Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zvolen - Stráž
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 7.1.2008

Ďalší článok o zaujímavých skalných útvaroch v oblasti stredoslovenských neovulkanitov nás zavedie do mesta Zvolena. V minulom roku sme už o tunajšom kopci Pustý hrad písali, teraz si priblížime skalné útvary na protiľahlom vrchu Stráž. Situované sú v mieste, kde sa spojený tok Hrona a Slatiny (niekoľko sto metrov od ústia) prediera úzkym údolím smerom od Zvolena na západ.

Kopec Stráž sa dvíha nad hladinou rieky do výšky niečo nad 150 metrov, nie je to teda žiadna veľká „hora“. Vďaka tomu, že kopec prehradil cestu Hronu zo Zvolenskej kotliny a bol následne behom tisícročí vodným tokom prerezaný, má veľmi strmé, z veľkej časti aj úplne neprístupné svahy.

Pohľad na skaly od Červeného medokýša

Skaliská zaberajú značnú rozlohu svahu – aj niekoľko hektárov. Rieka si vyhĺbila svoje koryto v tvrdej hornine, takže si svahy kopca udržiavajú naďalej veľmi strmý sklon.

Prístup

Kedysi bol plochý vrchol Stráž sprístupnený turistickým chodníkom (značkovaným), ktorý vychádzal od zvolenskej železničnej stanice. Túto informáciu som si mohol overiť nahliadnutím do staršej turistickej mapy Štiavnických vrchov zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Žiaľ, dnes sem už značkovaná trasa nevedie. Na vrchol Stráž sa však predsa len dá dostať po viacerých chodníkoch a lesných cestičkách, ktorými je kopec prešpikovaný. Skaly sa nachádzajú na južnej strane kopca, ktorý sa tu strmo zvažuje k Hronu. Terén je veľmi ťažký, neodporúčame vstupovať na strminu, podložie je nestabilné a každým krokom hrozí zosuv.

Najkrajší pohľad na skaliská sa naskytne z „protisvahu“, prípadne od známeho zvolenského Červeného medokýša. Sem sa za nejakých 30 minút pohodlne dostanete po asfaltke zo Zvolena, buďto od zimného štadióna alebo po lavičke z „miestnej časti“ Balkán. Táto trasa je etnograficky veľmi pôsobivá, pretože vedie v tesnej blízkosti dvoch starých železničiarskych robotníckych domov, osídlených už roky rómskou komunitou. „Klasické“ vône razia aj 100 metrov od barakov.

Po úzkej lavičke prejdeme ponad tok riečky Slatiny a po jej ľavom brehu až k jej ústiu do Hrona. Pohybujeme sa po asfaltke popod strmý severný svah Pustého hradu po turistickej aj cyklistickej trase. K Červenému medokýšu dôjdeme po ďalších dvoch kilometroch. Minerálna voda vyviera na ostrom tektonickom zlome, oddeľujúcom Zvolenskú kotlinu od okolitých kopcov. Nie je to jediný zvolenský medokýš, ďalší nájdeme vyvierať priamo pri železničnej stanici. „Pamätníci“ spomínajú vo Zvolene ešte jeden minerálny prameň, ten sa ale stal obeťou výstavby v meste.

Hornina, minerály

Skalné steny sú budované svetlými pyroxenickými andezitmi svetlosivej až červenkastej farby. Obsahujú sporadické výrastlice hlavných minerálov, predovšetkým tmavých, hnedočiernych až čiernych pyroxénov, svetlých sivastých až bielych živcov - plagioklasov. Veľmi zriedkavo sa tu nachádzajú aj drobné guľovité granáty – almandíny, ich veľkosť ale obyčajne nepresiahne 4 mm.

Niektoré sú „poznačené“ autometamorfózou, inde sa na puklinách sa môžu vyskytovať sedimenty vzniknuté zvetrávaním  horniny (ílovité usadeniny s podielom ílových minerálov – montmorillonit a pod.).

Ochrana

Andezitové skaliská na Poštárke nie sú zvlášť chránené, hoci treba povedať, že lesné pozemky na ktorých sa nachádzajú sú vyňaté z bežného hospodárenia a majú charakter tzv. ochranných lesov s protieróznou funkciou. Možno by sa dalo uvažovať o prísnejšej ochrane, aj keď najlepším ochranným prvkom v tomto prípade je neprístupnosť stanovišťa.

Tip pre lenivých

Ak sa Vám naozaj nechce lomiť krky a máte chuť si skaly len pozrieť, najlepšia je kombinácia výletu na Červený medokýš a silnejšieho ďalekohľadu. Ušetrený čas možno využiť napríklad na výlet na Pustý hrad, kam sa z červeného medokýša ide asi hodinu.

rs