Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO (Geológia) - Poľana
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 11.10.2008

Poľana je najvyšším sopečným pohorím, dosahuje výšku 1457 m. Leží na severozápadnom okraji Slovenského rudohoria, na juhu hraničí so Slatinskou kotlinou. Z východu sa pod jej sopečné masy ponárajú veporidy, v najjužnejšej časti granitoidy; v strednej najmä kryštalické bridlice, v najsevernejšej časti aj obalové druhohory.

PoTana predstavuje silne rozrušenú formu zvrstvenej sopky, stratovulkánu, ktorý leží na podklade naklonenom na juh. Masív Poľany tvorí do oblúka skrútený horský ch.rbát, otvorený na západ úzkou Hrochotskou dolinou, ktorá sa uprostred oblúka kotlinovito rozširuje. Tvar Poľany i jej stratovulkanická stavba svedčia o tom, že ide o kalderu, ktorá vznikla eróziou pôvodného krátera stratovulkánu.

Foto: www.maps.google.com

Na masíve Poľany je stratovulkanická stavba viditeľná z koncentrického usporiadania sopečných súvrství a hornín. Celý masív je takmer úplne zložený z produktov druhej andezitovej fázy. Jedine v strednej časti masívu (v kaldere) vystupuje niekoľko telies ryolitov. Ide o granátický ryolit, v ktorom kremeň, biotit, oligoklas a granát tvoria porfyrické výrastlice v sklovitej základnej hmote. S výlevmi porfýrov bolo vyvrhované i malé množstvo tufov. Tieto ryolity patria k druhej ryolitickej fáze, ktorá sa v tejto oblasti odohrala až po začiatku druhej andezitovej fázy.

Produkty druhej andezitovej fázy sa vyskytujú v troch súvrstviach nad sebou. Obvod masívu, a teda i spodok sopečného komplexu, tvorí súvrstvie tufitov pyroxenických andezitov. Má premenlivú mocnosť. Na východnom obvode masívu je to len niekoľko desiatok metrov, na južnom, západnom a severnom úpätí dosahuje miestami až vyše 100 m. Pri Hrochoti je na báze malá poloha ryolitových tufitov. Polohy andezitov sú v tomto súvrství zriedkavé.

V nadloží prechádza toto súvrstvie do súvrstvia, kde sa striedajú polohy tufitov s tufmi, teda polohy usadené vo vode a na suchu. Toto striedanie dobre vidno na stenách skalných kulís na juhozápadných svahoch Ľubietovského Vepra. Suchozemské tufy smerom do vyšších častí nadobúdajú prevahu, až sa súvrstvie stane celkom suchozemským.

Tufy sú rôzneho charakteru, od jemnozrnných až po hrubozrnné, niekde až balvanovité. V tomto súvrství je už množstvo rôzne mocných pol8h pyroxenických andezitov, ktoré pribúdajú smerom k hrebeňovej časti masívu. Často sa prejavujú na povrchu ako stupňovité formy. Na južnej strane masívu Poľany je väčšie nahromadenie pyroxenických andezitov než na severnej strane, pravdepodobne preto, že už aj počas výlevov andezitov bol vznikajúci stratovulkán naklonený na juh, takže prúdy lávy sem ľahšie stekali.

V centrálnej časti Poľany vystupujú v malých telesách diority amfibolicko-biotitického zloženia, v ktorých je prítomný andezín až labrador, ortoklas a kremeň a ktoré sa počítajú za hlbinné ekvivalenty andezitov alebo za ich predchodcov.

Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972