Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Štiavnické vrchy (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 16.8.2008

Z neogénnych sopečných hornín najstaršie sú pyroxenicko-amfibolické andezity prvej fázy. Vystupujú v niekoľkých malých telesách na východnom úpätí pohoria pri Brezinách v Neresnickej doline. Sú hrubovýrastlicové, s výrastlicami andezínu, amfibolu, hypersténu a biotitu. Charakteristickým minerálom pre ne je granát. Značná premena týchto hornín (autometamorfóza), ako aj hrubovýrastlicová štruktúra svedčia o tom, že stuhli pod povrchom.

Vulkanická činnosť druhej ryolitovej fázy sa v Štiavnických vrchoch neprejavila. Zato značne rozšírené sú produkty druhej andezitovej fázy, ktoré budujú najmä juhozápadnú a južnú časť pohoria. Menej sú rozšírené v severnej a strednej časti pohoria. Tufy a tufity prevažujú nad andezitmi. Ich najspodnejší člen - tufity - vystupuje na východnom úpätí medzi Zvolenom a Babinou. Medzi tufitmi sa vyskytujú aj polohy jazerných sladkovodných sedimentov, ílov alebo pieskov. Najväčšiu plochu zaberajú však tufy a tufity, ktoré sa vzájomne striedajú.

Vejárovitá odlučnosť andezitov - Ladomer

Ukladali sa striedavo vo vodnom a suchozemskom prostredí: Sú veľmi rôznorodé, hrubozrnné až balvanovité, strednozrnné až jemnozrnné. Do nadložia ubúdajú tufitické polohy, až nakoniec prevládnu tufy usadené na súši. Vyskytujú sa obyčajne vo vrcholových partiách. V súvrství tufov a tufitov sú rôzne veľké telesá pyroxenických andezitov, ktoré predstavujú zvyšky lávových prúdov. Ich rozmiestenie v tufoch je dosť rovnomerné, väčšiu koncentráciu možno pozorovať len v juhozápadnej časti pohoria. Z petrografickej stránky sú charakterizované rôznymi odrodami, ktorých spoločným znakom sú pyroxény. Ďalšie farebné minerály, ako amfibol, biotit a olivín, sa vyskytujú v premenlivom množstve.

Po druhej andezitovej fáze nastalo na určitý čas prerušenie sopečnej činnosti a pôsobila erózia. V zníženinách sa znova začali usadzovať väčšinou jazerné sedimenty. Potom, asi v strednej časti sarmatu, sa vulkanická činnosť obnovuje a dochádza k tretej andezitovej fáze, ktorej produkty sú v Štiavnických vrchoch veľmi rozšírené. Vyskytujú sa v súvislom venci zo severnej, východnej a južnej strany hodrušsko-vyhnianskeho ostrova. Počas tejto fázy vznikli andezity amfibolicko-biotitické a ich tufy. Andezity amfibolicko-biotitické sú hruboporfyrické, s veľkými výrastlicami čierneho amfibolu a biotitu v sklovitej základnej hmote. Láva týchto andezitov bola pomerne hustá, preto sa pri erupciách nevytvárali veľké lávové prúdy, ale zväčša kráterové dómy a kopy. Vytláčanie lávy z kráterov sa striedalo s vyvrhovaním tufov. V tufoch tejto erupčnej fázy prevládajú chaotické balvanovité tufy. Erupcie boli veľmi silné a často sa lávy rozbili a rozprášili. Na erupcie amfibolicko-biotitických andezitov sa geneticky viaže vznik dacitov, ktoré sú rozšírené najmä v okolí Banskej Hodruše. Majú ponajviac svetlé farby, často zelenkasté. V základnej sklovitej hmote sú porfyrické výrastlice živcov, biotitu a amfibolu. Ich láva bola tiež značne hustá, takže boli vytláčané na povrch v podobe kopúl. Častou formou výskytu sú žilné formy. Ich vznik sprevádzalo vyvrhovanie balvanovitých tufov.

Pri doznievaní tejto sopečnej fázy prebiehala intenzívna posopečná činnosť, najmä hydrotermálna, ktorá spôsobovala premenu andezitov a ich tufov horúcou vodou (propylitizáciu). Jedným z výsledkov posopečnej činnosti andezitového vulkanizmu je aj vznik rudných žíl banskoštiavnického obvodu.

Ďalšou fázou subsekventného vulkanizmu v Štiavnických vrchoch je sopečná činnosť tretej ryolitovej fázy, ktorá sa uplatnila pri okraji Žiarskej kotliny, medzi Hliníkom nad Hronom a Sklenými Teplicami. Táto sopečná činnosť sa viaže na vznik severojužných hlbinných zlomov. Ryolitová láva bola takisto veľmi hustá, preto ryolity vytvorili široké a dlhé telesá, kopy a pod. Sú obyčajne ružové alebo sivé s výraznou fluidálnou (tekutou) textúrou, porfyrické, s výrastlicami sanidínu, biotitu i kremeňa. Často sú aj pórovité a pemzovité. Erupcie ryolitov takisto sprevádzalo vyvrhovanie tufov rôzneho charakteru. Ich značná časť sa usadzovala vo vodnom prostredí sladkovodných jazier.

Poslednou fázou subsekventného vulkanizmu v týchto vrchoch bol vznik sklovitých andezitov, ktoré sa vyskytujú v okolí Baďana a Bohuníc.

Finálny vulkanizmus, počas ktorého vznikli čadiče, sa prejavil v Štiavnických vrchoch len lokálne. Veľké teleso sa vyskytuje medzi Bacúrovom a Ostrou Lúkou na východnom okraji pohoria, ďalej je známy výskyt pri Tekovskej Breznici a niekoľko drobných výskytov pri Banskej Štiavnici. Sú to tmavé horniny, porfyrické, s výrastlicami olivínu a pyroxénov. Výskyty v okolí Banskej Štiavnice predstavujú sopúchy, výskyt pri Tekovskej Breznici malú sopku, pomerne dobre zachovanú (Putikov vrch). Vznikli vo vrchnom pliocéne až v starších štvrtohorách (pri Tekovskej Breznici ležia na terasových štrkoch Hrona).

V Štiavnických vrchoch sú výrazne vyvinuté dva systémy zlomov. Starší, smeru SV-JZ, ktorým je obmedzený aj hodrušsko-vyhniansky ostrov a na ktorý sa viaže i zrudnenie v banskoštiavnickom obvode, a mladší smeru S-J.

1. časť   2. časť