Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Brekov - kameňolom
zdroj: www.brekov.sk
pridané: 14.11.2008

Mnoho starších i novších stavieb v okolí má materiál práve z Brekova.  Brekovská vápenka fungovala počas dlhého obdobia. Bola zbúraná z dôvodu nerentabilnosti.

Kameňolom v histórii

Vápno sa v Brekove dorábalo určite už v dávnej minulosti v súvislosti so stavbou hradu na neďalekom hradnom kopci. Podľa prameňov výrobou vápna sa začali Brekovčania zaoberať pred 200 rokmi. Najskôr ho dorábali v hlbokých murovaných peciach, až koncom 19.storočia tu bola vybudovaná jednokomorovápovrchová pec.  V roku 1908 gróf Alexander Andrássy založil akciovú spoločnosť na vyťaženie vápenca v Brekove. 11 V roku 1920 sa brekovský vápencový kameňolom využíva v blízkom okolí. Kameň sa využíva na výstavbu štátnych ciest.

Lom v Brekove

Kamenári, niektorí aj so svojimi manželkami, ho ručne roztĺkali a triedili na rôzne veľké kamienky. Brekov sa stal široko ďaleko stal známym výrobou vápna. Tunajší vápenec obsahuje 90% vápna, v medzinárodnej geologickej nomenklatúre známy a vedený ako "Brekovský vápenec". V roku 1925 dal podnikateľ Erenberger postaviť modernú vápenku s dvoma do výšky sa týčiacimi komínmi, ktorá bola jedinou vápenkou svojho druhu na východnom Slovensku.

V nej sa zamestnalo a profesionalizovalo mnoho Brekovčanov. Medzi ľuďmi dostala meno "fabrika".6 Veľkostatkár  Erenberger dal v rokoch 1925-1927 postaviť viackomorovú vápenku so štyridsaťmetrovým komínom.21 Počas obdobia Slovenského štátu bola firma Ehrenberk a spol. s predmetom podnikania výroba stavebného materialu (vlastniaca vápenku s kameňolomom v Brekove) arizovaná subjektom Všeobecné stavebné družstvo. 31 V tejto vápenke sa vyrábalo vápno až do roku 1961. Vtedy bola jeho výroba pre nízku rentabilitu zastavená. V roku 1980 Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky vápenku demolovali a priestory neskôr využívali ako skladisko piesku.21  

More v Brekove

V Brekove bolo niekedy more. Možno prekvapivé tvrdenie, no prítomnosť vápencov je dôkazom prítomnosti Karpatského mora. Jeho trvanie môžeme zaradiť do druhohôr a starších treťohôr, kedy sa na území Slovenska rozprestieralo Karpatské more. Na jeho dne sa usadzovali vápence chemického alebo organogénneho pôvodu, ktoré sa koncom starších treťohôr dostali horotvornou činnosťou do polôh, v ktorých ich nachádzame aj dnes. Na takto vytvorené horstvá začali pôsobiť vonkajšie činitele (voda, teplota a iné), vplyvom ktorých vznikol dnešný povrch krajiny.  

Vápenec

Je to usadená hornina. Vznikla usadzovaním vápnitých schránok živočíchov alebo vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodných roztokov.

brekov.sk