Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO (Geológia) - Vonkajšie Karpaty (2. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
29.11.2008

Južnejšie od kysuckej série sedimentovala manínska séria (v Peninách haligovská séria), ktorá má znovu plytkovodnejší vývoj. Manínska séria tvorí južný okraj bradlového pásma medzi Butkovom a Manlnom a má úplný vývoj od spodného triasu do strednej kriedy. Spodný trias tvoria kremence a v ich nadloží pestré bridlice. Stredný trias zastupujú vápence, ktoré prechádzajú do dolomitov.

Vrchný trias je vyvinutý v podobe karpatského keuperu, nad ktorom ležia tmavé a lumachelové vápence s vložkami tmavých bridlíc, patriace k rétu. Lias má plytkovodný vývoj a tvoria ho piesčité a krinoidové vápence, miestami s rohovcami, a sliene. V súvrství liasu sa vyskytuje fauna Gryphea arcuata, Pseudopecten aeqivalvis, Gryphea obliqua, Chlamys acutiradiatus a Spiriferina orypetra. Doger zastupujú rádiolarity, ako aj ružové a svetlé vápence, ktoré prechádzajú až do malmu. Nad nimi sú červené hľuznaté vápence. Súvrstvie obsahuje bohatú faunu amonitov Holcophylloceras mediterraneum, Perisphinctes orbignyi, Lytoceras polycychum, Srephanoceras longaevunt a iné.


Bradlo Vršatec

Najvyšší malm až spodnú kriedu zastupujú svetlosivé doskovité vápence, prechádzajúce do slienitých vápencov, nad ktorými ležia sivé organogénne vápence, zložené väčšinou z rias, orbitolín a rudistov. Strednú kriedu reprezentuje flyšové súvrstvie s prevládajúcimi sivými slieňmi, ktoré obsahujú pelosideritové konkrécie (zrazeniny ocieIkovej železnej rudy znečistenej ílnatou prímesou). Tieto tzv. urgonské vápence tvoria najväčšiu časť Manínskej tiesňavy. V súvrství je veľa pieskovcov, v ktorých sa nachádza Exogyra columba, najmä v okolí Považskej Bystrice.

Medzi opísanými základnými sériami bradlového pásma je ešte niekoľko prechodných sérií, ktoré majú miešané znaky. Po strednej kriede, resp. na začiatku vrchnej kriedy, sa začali hlavné alpínske horotvorné procesy (subhercýnska fáza), ktoré prerušili sedimentáciu, intenzívne zvrásnili bradlové pásmo a spôsobili, že sa manínska séria nasúvala na kysucko-pieninskú a táto zasa na czorsztynskú:

Po subhercýnskych horotvorných procesoch sa začína v priestore bradlového pásma druhý sedimentačný cyklus vrchnokriedový. Možno v ňom rozlíšiť dva základné vývoje. Prvý je zlepencovo - fly

flyšový, tvorený upohlavskými zlepencami, ktoré obsahujú množstvo exotických-cudzorodých okruhliakov. Na niektorých miestach obsahujú polohy hipuritových a rudistových vápencov.

Upohlavské zlepence prechádzajú laterálne i vertikálne do pieskovcov a slieňov, ktoré obsahujú bohatú mikrofaunu. V Pieninách chýbajú upohlavské zlepence a vyvinuté sú len flyšové vrstvy. Druhý vývin predstavujú pestré sliene (púchovské), obsahujúce takisto množstvo mikrofauny.

Po sedimentácii vrchnej kriedy dochádza v bradlovom pásme znovu k horotvorným pohybom (laramská fáza), takže paleogénne súvrstvia predstavujú tretí cyklus sedimentácie. V súvislosti s pohybmi laramskej fázy vznikli v bradlovom pásme pravdepodobne bázické intruzíva, ktoré tvoria nepatrné sopečné komíny. Ide väčšinou o augitity. Vyskytujú sa pri Štepniciach., Streženiciach, Slopnej a Podmaníne.

Transgresívny paleogén na bradlovom pásme má oproti magurskému paleogénu, najmä na východnom Slovensku, určitú samostatnosť. Do západnej časti bradlového pásma vniklo paleogénne more od SZ už v paleocéne. Súvrstvia majú zväčša charakter magurských vývinov a zabiehajú v podobe synklinálnych pruhov do bradlového pásma.