Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Zemplín
zdroj: www.krajzemplin.szm.sk
pridané: 16.2.2008

V severnej časti Zemplína sa nachádzajú geomorfologické celky. Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Beskydské predhorie, ktoré patria do Vonkajších Karpát.

Na geologickej stavbe sa najväčšmi podieľajú flyšové paleogénne a kriedové súvrstvia pieskovcov ílovcov, slieňovcov a zlepencov. Reliéf nesie typické znaky flyšových pohorí. Na miestach s odolnejšími pieskovcami vyčnievajú chrbty tam, kde sú menej odolné ílovce a slieňovce sú vodou vyhĺbené dlhé erózne brázdy. Daná oblasť je zaujímavá z hľadiska výskytu niektorých surovín. História hľadania nafty na území Slovenska sa začala v druhej polovici 19. stor. vrtnými prácami pri Mikovej, Čertižnom, Pčolinnom, Pichnom, Vyšnom Komárniku a inde. Hĺbkový vrt pri Vyšnom Komárniku dosiahol 840 m a zistili sa v ňom dva naftové obzory. Pri Mikovej bolo vyhĺbených 17 vrtov o hĺbke 50 - 280 m. Ako veľmi nádejné z hľadiska výskytu nafty boli vymedzené oblasti pri Novej Sedlici a Hosťoviciach.

Vihorlat - Morské oko

V strednej časti Zemplína sa nachádzajú Vihorlatské vrchy, ktoré geomorfologicky patria k Vnútorným Východným Karpatom. Členia sa na podcelky a ich časti ako: Humenské vrchy s Krivoštiankou a Sokolom, Vihorlat s Kyjovskou planinou, Vihorlatskou hornatinou a Jasenskou hornatinou a Popriečny. Humenské vrchy ležia v bradlovom pásme, pričom sú budované druhohornými vápencami, dolomitmi a slieňovcami. Pohorie Vihorlat a Popriečny sú vulkanického pôvodu, vystupujú tu treťohorné andezity viacerých druhov ich tufy a pyroklastiká. Nivy riek sú pokryté riečnymi usadeninami a podložie Vihorlatských vrchov pásmom spraší a sprašových hlín.

Južnú časť Zemplína zaberá Východoslovenská nížina, Zemplínske vrchy a z juhozápadu zasahujú Slanské vrchy Východoslovenská nížina je rozsiahlou (4 000 Km2) krajinnou oblasťou v subprovincii Veľkej dunajskej kotliny. Člení sa na dva krajinné celky: Východoslovenskú pahorkatinu a južnejšiu Východoslovenskú rovinu. Východoslovenská nížina je vyplnená neogénnymi ílmi, pieskami, vápencami a štrkmi. Tieto horniny vystupujú na okraji Slanských a Zemplínskych vrchov Pozdĺž riek ich pokrývajú riečne sedimenty mimo nich spraše, sprašové hliny a na juhovýchode viate piesky.

Z nerastných surovín sa na Východoslovenskú pahorkatinu viažu ložiská hnedého uhlia a lignitu (Hnojné, Sejkov), keramické suroviny sú pri Michalovciach (halloyzit) a Pozdišovciach (íly), bentonit pri Nižnom Žipove, zeolity v Nižnom Hrabovci-Kučine, soľ okrem Zbudze je aj v páse Rudlov-Dlhé Klčovo.

Mocnosť ložiska soli v Zbudzi kolíše od 5 m do 300 m, hĺbka uloženia od 160 m do 600 m. Objem ložiska soli je asi 1 mld. ton. Obsah soli dosahuje až 86%. Po vyťažení ložiska vznikne priestor o objeme 2,5 mld. m3 ako druhotný rezervoár pre ropu. Do úvahy prichádza aj využitie liečebných účinkov soli formou rehabilitačných zariadení. Na tomto území sú bohaté zásoby stavebných surovín: kameniva, tehliarskych hlín, štrkov, štrkopieskov a pieskov.

Najcennejším surovinovým bohatstvom Východoslovenskej roviny je zemný plyn (Stretava, Bánovce-Lastomír, Pozdišovce-Trhovište, Trebišov Senné, Albínov), štrkopiesky na nivách Laborca a Ondavy a ložiská kamennej soli. V priestore medzi Kráľovským Chlmcom a Čiernou nad Tisou je prognózne územie lignitov. V okolitom širšom priestore je aj výskyt zlievárenských pieskov. V Medzibodroží sa vyskytujú výrazné pieskové presypy - duny ktoré tu dosahujú výšku až 25 m, dĺžku až 1,5 km a šírku 150 m, a to na ploche asi 170 Km2. Denne z nich ukrajuje stavebná aktivita v regióne.

V južnej časti Východoslovenskej nížiny vystupuje malé pohorie - Zemplínske vrchy. Geomorfologicky patria k Vnútorným Západným Karpatom. V geologickej literatúre je rozšírené pomenovanie zemplínsky ostrov. Často sa vyčleňujú ako samostatná jednotka zemplínske pásmo (zemplinikum). Budujú ho prvohorné a druhohorné horniny napr. ruly svory pieskovce, bridlice a po okrajoch mladé sopečné horniny andezity ryolity tufy. Zemplínske vrchy sú zaujímavé z hľadiska výskytu niektorých surovín. Zrudnenie je chudobné a sporadické. Západne od obce Zemplín sú zaujímavé obsahy striebra 6 - 7 g/t, ojedinele 20 g/t. Vo Veľkej Tŕni a jej okolí sú ložiská čierneho uhlia. Sloje antracitu dosahujú mocnosť od niekoľkých cm do 160 cm. Antracit je vhodný na energetické účely.

Užitočnou surovinou je aj perlit, ktorého ložiská sa vyskytujú v Malej Tŕni, Veľkej Bare, vo Viničkách a inde. Vo Veľkej Tŕni je ložisko tufov a tufitov. Hodia sa na výrobu tufobetónových zmesí a prefabrikátov. V širšom okolí Zemplínskych vrchov sa vyskytuje ešte mnoho iných nerudných surovín a palív napr. tehliarske suroviny zlievárenské a stavbárske piesky vápence, kamenina, bentonit, zemný plyn, lignit a iné. Z juhozápadu zasahujú čiastočne do Zemplína aj Slanské vrchy ktoré geomorfologicky patria k Vnútorným Západným Karpatom. Vznikli v treťohorách vulkanickou činnosťou a sú budované andezitmi, ryolitmi a ich pyroklastikami. Na úpätí pohoria smerom k Východoslovenskej nížine sa nachádzajú štvrtohorné sedimenty ktoré vznikli predovšetkým zvetrávaním sopečného materiálu na svahoch.

krajzemplin.szm.sk