Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ochtinská aragonitová jaskyňa
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 11.3.2005

Vchod do jaskyne leží na S svahu Horného Hrádku (724 m), JZ od Ochtinej v Slovenskom rudohorí.

Priestory jaskyne sú vytvorené v kryštalických vápencoch silúrskeho veku. Najrozšírenejší je sivomodrý kryštalický vápenec, ktorý sa strieda s bielym kryštalickým vápencom. Nepravidelnosť striedania, často po ostro ohraničených vrstevných a tektonických plochách, v hniezdach i prúžkoch, dodáva priestoru osobitný charakter. Na južnom svahu Hrádku sa vyskytuje morské súvrstvie permu tvorené komplexom pieskovcov s polohami bridlíc.

Priestor prerazila i menšia efúzia kremitých porfýrov, ktoré tvoria vlastný vrchol. Karbónske súvrstvia, vyvinuté na južných až západných svahoch, sú tvorené zlepencami, kremen-cami a fylitmi. V ich nadloží ležia piesčité fylity, sľudnaté pieskovce a grafitic-ké bridlice s veľkými šošovkami sivomodrých vápencov metasomaticky zmenených na magnezit, vystupujú napr. vo vyťaženom ložisku Ochtiná. Na S svahu Hrádku vystupujú pod karbónom a permom tzv. betliarske vrstvy gelnickej sé-rie, tvorené hlavne fylitmi. V nich sú šošovky bielych až modrastých kryštalických vápencov, zväčša zmenených na ankerity a siderity. Tvar telies a ich pre-chod do fylitických hornín nasvedčuje, že ide o biohermy. lch vek je pravdepo-dobne silúrsky.

Podzemné priestory typu kaverien vznikli zvetrávaním ankeritov a postupným vyplavovaním okrov. Pri geologickom prieskume okrov bola objavená i jaskyňa (7. 12. 1954). Skutočnosť, že sa geologický prieskum zastavil a že sa jaskyňa prenechala kultúrnemu využitiu, je jeden z najvýznamnejších príkladov ochra-ny anorganických prírodnín in situ (na mieste). Na tej skutočnostj nič nemení fakt, že časť výzdoby rozliční ľudia a organizácie vylámali.

Vznik prekrásnej a na naše podmienky unikátnej výzdoby zrejme priamo súvisí s geochemickými procesmi vnútri šošoviek, tvorbou okru a uvoľňovaním roz-tokov obohatených o CaCO3. Vylučovanie v podobe aragonitu zrejme ovplyvnila i prítomnosť rozličných geochemických komponentov (napr. ióny stroncia). Tvar aragonitových kryštálov je stebelnatý, kríčkovitý, ružicový, v niektorých prípadoch má formu nátekových agregátov viazaných na tektonickú poruchu (napr. známa Mliečna dráha) a iba zriedkavo formu kvapľov.

CHPV Ochtinská aragonitová jaskyňa je sprístupnenou jaskyňou. Z celkovej dlžky 300 m je sprístupnených 235 m. Je chránená od roku 1972. Jaskyňa je unikátnym príkladom svetového významu. Možno to tvrdiť napriek tomu, že aragonit sa vo výzdobe jaskýň uplatňuje aj v iných jaskyniach (napr. Zbrašov-ská aragonitová jaskyňa na Morave i v niektorých iných jaskyniach vo svete). Ochtinský príklad je krásny práve rozsahom a vývojom bohatých zoskupení kryštálov aragonitu (pozri 111/13) a nepochybne i kontrastom s pohľadom do vnútra dutiny mramorizovaných a metazomatizovaných karbonátov.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972