Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Bešeňovské travertíny (okres Ružomberok)
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 6.3.2005

Súbor štyroch objektov S až SV od obce Bešeňová v Liptovskej kotline. Liptovská kotlina vyplnená vnútrokarpatským paleogénom flyšového charakteru (striedanie ílovcov, pieskovcov a ílovitých bridlíc) je voči vápencovým Chočským vrchom ohraničená systémom zlomov. Tieto poruchy sú prívodnými cestami výverov početných minerálnych prameňov. lch bohatá mineralizácia (sú to teplé zemito-sadrovcové kyselky), za súčinnosti organizmov, prispela k utvoreniu mohutných uloženín travertínov. Travertín je dosť tvrdý, zlatožltej, hnedožltej až hrdzavožltej farby. Je chudobný na fosílnu faunu a flóru. Na známom nálezisku „Baňa" otvorili lom na travertín zlatožltej farby. Ťažba sa za-čala na návrh prof. Volku-Starohorského a travertín sa vyvážal do celého sveta. V rámci travertínového komplexu možno si všimnúť osobitný príklad rôznofarebnej tvorby travertínov, čo spôsobuje rozdielnu rýchlosť „vypadávania" Fe a Ca z roztokov. Hydroxidy železa sa zrážajú bližšie pri prameni, vápnik vo forme kalcitu ďalej od prameňa. Rozdiely možno sledovať aj medzi ročnými obdobiami. Na jeseň a cez zimu sa tvorí hlavne červenši (hnedší) travertín, na jar a cez leto svetlejší. Túto skutočnosť výrazne ovplyvňuje hlavne životný cyklus rias (Algae).

Bešeňová

Územie bolo vyhlásené za geologickú rezerváciu až v roku 1951, aj keď prvé ochranné pokusy siahajú, najmä zásluhou Volku-Starohorského, do 30. rokov nášho storočia. Pod pôvodným názvom Travertínové pole (3,18 ha) boli vyhlásené štyri samostatné objekty: Kaplička (syn. Kaplnka, 1500m2), ako zvyšok travertínovej terasy, čiastočne zvýraznený ťažbou travertínu na lokalite Baňa, svýplňou trhlín fosílnymi pôdami, terra fuscou a archeologickými nálezmi, Červená terasa (9100m2) s činnou ukážkou rôznofarebnej tvorby travertínov, Biela terasa (syn. Skala pod Hájom, 5720m2), s takmer výlučnou tvorbou svetlých (bielych) typov travertínov, žiaľ v poslednom období už odumierajúca a Bazén (syn. Na pasienku, Močiare) na alúviu Váhu nízka travertínová kopa ukončená travertínovým jazierkom. Keďže objekty sú od seba pomerne dosť vzdialené, majú v podstate charakter samostatných prírodných výtvorov.

V slovenských pomeroch by sa ku každému príkladu našli obdobné lokality. Farebná tvorba travertínov je známa aj z lokality Mičinské travertíny (CHPV 1979 4,56 ha) vo Zvolenskej kotline. Geologický profil uloženinami travertínov možno vidieť v ŠPR Dreveník (pozri II/9) i v CHPV Vlčia skala pri Ružomberku (1952, 0,99 ha), travertínové jazierko predstavuje CHPV Kráter vo Vyšných Ružbachoch (pozri 111/17) i CHPV Travertínová kopa Rojkov (1973, 0,28 ha). Čo je však pre Bešeňovské travertíny osobité, je mohutnosť vývoja a spoločný výskyt všetkých spomenutých javov viazaných na travertíny. Napriek mnohoročným snahám o ochranu stíhajú ho osudy prevažnej časti travertínových lokalít. Neuváženými i niektorými ťažko odvratiteľnými zásahmi sa postupne znehodnocuje a devastuje. Sú to hlavne hlboké hydrogeologické vrty a rozličné stavebné akcie.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972