Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - kotliny - Hornonitrianske kotliny
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 25.3.2008

Hornonitrianske kotliny, Bánovská, Novácka a Handlovská, sú severnými výbežkami Podunajskej nížiny a v spodnom miocéne mali spoločný vývoj. Až v období tortónu a sarmatu dostali kotlinový charakter, ktorý sa ešte zvýraznil v pliocéne. Bánovská kotlina je ohraničená Považským Inovcom na západe, Strážovskými vrchmi na severe a východe a Tríbečom na juhovýchode. Novácka kotlina je ohraničená na západe a severe Strážovskými vrchmi, na východe Vtáčnikom a Žiarom, na juhu Tríbečom. Handlovská kotlina sa rozprestiera medzi Žiarom, Vtáčnikom a Kremnickými vrchmi. Podložie hornonitrianskych kotlín tvorí kryštalinikum a druhohory. Bezprostredné podložie neogénnej výplne kotlín tvorí eocén, ktorý vychádza na povrch na okrajoch kotlín.

V Bánovskej kotline vystupuje eocén na povrch vo východnej časti,na okrajoch Strážovských vrchov. Naspodku sú vyvinuté zlepence a brekcie s miestnym druhohorným materiálom. Toto súvrstvie je rozšírené najmä v okolí obce Kšinná, Omastiná, Uhrovee, Látkovce a medzi Skačanmí a Veľkými Kršteňanmi. Nad zlepencami ležia sivé vápnité ílovce, ktoré sa striedajú s numulitovými vápencami. Na niektorých miestach nahradzujú vápence aj bazálne zlepence. V ílovcoch sa vyskytuje fauna koralov, ježoviek a bruchonožcov. Vo vápencoch sa zachovali najmä numulity (Nummulites perforatus, Nummulites millecapuc, Nummulžtes semicostatus, Assilina exponens, alveoliny a iné).

Žiarska kotlina. Foto: www.slovalco.sk

V Nováckej kotline vystupuje eocén najmä v okolí Bojníc. Naspodku sú aj tu zlepence a brekcie, vyššie sú numulitové vápence a ílovce s bohatou faunou. Pri bojnických kúpeloch sa vyskytujú numulity (Nummulites millecaput, Nummulites helveticus, Nummulžtes stržatus), mäkkýše (Chlamys subtržpartita, Ostrea longirostris, Cardita hortensis, Turritella carinifera, Ampulina rustica a iné) a koraly. V Handlovskej kotline vystupuje bazálne súvrstvie východne od Ráztočna a tiež sa v ňom nachádzajú numulity.

Väčšie rozšírenie v hornonitrianskych kotlinách má ílovcové súvrstvie. Sú to sivé, modrosivé, zelenosivé vápnité ílovce s vložkami pieskovcov, ojedinele s vložkami zlepencov. Pri Čause v Handlovskej kotline sa v nich vyskytujú numulity (Nummulites variolarius, Nummulites incrassatus, Nummulites striatus, Nummulites fabianii, Discocyclina nummulitica a iné) a pri Ráztočne obsahujú tenké sloje mangánových rúd. V Handlovskej kotline najvyššiu časť tvoria piesky, štrky a zlepence.

Neogénna výplň kotlín sa začína sedimentmi burdigalu, ktoré ležia transgresívne a nesúhlasne na podloží. Sú to štrky, piesky, brekcie a íly s bohatou morskou faunou mäkkýšov v okolí Čausy (Tj»npanotonon margaritaceus, Ostrea crassisima, Diplodonta rotundata a iné). Hlavnú časť výplne hornonitrianskych kotlín tvorí pestré sladkovodné a suchozemské súvrstvie, ktoré leží nesúhlasne na svojom podklade. Naspodku má hrubé sopečné vrstvy, zložené z andezitových tufitov a zlepencov, v Bánovskej kotline ílovité vrstvy s tufitickými polohami. Nad týmito vrstvami nasleduje sladkovodné súvrstvie. V tom období zarastali za dočasného prerušenia sopečnej činnosti močiarovité jazerá taxodiovými pralesmi, z ktorých vznikli v nováckej a handlovskej panve dva sloje hnedého uhlia.

Obe panvy tvorili vtedy jeden celok, dnes ich však morfologicky oddeľuje výbežok sopečného pohoria Vtáčnika. Handlovské sloje síce pokračujú pod tieto mladé vulkanické kopce, ale sa nespájajú s nováckymi. Oddeľuje ich kryha vysunutého podložia, z ktorej bolo uhlie odplavené ešte pred vyliatím andezitových láv. Spodný sloj je v handlovskej panve pol metra hrubý, vrchný sa usadil asi po trojmetrovom prerušení a dosahuje mocnosť až sedem metrov. V miestach, kde sa sloje dostali do väčších hĺbok, spôsobili nadložné tlaky najdokonalejšie preuhoľnenie, takže uhlie z týchto hĺbok má najväčšiu kalorickú hodnotu. V nováckej panve je väčšinou menej kvalitné uhlie - lignit. Vek uhoľných slojov je vrchnotortónsky.

V nadloží produktívnych vrstiev sú veľmi mocné sivé íly, vyššie štrky, piesky a íly riečneho pôvodu. Najmladšiu časí výplne kotlín tvoria pliocénne štrky, piesky, íly s polohami sladkovodných vápencov. Hornonitrianske kotliny sú porušené zlomami, väčšinou smeru S-J, ktoré sú najvýraznejšie na okrajoch pohorí.

Žiarska kotlina leží v stredoslovenských neogénnych sopečných útvaroch. Zo západu je obmedzená Vtáčnikom, zo severu a východu Kremnickými vrchmi, z juhu Štiavnickými vrchmi. Geneticky súvisí s handlovskou panvou, ale jej klesanie trvalo dlhšie. Spodnomiocénna výplň kotliny sa zatiaľ nezistila. Jej výplň tvorí mocné súvrstvie tufitov, ílov a zlepencov s tenkými vložkami uhlia, ktoré presahuje hrúbku 1000 m (vrt pri Žiari). Vekove patrí asi do sarmatu až pliocénu. V podloží sa vrtom zistili sarmatské ryolity. Na okrají kotliny medzi Lutilou a Kremničkou sa vyskytujú limnokvarcity, ktoré, vznikli zrážaním z hydrotermálnych prameňov, vyvierajúcich do tunajších jazier pri doznievaní ryolitovej sopečnej fázy. Uchovali sa v nich zvyšky rastlín, splavené z okolitých brehov.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972