čerešňa mahalebková, prilbica jedhojová, klokoč perovitý a plesnivec alpínsky.

Vzácna je aj fauna Dreveníka, ktorá je málo prebádaná. K vzácnostiam patria viaceré druhy hmyzu, zo stavovcov najmä plazy, pernaté dravce, ktoré vplyvom človeka tu strácajú svoje hniezda.

web.tuke.sk/fberg-kgp/spis/travertin.htm