Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Veľký Rozsutec – Malá Fatra
zdroj: Rastislav Sabucha
pridané: 17.3.2008

Keby sa robila anketa o najkrajší vrch Slovenska, mal by Veľký Rozsutec určite nárok na popredné miesto. Tento zďaleka viditeľný, rozoklaný a neobyčajne malebný vrch je situovaný na východnom okraji Krivánskej Malej Fatry.

Výstup

Túru na Veľký Rozsutec začíname na južnom úpätí pohoria v dedinke Šútovo. Naša prvá etapa vedie po zelenej turistickej značke strmým výstupom k Chate pod Chlebom, ktorú dosahujeme asi po 3 hodinách chôdze. Chata sa nachádza v nadmorskej výške takmer 1500 metrov, už nad hornou hranicou lesa. Je od nej krásny výhľad na okolité vrchy – Veľký Kriváň a predovšetkým na Turčiansku kotlinu s Veľkou Fatrou. Od chaty sa traverzujúc dostaneme do Snilovského sedla. Odtiaľ sa nám ponúka prvý, skutočne pôsobivý pohľad na Veľký Rozsutec. Je ešte vzdialený a jeho ostro rezané hranaté tvary kontrastujú s mäkkými líniami okolitých vrchov.

Chleb

Miernym stúpaním dosahujeme vrchol Chlebu, ktorý sa čiastočne pokrytý kosodrevinou radí k najvyšší kótam na malofatranskom hrebeni. Na Chlebe môžeme pozorovať v severných zrázoch pozostatky po činnosti miniatúrnych ľadovcov. Tieto „kotlovité“ útvary majú rozlohu niekoľko desiatok metrov a sú podobné útvarom známym  z hrebeňových partií vo Veľkej Fatre v oblasti od Krížnej po Ploskú.

Z vrcholu Chlebu pomaly klesáme a stúpame striedavo cez Steny a Hromové. Hrebeň je miestami skalnatý a veľmi ostrý – takéto prudké  svahy sú vo Veľkej Fatre neznáme. Prostredie má, napriek umelému odlesneniu takmer veľhorský ráz, podobný Západným Tatrám. Cez Poludňový grúň klesáme a prichádzame k úpätiu Stohu.

Stoh

Tento pravidelne tvarovaný vrch má nadmorskú výšku 1608 metrov a výrazne vyčnieva nad okolitými kopcami. Jeho horná polovica je úplne odlesnená a porastená vysokou trávou. Predstavuje charakteristickú ukážku krížňanského príkrovu v Malej Fatre – budovaný je slienitými vápencami až slieňovcami a tvarom veľmi pripomína veľkofatranský Rakytov.

Stoh pri pohľade z Veľkej Fatry

Výstup naň si však nechávame na inokedy a radšej ho traverzujeme po žltej turistickej značke. Traverz prechádza severným svahom. Prechádzame prírodnou rezerváciou starým zmiešaným smrekovo javorovým lesom s občasnými bukmi a jarabinou. Les je miestami zriedený a máme úžasný pohľad na južné skalné úbočia Rozsutca, skoro až ľutujem, že sme sa vzdali výstupu na vrchol Stohu.

Po približne 40-tich minútach prichádzame do širokého trávna sedla medzi Stohom a Ropzsutcom. Sedlo nesie výstižný názov Medziholie. Pamätníci spomínajú, že tu pred časom stála horská chata, ktorá sa stala obeťou požiaru. Dávame si prestávku a naberáme silu na výstup na Rozsutec.

Rozsutec

Jeho strmé skalné steny predpokladajú relatívne šikovných a smelších turistov, ktorí sa neboja aj takmer lezeckých partií. Je pravda, že niektoré exponovanejšie polohy sú zabezpečené reťazami, ale táto pomôcka veľakrát plní svoj účel len na 50 percent, pretože výstupová trasa býva tak prepchatá turistami, že práve v týchto miestach vznikajú nebezpečné tlačenice.

