Pohľad na dva najvyššie vrchy Oravských Beskýd.
Vpravo Piľsko, vľavo Babia hora.
Minerály a horniny Slovenska :: prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
Oravský
flyš (1. časť)
zdroj: Rastislav
Sabucha
pridané:
19.12.2007
Oravské Beskydy sú pohraničné flyšové pohorie. Možno sa to nezdá, ale sú vlastne tretím najvyšším slovenským pohorím. Ich „top vrchol“, Babia hora má nadmorskú výšku 1725 m, takže vyššie pohoria sú už len Nízke a Vysoké Tatry.
Napriek tomuto faktu sú Beskydy v priemere dosť nízke, väčšinou sa kopce len zriedka vyšplhajú do 1100 metrovej výšky. Skôr je udivujúce, prečo geologické sily vyzdvihli do výšky práve Pilsko a Babiu horu – dva viac menej izolované horské velikány.
Pohľad
na dva najvyššie vrchy Oravských Beskýd.
Vpravo Piľsko, vľavo
Babia hora.
Flyšové pohoria sú budované hlavne treťohornými – paleogénnymi vrstvami a majú zložitú geologickú stavbu. V treťohorách boli dnom mora. Okolité vyzdvihnuté pohoria ho zásobili vrstvami stále ďalších a ďalších usadenín. Piesok a íl sa rozlične striedali, usadzovali sa vrstva za vrstvou. Predpokladá sa, že nastával aj určitý pohyb ešte nespevnených sedimentov po morskom dne – akési tečenie, ktoré dokázalo už usadené sedimenty „premiešať“. Alpínske vrásnenie dynamizovalo tento proces a vnieslo do „kraja“ trocha dynamiky – nespevnené sedimenty sa začali vrásniť, v spevnených horninách neskôr nastalo prudké lámanie a vyzdvihovanie krýh zemskej kôry. Tak sa postupne sformovalo na okraji pásma jadrových pohorí mladšie pásmo hôr, ktoré dnes nazývame flyšom.
Sedimentárne horniny tu majú jednoznačnú prevahu. Na našom území vonkajší flyš viacmenej kopíruje severozápadnú a severovýchodnú hranicu. Západným smerom zasahuje aj do Moravy. Celé pásmo geológovia rozdelili na štyri základné jednotky. Aj na území Oravy, ktorou sa budeme bližšie zaoberať sú dobre rozoznateľné viaceré pásma vyvýšenín a zníženín.
Horstvo na hranici s Poľskom sa nazýva Beskydy. Južnejšie leží znížené, niekoľko kilometrov široké pásmo. Toto sa nazýva aj Podbeskydskou brázdou. Na hornej Orave bolo najviac vhodné na osídlenie. Takže nečudo, že práve v ňom nachádzame tunajšie obce – Oravskú Polhoru, Sihelné, Oravské Veselé, Mútne.
Južne od brázdy sa terén opäť dvíha, avšak nedosahuje už výšok prihraničného pásma. Táto tzv. Podbeskydská vrchovina tvorí pomerne zložito sformovaný pás chaoticky „rozhádzaných“ kopcov. Aj potoky, tečúce z hraničných Beskýd pretínajú pohoríčko skrz – naskrz.
Medzi Námestovom a Hruštínom sa rozlieha ďalšia významná zníženina – akýsi úval, dnom ktorého tečie Biela Orava.
Južnú časť oravského flyšového pásma tvorí mohutný, kompaktný hrebeň – Oravská Magura. Toto horstvo začína nad Námestovom a pokračuje západným smerom až po Kubínsku hoľu, ďalej k Paráču, kde už sa dotýka územia Kysúc.
Horniny
Horniny flyšového pásma udrú do oka aj úplnému laikovi. V každom záreze cesty, lome, na dne potokov sú pekne viditeľné stredajúce sa vrstvy rozlične spevnených sedimentov. Striedajúce sa súvrstvia pieskovcov, ílovitých bridlíc dosahujú eobyčajnú pestrosť. Zvlášť vo väčších odkryvoch (lomoch) možno pekne vidieť striedajúce sa, vrásnením pokrivené vrstvy.
Minerály
Z mineralogickej stránky je toto územie vyslovene chudobné. Vovrstvách nachádame bežne aj niekoľkocentimetrové žily kalcitu, tento však je väčšinou pre zberateľov podradnej kvality. Hoci aj tu dokáže niekedy prekvapiť celkom peknou vzorkou.
Vo vrstvách flyša sa pravdepodobne vďaka rozkladu organizmov vyskytujú zriedkavé konkrécie pyritu aj niekoľkocentimetrovej veľkosti. Pyrit sa v nich vyskytuje obyčajne vo forme drobných zrniečok. Veľmi ľahko zvetráva a mení sa na limonit (červenohnedé pásiky) a celkom zaujímavé sírany (sadrovec). Niekedy sa zachovajú aj tzv. kamence – napr halotrichit. Tieto však sú vo vode rozpustné, takže v prírode nemávajú dlhé trvanie.
Tvary
Formovanie a tvar pohorí flyšového pásma do veľkej miery závisí aj od toho, ako jednotlivé sedimentárne horniny zvetrávajú. Je jasné, že tvrdé pieskovce, zložené v podstate z kremenných zŕn spojených vápnitým tmelom budú erózii odolávať lepšie ako mäkké ílovité bridlice.
Pravdou však je, že všetky flyšové horniny zvetrávajú viac-menej veľmi ľahko. Preto sa na flyši vytvoril charakteristický tvar reliéfu - mierne svahy, vrezané údolia. Ojedinelé výskyty skalných útvarov sú tvorené takmer bez výnimky pieskovcom. Podobne aj najvyššie, hornaté časti flyšového pásma majú vyšší podiel pieskovcov – preto je ich zvetrávanie o niečo obtiažnejšie.