Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Spišská Magura
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
10.2.2008

Spišská Magura má smer Z—V s miernym podkovovitým ohnutím na juh. Na juhozápade hraničí s Belanskými Tatrami, na juhovýchode s Popradskou kotlinou. Na severe siaha do doliny Dunajca a potoka Lipnik. Jej obmedzenie voči Popradskej kotline je tektonické na podtatranskom zlome. Prevažnú časť pohoria buduje vnútrokarpatský flyš, jedine pri Vyšných Ružbachoch vystupuje spod paleogénu mezozoikum (ružbašský ostrov).


Jazierko v travertínoch vo Vyšných Ružbachoch.

Druhohory ružbašského ostrova vystupujú pozdĺž podtatranského zlomu v dĺžke asi 7 km. Najnižším súvrstvím sú tu hrubolavicovité tmavosivé vápence s polohami dolomitov stredného triasu. Podstatnú časť stredného triasu tvoria dolomity s ojedinelými polohami sivých vápencov a tenkými vložkami ílovitých bridlíc. Nad nimi je vyvinuté súvrstvie keuperu v podobe ílovitých červenofialových bridlíc s polohami hrubozrnných kremencov až pieskovcov. Na niekoľkých miestach na keuperi ležia lumachely rétu s bohatou faunou mäkkýšov (Liostrea gracilis, Lopha. haidmgeriana, Dimyodon intusstriatus, Rhaetavicula contorta).

Väčšinou však priamo na keuperi ležia spodnoliasové lumachelové a organogénne vápence alebo slienité bridlice s vložkami vápencov. V nadloží prechádzajú do vápnitých a piesčitých ílovcov a vyššie sú vyvinuté lavicovité tmavosivé rohovcové vápence, krinoidové vápence, sliene a škvrnité slienité vápence. Súvrstvie obsahuje bohatú faunu (Chlamys falgeri, Phcatula spinosus, Cardima  concina, Coroniceras conybeari). Vrchná jura (doger-malm) je málo rozšírená a patria k nej sivé vápence s polohami kremičitých hornín (silicitov) a červené rádiolarity. K spodnej kriede, ktorá je tiež len lokálne zachovaná, patria kalpionelové vápence, slieňovce a slienité vápence s rohovcami. Obsahujú bohatú mikrofaunu.

Na staršom zvrásnenom podloží leží transgresívne a nesúhlasne vnútrokarpatský flyš (eocén). Začína sa bazálnym súvrstvím, zlepencami, brekciami, vápencami, ktoré vystupuje na povrch len na niekoľkých miestach. V bazálnom súvrství na druhohorách ružbašského ostrova prevládajú sivé až tmavé piesčité numulitové vápence (Nummulites perforatus) alebo pieskovce. Na niektorých miestach naspodku je i tenká poloha zlepencov. Väčšmi rozšírené je bazálne súvrstvie na severovýchodnom okraji Belanských Tatier. Tu vystupujú zväčša hrubozrnné zlepence a brekcie, zložené z okruhliakov druhohôr tohto pohoria. K bazálnemu súvrstviu patrí aj drobnozrnná zlepencová brekcia s numulitmi v pramennej oblasti Šoltýskeho potoka.

Nad bazálnym súvrstvím je vyvinuté ílovcové súvrstvie, ktoré je značne rozšírené v severovýchodnej a južnej časti pohoria. Zaberá priestor medzi bradlovým pásmom, Vyšnými Ružbachmi a Reľovom. Buduje aj južný okraj pohoria v oblasti Ždiaru. Prevažujú v ňom tmavosivé vápnité piesčité ílovce. Piesčitá zložka vytvára svetlé prúžiky až jemné laminy. Sú bridličnaté a zároveň tenkovrstevnaté, obsahujú rozptýlenú sľudu a uhoľnú substanciu. V tmavých typoch je častý jemne rozptýlený pyrit, ktorý sa miestami nahusťuje. Tieto typy obsahujú vložky pieskovcov rozličnej mocnosti. V oblasti Ždiaru a pri bradlovom pásme sú v nich časté vložky vápnitých zlepencových brekcií. Kde-tu sa vyskytujú i polohy, šošovky alebo zrazeniny železnatých dolomitov, ankeritov, vzácne dolomitov. Západnú časť pohoria buduje v prevažnej miere ílovcovo-pieskovcové súvrstvie. Je to typické flyšové súvrstvie, v ktorom sa rytmicky striedajú polohy ílovcov s pieskovcami.

Z najmladších sedimentov v Spišskej Magure sú dôležité štvrtohorné travertíny, ktoré vznikli vyzrážaním z termálnych prameňov pri Ružbachoch. Obsahujú odtlačky listov a zvyšky po činnosti neolitického človeka.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972