Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Skorušinské vrchy
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 6.2.2008

Skorušinské vrchy sú ohraničené na juhovýchode Chočskými vrchmi, na východe Tatrami, na severozápade bradlovým pásmom, voči ktorému sú tektonicky obmedzené, a na severe Oravskou kotlinou.

Celé pohorie buduje vnútrokarpatský flyš, v podloží ktorého možno väčšinou očakávať druhohornésérie vnútorných Karpát. Bazálne súvrstvie lemuje severozápadné okraje Chočských vrchov. Naspodku súvrstvia sú vyvinuté drobnozrnné až hrubozrnné zlepence a uhličitanové brekcie hrubé od jedného metra do niekoľkých desiatok metrov. Ich mocnosť je na rôznych miestach značne rozdielna, lebo vypĺňajú nerovnosti predeocénneho reliéfu.

Okruhliakový materiál pochádza výhradne z druhohôr Chočských vrchov. V nadloží prechádza do šedých piesčitých vápencov s mocnosťou 5—120 m, ktoré obsahujú bohatú faunu numulitov, úlomky koralov, ježoviek, lastúrnikov a rias. Bohaté lokality numulitov sú pri Dolnom Kubíne, juhovýchodne od Osádky a pri Hutách. Našli sa tu Nummulites stríatus minor, Nummulites perforatus, Assilina exponens, Alveolina elongata a iné. V tesnom nadloží bazálneho súvrstvia pri Veľkom Borovom a pri Hutách sú vyvinuté tenké sloje uhlia.

V nadloží prechádza bazálne súvrstvie do ílovcového súvrstvia, a teda vyskytuje sa v úzkom pruhu pri juhovýchodnom okraji pohoria a sčasti pri severozápadnom okraji, kde bazálne súvrstvie na povrch nevystupuje. Ílovcové súvrstvie sa vyznačuje prevahou tmavosivých vápnitých ílovcov s konkréciami železnatých dolomitov. Sú v ňom však aj lavice pieskovcov, obyčajne malej hrúbky a podradne zastúpených.

V juhozápadnej časti pohoria obsahujú ílovce vložky numulitových uhličitanových brekcií a zlepencov, ako aj polohy bituminóznych ílovcov menilitového typu s preplástkami rohovcov. Medzi Dolným Kubínom, Kňažou a Sedliackou Dubovou sa v ílovcoch vyskytujú polohy hrubo lavicovitých zlepencov s okruhliakmi kryštalického materiálu. Severovýchodne od Dolného Kubína v ílovcovom súvrství sú na niektorých miestach polohy obohatené mangánovými rudami.

Vyšším súvrstvím, vyskytujúcim sa v juhozápadnej časti pohoria, je ílovcovo-pieskovcové súvrstvie. Je to súvrstvie typického flyšu, v ktorom sa rytmicky striedajú ílovce s pieskovcami.

Najvyšším súvrstvím je pieskovcové súvrstvie, ktoré buduje najmä severovýchodnú časť pohoria. Tvoria ho masívne strednozrnné až hrubozrnné, niekde zlepencovité pieskovce, slabo vápnité. Miestami obsahujú dolomitové konkrécie. Pieskovce sú sivé, sivomodré, na plochách odlučnosti s bohatou rastlinnou sečkou a svetlou sľudou. Mocnosť pieskovcových lavíc dosahuje až niekoľko metrov. V spodných častiach súvrstvia sú vyvinuté polohy ílovcov malých mocností. Súvrstvie dosahuje hrúbku až 1000 m.

Skorušinské vrchy ako celok predstavujú depresiu medzi Chočskými vrchmi, Tatrami, Malou Fatrou a bradlovým pásmom. Ich flyšové súvrstvia vytvárajú nesúmernú synklinálu sklonenú na severovýchod. Jednotlivé súvrstvia sú rôzne intenzívne vrásnené. Bazálne súvrstvie je uložené plocho a má jednostranný sklon. Vyššie súvrstvia sú však už intenzívnejšie prevrásnené.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972