Veľký Rozsutec, vpredu Šíp nad Stankovanmi. Pohľad z Veľkej Fatry

Rozsutec je najcharakteristickejším reprezentantom chočského príkrovu v Malej Fatre. Budovaný je predovšetkým dolomitom a dolomitickým vápencom. Tieto horniny majú vysoký podiel MgCO3 a preto podliehajú chemickému zvetrávaniu menej ako čisté vápence. Charakteristické sú ostrými tvarmi. Skúsení turisti údajne dokážu rozoznať dolomit už podľa zvuku, ktorý vydáva pod podrážkami ich topánok – škrípanie dolomitových kamienkov je vraj typické a dobre rozoznateľné. Nuž neviem... Každopádne na Rozsutci sa bralá nachádzajú naozaj v hojnom počte a takisto početné násypové kužele a suťoviská pod nimi.

Minerály

Z minerálov tu možno nájsť len kalcit. Na turistickej trase sa sporadicky objaví celkom pekný biely, niekedy polopriehľadný úlomok. O kalcitové žily na okolí nie je núdza, pohyb mimo chodníka je však zakázaný a treba povedať, že aj veľmi nebezpečný, takže radšej nepokúšať.

Jaskyňa Kryštálka

Táto mnohokrát opisovaná jaskyňa je nanešťastie pre verejnosť uzatvorená. Nachádza sa na svahu Rozsutca a pôvod jej kalcitovej výzdoby nebol doteraz presne objasnený. Faktom je, že ju tvoria nádherné, až niekoľkocentimetrové kryštály a drúzy kalcitu. Tieto pokrývajú veľkú časť stien jaskyne a jej stropu. Jaskyňa nie je veľká, dlhá je len niekoľko metrov ale práve vďaka neobyčajnosti výzdoby je veľmi cenná a náležite zabezpečovaná.

Vrchol Rozsutca

Na vrchol sa dostaneme zo sedla asi za hodinu. Prechádzame najprv lesom, neskôr kosodrevinou pomedzi skaly. Úspešne prekonávame „lezecké“ prekážky. Na pomerne širokom vrchole sa v sezóne tlačia davy turistov. Napriek tomu si nachádzame miesto s pekným výhľadom a obdivujeme okolie. Vďaka letnému počasiu s oparom máme síce výhľad do diaľky pomerne obmedzený, ale do okolitých dolín vidíme výborne. Na sever od nás máme o 300 metrov nižší vrchol Malého Rozsutca – bralo takmer bez vegetácie je tiež prístupné turistom.

Priamo pod Rozsutcom leží známa Štefanová, kedysi zastrčená horská dedinka, dnes jedno z centier turistickej „komercie“ v Malej Fatre. Na opačnej strane je osada Biela – obec patriaca k oravskej Zázrivej. Juhozápadným smerom sa tiahne hrebeň Fatry po Veľký  Kriváň, po ktorom sme už prešli.

Zostup dolinou Bystrička

Zostupujeme naspäť do sedla Medziholie. Na návrat volíme trasu dolinou Bystrička. Tu sa pomedzi Stoh a Osnicu spúšťame strmým a zle udržiavaným chodníkom dolu. Dnom doliny sa tiahne cesta až k ústiu potoka Bystrička do Oravy.

Dolina je okrem spodnej časti, v ktorej je schovaný pomerne veľký kameňolom pomerne tichá a po davoch turistov na Rozsutci je tunajšia lesná samota celkom príjemným oddychom. Zostup k rieke Orava nám trvá asi 1 a pol hodiny. Na záver túry síce máme menší problém s dopravou, ktorý sa našťastie podarilo vyriešiť pomocou autostopu. Dostávame sa do Dolného Kubína, odkiaľ už normálnym linkovým autobusom docestujeme domov do Ružomberka.

rs