Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Poľana
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 30.1.2008

Na Slovensku nie sú vulkanické pohoria žiadnou zvláštnosťou – máme ich dosť a pokrývajú veľkú časť územia. Sopečná činnosť v treťohorách, ktorá z hlbín zeme vytlačila masy lávy a sopečného popola zakryla pôvodné geologické podložie. Vulkanických horstiev máme teda veľa, ale povedzme si, ktoré z nich vyzerá už na prvý pohľad ako sopka? Zložitá tektonika výrazne premiesila vyvreliny, pridalo sa niekoľko miliónov rokov erodovania a vulkány sa zmenili.

Pohľad na Poľanu zo Zvolenskej kotliny. Dobre viditeľný je
tvar sopky, kaldera aj dolina potoka Hučava (v strede).

Nie tak Poľana. Tento obor, dvíhajúci sa takmer do 1500 metrovej výšky ostal na pohľad sopkou dodnes. Jej kolosálne rozmery možno obdivovať takmer z každej strany. Azda najkrajší je pohľad zdiaľky zo Zvolenskej kotliny, kde pri dobrej viditeľnosti máme možnosť nahliadnuť aj do čiastočne odkrytej kaldery – obrovského zachovaného krátera.

Ešte úžasnejší je pohľad do mapy, kde sa tvar sopky rysuje veľmi zreteľne – niekoľko kilometrov široký kráter obklopený výšinami a zvonka pozvoľna klesajúci miernymi svahmi na všetky svetové strany.

Kaldera

Predpokladá sa, že sopka Poľana bola v čase svojej najväčšej „slávy“ vysoká takmer 3000 metrov. Ťarcha vyvrhnutých hornín a narušenie povrchu spôsobili, že stred sopky sa akoby prepadol sám do seba. Výška vulkánu sa radikálne znížila. Vzniklo obrovské prepadlište, v strede ktorého sa novými sopúchmi tlačila na povrch ďalšia magma. Práve tento druh kráterov nazývame kalderami. Tok lávy neskôr prerazil najslabšiu bočnú „stenu“ krátera a vytekal smerom na západ. Tak vznikla Hrochotská dolina, ktorou aj dnes odvádza potok Hučava vodu do rieky Slatiny.

Andezitové prúdy

Sopečné horniny – andezity sa vylievali na všetky strany a pokrývali pôvodne oveľa väčšiu plochu na okolí Poľany, ako je tomu dnes. Pozostatky silných lávových prúdov nachádzame na okolí, jedným z najznámejších a dodnes pekne zachovaných je napríklad Ľubietovský Hrb – asi 1200 metrov vysoký podlhovastý kopec tiahnúci sa od Poľany na sever. Andezit lávových prúdov je pomerne tvrdá hornina – dobre odoláva zvetrávaniu a zostal pekne zachovaný na staršom podloží.

Bahenné prúdy - lahary

Bahenné prúdy – lahary, sú zmesou bahna, sopečného popola a kamenia, ktoré sa spúšťali zo svahu sopky. Vrchol vysokých vulkánov, predpokladá sa , že aj Poľany, bol pokrytý snehom. Pri erupciách, keď stúpala teplota, sa snehová čiapka rozpustila a voda stekala často silným prúdom dolu. Zmiešala sa s nespevnenými horninami a vytvárala aj niekoľko kilometrové bahenné prúdy. Jeden zo zachovalých bahenných prúdov – laharov sa za choval pri dedinke Zolná, kúsok od Zvolena. Lahary pokrývali vegetáciu, ktorá sa často nachádza vo forme fosilizovaných zvyškov. Nezriedka sú bahenné prúdy náleziskom pekných prekremenených driev – takzvaných drevných opálov. Zachovaný lahar pri Zolnej bol veľmi dlhý, od Poľany je vzdialený takmer 20 kilometrov. Je svedkom veľmi intenzívnej sopečnej činnosti.

Horniny

Sopečné horniny Poľany predstavujú predovšetkým bázické andezity a andezitové tufy, nachádzajú sa tu ale aj kyslé horniny hoci vo veľmi malej miere. Známy je napríklad menší výskyt ryolitových tufov pri Hrochoti. V strede krátera, pri osade Kyslinky sú opísané aj výskyty dioritov s amfibolmi a biotitom.

Mineralizácia

Sopečná činnosť prináša so sebou aj vznik rudných ložísk. Hoci sa na okolí Poľany nezistili významné rudné ložiská ako v Štiavnických a Kremnických vrchoch, predsa len, slabá mineralizácia v okolí Kysliniek sa uvádza v staršej literatúre. Jedná sa údajne o minerály ako chalkopyrit, sfalerit a galenit v tenkých kremenných žilách. Sopečná činnosť podnietila vznik ložísk na širšom okolí. Predpokladá sa aj súvis s mineralizáciou v Ľubietovej, Ponikách, Ponickej Hute, v Driekyni. V okolí Strelník a Povrazníka pri Ľubietovej sa nachádzajú prekrásne ukážky drevných opálov.

Skalné útvary a „jaskyne“

Za zmienku stojí niekoľko zaujímavých skalných útvarov. Z osobitne chránených spomeniem známy Bátovský balvan a Jánošíkovu skalu v Hrochotskej doline, Melichovu skalu. Jaskyňa Abčiná (či Apšená) má pseudokrasový pôvod. Veľmi pekný je aj vodopád Bystré na južnom svahu Poľany.

Zaujímavé pôdy

Vo vrcholových partiách Poľany sa vyvinuli v horských podmienkach veľmi zaujímavé pôdy – andozeme (andosoly). Ich veľkú úživnosť reprezentujú aj nádherné horské smrekové porasty, ktoré pokrývajú vrchol Poľany. Podobné pôdy sú známe aj z iných našich vulkanických pohorí, napr. Kremnických vrchov.

Ochrana prírody a turistika

Poľana a okolie sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Okrem toho je Poľana aj súčasťou Biosférickej rezervácie pod záštitou UNESCO. Naozaj, príroda je veľmi zachovaná, nechýba jej divokosť. To sa týka hlavne severných a východných svahov pohoria, kde sa to len tak hemží zverinou (aj medveďmi). Práve vďaka odľahlosti a minimálnemu rozvoju služieb v regióne je Poľana rajom pre „drsnejších“ turistov, ktorým až tak na komforte nezáleží. Komerčná turistika má stredisko hlavne na juhu – známy je hotel Poľana v takmer 1300 metrovej výške, ktorý je autom dostupný z Hriňovej. Sú tu aj možnosti pre lyžovanie.

Poľana je predovšetkým rajom pre horskú cyklistiku a pešiu turistiku. Odporúčam prechod z juhu na sever – Z Detvy na Poľanu, po červenej značke do sedla Jasenová, odtiaľ na Hrb. Prenocovať sa dá na Chate pod Hrbom, potom pokračovať napr. do Ľubietovej a turistiku zakončiť zberom kamienkov na haldách za mestečkom (lokalita Podlipa).

rs