Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Vulkanity Vihorlatských vrchov
zdroj:
Branislav Žec et al., Geologická mapa Vihorlatských vrchov a Humenských vrchov, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997
pridané:
18.3.2005

Produkty neogénneho vulkanizmu tvoria podstatnú časť regiónu. Charakterizujú ho dva typy vulkanickej aktivity vápenato-alkalickej povahy. Prvým je areálny typ dacitového až ryodacitového vulkanizmu (spodný báden), ktorého produkty sa vyskytujú obmedzene. Druhým typom je bazaltovo-andezitový až andezitový vulkanizmus typu vulkanického oblúka (stredný sarmat-spodný panón), ktorý je charakteristický väčším počtom andezitových stratovulkánov a vulkánov. Sú viazané na dva zlomové systémy. Na severovýchodnom okraji zlomového systému sz.-jv. smeru, obmedzujúc graben rovnakého smeru, sú situované stratovulkány Popriečny, Diel a Morské oko, a to v miestach jeho narušenia priečnymi zlomami sv.-jz. smeru. Na tento druhý zlomový systém (tzv. vrbnický zlomový systém) sú viazané vulkanické centrá podstatne menších (rozsahovo) stratovulkánov Vihorlat, Sokolský potok, Kyjov a vulkánu Kamienka.

Báden

Areálny typ dacitového až ryodacitového vulkanizmu spodného bádenu reprezentujú ryodacitové hrabovské tufy. Litologicky sú tufy jemnozrnné, prevažne aleuriticko-pelitické, svetlosivej až zelenkastej farby. V spodnejčasti vystupujú stredno- až hrubozrnné tufy s fragmentmi pemzy, kryštaloklastmi biotitu a živcov. Ojedinele sú prítomné aj zrná granátu. Primárny charakter tufov zastierajú procesy bentonitizácie a zeolitizácie. Na povrch vystupujú najmä západne od Vihorlatu pri Oreskom a sv. od Sobraniec.

Sarmat-panón

Ďalší typ vulkanickej aktivity reprezentuje bazaltovo-andezitový až andezitový vulkanizmus typu vulkanického oblúka. Táto aktivita pokračovala v strednom-vrchnom sarmate prienikom ryodacitových telies, ktoré prerážajú paleogénne sedimenty. Jedno z týchto telies vystupuje severovýchodne od obce Beňatina. Teleso (člen Beňatina) tvorí svetlý autometamorfovaný ryodacit s akcesorickým granátom. Po okrajoch telesa je vyvinutá brekcia s fragmentmi sklovitého ryodacitu v ílovito-piesčitom matrixe.

Na začiatku vrchného sarmatu vulkanickú aktivitu charakterizujú na povrch vystupujúce, morfologicky výrazné extruzívne telesá komplexu Vinné. V rámci komplexu sú zahrnuté extruzívne telesá amfibolicko-hyperstenických andezitov, hyperstenických andezitov s akcesorickým augitom a amfibolom, augiticko-hyperstenických andezitov a tiež s nimi späté priechody do extruzívnych brekcií.

Obdobie vrchného sarmatu až spodného panónu dominantne reprezentujú andezitové stratovulkány. Všeobecným znakom tejto vulkanickej aktivity je jej prevažne explozívny začiatok s postupným narastaním a prechodom do efuzívnej aktivity. Skončenie je charakterizované prienikmi intruzívnych telies v centrálnych zónach stratovulkánov. Jednotlivé stratovulkány sa dajú dobre definovať centrálnymi zónami s reliktmi vulkanických kužeľov a hydrotermálne premenenými horninami s intrúziami andezitových a dioritových porfýrov, prechodnými vulkanickými zónami tvorenými vulkanickým plášťom a periférnymi vulkanickými zónami, tvorenými prevažne redeponovanými pyroklastikami a epiklastikami. V priebehu už spomínanej explozívno-efuzívnej aktivity sa vytvorili dve výrazné reťaze andezitových stratovulkánov.

Východná reťaz sz.-jv. smeru zahŕňa morfologicky izolované stratovulkány Popriečny, Diel a Morské Oko. Každý z týchto stratovulkánov reprezentujú vyčlenené vulkanické formácie.

Stratovulkán Popriečny charakterizuje spodná formácia Popriečny a vrchná formácia Petrovce. Formáciu Popriečny reprezentujú najmä pyroklastické brekcie a autochtónne aglomeráty v striedaní s lávovými prúdmi afanitického až strednoporfyrického pyroxenického andezitu, ale aj redeponovanými pyroklastickými a epiklastickými uloženinami. Vo vrchnej formácii Petrovce dominuje efuzívna aktivita, pričom jednotlivé lávové prúdy stredno- až hruboporfyrických pyroxenických a leukokratných andezitov vypĺňajú erodované paleoúdolia v smere na juhozápad.

