Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Oravský flyš (3. časť)
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 27.12.2007

Oravská Magura – Kubínska hoľa

V rozprávaní o flyšových pohoriach na Orave nesmieme vynechať Oravskú Maguru. Toto pohorie sa tiahne západo – východným smerom a je významným predelom medzi hornou a dolnou Oravou. Zaujímavé je aj tým, že ho z obidvoch strán obteká rieka Orava. Na severnej strane je to tok Bielej Oravy, ktorá priberá pri Lokci potok Hruštínka a tečie na východ až po Námestovo. Tu sa vlieva do Oravskej vodnej nádrže. Z nádrže vyteká nad Tvrdošínom, potom sa stáča na západ a obteká horstvo z južnej strany – tentokrát už ako široká a mohutná rieka (aj keď dosť plytká).

Jeseň na Kubínskej holi

Oravská Magura prestavuje najjužnejšie vyššie flyšové pohorie na Orave. Geologickú jednotku horstva voláme aj magurský flyš. Najvyššie vrchy sa nachádzajú na západnom okraji. Kubínska hoľa, Minčol a Čierny vrch sa blížia nadmorskou výškou 1400 metrom nad hladinou mora. V miestach, kde sa Magura skláňa k Dolnému Kubínu je aj najnavštevovanejšia. Kubínska hoľa je známym lyžiarskym strediskom. V lete tu prichýli skromnejšieho turistu Chata na Kubínskej holi.

Hrebeň Oravskej Magury klesá od Minčolu (najvyššieho, hoci nevýrazného bodu hrebeňa) na dĺžke okolo deviatich kilometrov až o sedla Príslop. Sedlom prechádza dôležitá spojnica medzi Oravským Podzámkom a Hruštínom. Táto je zároveň aj najvýznamnejšia spojnica okresov Dolný Kubín a Námestovo.

Oravská magura má veľmi asymetrický tvar. Južná časť pohoria klesá veľmi strmo k údoliu Oravy, nezriedka má sklon svahu viac ako 60 percent. Údolie Oravy, hoci veľmi blízke, patrí už celkom inej geologickej jednotke – bradlovému pásmu. Toto pásmo sa tiahne ako hraničná čiara medzi vnútornými a vonkajšími Západnými Karpatmi. Oddeľuje treťohorné flyšové pásmo od starších jadrových pohorí. Budujú ho podobné horniny ako obalové série jadrových pohorí, dominantnou horninou je tu vápenec. Bradlové pásmo má neobyčajne zložitú geologickú stavbu. Bolo niekoľkokrát prevrásnené, vrstvy hornín sa v ňom prekrývajú a lámu.

Pohľad na Tatry

Z masy zvrásnených hornín sa ako plávajúce ľadovce vynárajú bradlá – celistvé obrovské bloky pomerne tvrdých vápencov, o ktorých sa predpokladá, že sa počas vrásnenia odlomili od pôvodných blokov hornín a „uviazli“ bez výraznejšieho porušenia. Často sa dvíhajú do výšky a tvoria v bradlovom pásme významné dominanty (ostrovy). Medzi najznámejšie patrí napríklad Vršatec (na západe Slovenska). Bradlové pásmo sa na našom území ťahá od západu, prechádza údolím Váhu, preniká k Žiline (delí napríklad Žilinskú kotlinu od Kysúc). Pokračuje Oravou a prechádza do Poľska.

Na naše územie sa vracia na východnom Slovensku kde pokračuje v oblúku. Asi najznámejším a najkrajším bradlovým útesom na Orave je hradné bralo Oravského zámku. Dvíha sa do viac ako stometrovej výšky v ohybe Oravy. Má charakteristický tvar, akosi organicky spätý so siluetou nádherného zámku. Má aj veľký geologický a prírodovedný význam.

Bradlové pásmo sa výrazne podpisuje na tvaroch južného predhoria Oravskej Magury. Nad kľukatiacim sa tokom Oravy sa dvíhajú príkre svahy nevysokých prevažne vápncových vŕškov. Horizontu – len zriedka presvitajúcemu spomedzi kopcov a hrebeňov dominuje takmer rovný profil hrebeňa Magury.

Severné svahy Magury klesajú veľmi pozvoľna k toku Hruštínky a Bielej Oravy. Na tejto strane už nachádzame len flyšové horniny. Vodné toky rozrušujú monotónne svahy. Potoky na flyši obyčajne vytvárajú ryhy a strže v teréne. V prípade, že svah nie je zalesnený, je odnos ešte prudší a odnos materiálu výraznejší. Neraz má strž malého potôčka hĺbku aj desať metrov.

Východná časť Oravskej Magury – medzi Hruštínom a Námestovom, už nedosahuje také nadmorské výšky ako západná. Na hrebeni najvyšších vrcholov (Bugaj), nachádzame zvetrávaním uvoľnené pieskovcové „lavice“, ktoré vyčnievajú nad okolitý terén a mierne zdrsňujú hladký reliéf kopcov.

Celá Magura, okrem hôľnej časti okolo Kubínskej hole a odlesneného sedla Príslop je pokrytá väčšinou smrekovo – bukovými lesmi. Bučiny však nachádzame predovšetkým na južných svahoch, v severnej časti sú vzácne. Na Kubínskej holi, Minčole a Čiernom vrchu rastie aj kosodrevina.

Puchmajerovej jazierko pod Kubínskou hoľou

Hoci sa to zdá tekmer neuveriteľné (hlavne v lete), odlesnené časti Kubínskej bývali v zime niekedy veľmi nebezpečné. Mám na mysli lavínu, ktorá sa v sedemdesiatych rokoch spustila v areáli lyžiarskeho strediska a spôsobila smrť niekoľkých desiatok ľudí. Myslím, že to bola najtragickejšia zaznamenaná lavína u nás. Našťastie dnes sú svahy upravované a hrozba lavín je už minimalizovaná.

Z geomorfologických zaujímavostí nemožno opomenúť malebné tzv. Puchmajerovej jazierko, nachádzajúce sa na severnom svahu Kubínskej hole. Malá prírodná vodná nádržka je domovom zaujímavého živočíšstva a je chránená. Podobné jazierka sa v oravskom flyši dajú nájsť aj na iných miestach, napr. pomerne málo známe „Čierne pleso“ v závere doliny južne od obce Krivá. Ani jedno však nedosahuje veľkosť a krásu Puchmajerovej jazierka.

Fotografie: http://www.n-kst8.szm.sk/231004/231004.htm

1. časť   2. časť   3. časť