Stratovulkán Diel charakterizujú formácie Bystrej, Vavrovej, Dielu a komplex centrálnej zóny. Formácia Bystrej, charakterizovaná dominantne aktivitou lávových prúdov strednoporfyrických pyroxenických andezitov, leží priamo na predneogénnom podloží. V južnej časti formáciu tvoria najmä redeponované pyroklastiká a epiklastiká. Komplex Vavrovej nasadá na značne denudovaný povrch komplexu Bystrej, pričom pozostáva najmä z lávových prúdov hruboporfyrických pyroxenických andezitov s veľkými výrastlicami augitov a so sporadickým zastúpením leukokratných a bazaltických andezitov. Formácia Diel predstavuje najmladšie produkty vulkanickej aktivity stratovulkánu a tvoria ju relikty lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických andezitov, dajky a neky pyroxenicko-amfibolických andezitov. Komplex centrálnej zóny charakterizujú propylitizované pyroxenické andezity preniknuté intrúziou dioritového porfýru a dajky pyroxenických andezitov.

Stratovulkán Morské oko reprezentuje formácia Hámre, formácia Sninský kameň a komplex centrálnej zóny. Bázu stratovulkánu predstavuje formácia Hámre, ktorá je charakterizovaná najmä lávovými prúdmi strednoporfyrických pyroxenických prúdov a nesúvislou polohou redeponovaných tufov. Formácia Sninský kameň leží diskordantne na mierne až silno denudovanom povrchu formácie Hámre. Tvoria ju prevažne lávové prúdy hruboporfyrických pyroxenických andezitov v spodnejčasti formácie a stredno-drobnoporfyrické pyroxenické andezity až bazaltické andezity vo vrchnej časti. Komplex centrálnej zóny zahŕňa najmä nerozčlenený propylitizovaný/chloritizovaný komplex andezitových porfýrov a andezitov, intruzívne prieniky dioritových porfýrov, dajky andezitov a andezitových porfýrov, ako aj telesá sekundárnych kvarcitov a zóny silicifikácie a argilitizácie.

Západnú reťaz jz.-sv. smeru tvoria morfologicky splývajúce stratovulkány Kyjov, Sokolský potok, Vihorlat po Morské oko, kde sa vulkanické reťaze spájajú. Trochu excentricky vystupuje explozívny vulkán Kamienka, prekrytý efuzívnymi produktmi stratovulkánov Kyjov, Sokolský potok a Morské oko. O približne rovnakomčase vzniku všetkých vyčlenených andezitových stratovulkánov západnej reťaze svedčia vzájomné vzťahy litofácií jednotlivých stratovulkánov, ktoré sa v miestach styku prstovite prekrývajú.

Stratovulkán Vihorlat je definovaný periklinálnym uložením lávových prúdov okolo centrálnej protrúzie (?tholoidu) v oblasti vrcholovej kóty Vihorlat (k. 1 075,4). Lávové prúdy sú tvorené pyroxenickými andezitmi. Stratovulkán Sokolský potok svojou asymetrickou stavbou v smere SZ-JV, podobne ako stratovulkán Kyjov, predstavuje vulkanickú štruktúru s väčším zastúpením explozívnych produktov v spodnej časti vulkanickej stavby, zatiaľ čo vo vrchných úrovniach dochádza k postupnému prevládaniu lávových prúdov. V prevahe dominujú pyroxenické andezity, zriedkavé sú pyroxenické bazaltické andezity. Vulkán Kamienka, ktorého relikty sú odkryté v doline potoka Kamenica, charakterizujú najmä uloženiny autochtónnych pyroklastických brekcií. Sú prerážané početnými dajkami a nekmi pyroxenických andezitov.

Stratovulkány západnej vetvy, na rozdiel od východnej, sa prejavujú takmer úplnou absenciou diferencovaných hornín, priestorovou zblíženosťou a menším priestorovým rozsahom. Zdá sa, že spomínané charakteristiky boli podmienené vývojom vulkanických štruktúr mimo hlavnej grabenovej vulkanotektonickej zóny.

Väčšinu zo spomínaných stratovulkánov - tak východnej, ako aj západnej vetvy - charakterizujú na báze produkty explozívnej aktivity ukladané do fluviálno-limnického prostredia, ktoré sú neskôr prekryté produktmi efuzívnej aktivity (dominantne ukladané v terestrickom prostredí).

Kvartérny pokryv odráža geologickú stavbu predkvartérneho podložia. Kvartérne sedimenty vystupujú v horskej časti Vihorlatských vrchov, kde ich reprezentujú najmä hlinito-kamenité sedimenty pleistocénu a holocénu. V podhorskej časti Vihorlatských a Humenských vrchov sú značne rozšírené pleistocénne deluviálno-fluviálne sedimenty, fluviálne, eolicko-deluviálne a proluviálne sedimenty. V ich horskejčasti sú rozšírené aj soliflukčné a gravitačné sedimenty. Geomorfologické a geologické procesy počas kvartéru sformovali depresie a prepadliny, vyplnené najmä mocným súvrstvím fluviálnych a proluviálnych sedimentov.

Branislav Žec et al., Geologická mapa Vihorlatských vrchov a Humenských vrchov, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 1997