Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Čarovne krásna Kvetnica pri Poprade (1. časť)
zdroj: Slavomír  Kyseľa
pridané: 18.1.2009

Mesto Poprad je okresné sídlo a centrum horného Spiša. Rozprestiera sa na brehoch rieky Poprad v nadmorskej výške 675m na južnom úpätí Vysokých Tatier. Pôvod a význam názvu Tatier nie je doteraz vyriešený. Niektorí vedci jeho vytvorenie pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na Slovensku ešte pred príchodom Slovanov a to Keltom. Iní ho odvádzajú z Árijského slova Tatra, TÁTRA = temný, tmavý, alebo z praslovanského termínu TRTI = bralá, a to vysvetlenie sa zdá najpravdepodobnejšie. Názov Tatry sa po prvý raz objavuje v listine Pražského biskupa z roku 973 ako TRITRI, v znení Tatry prvý raz v listine Krakovského vojvodu Boleslava z roku 1255 a v jednej Uhorskej listine z roku 1315 je pomenovanie ALPES TATRUM.

Státisíce návštevníkov prichádza každoročne do Vysokých Tatier cez Poprad. Preto toto mesto sa často nazýva branou Vysokých Tatier, a je nemenšou mierou aj jednou zo vstupných brán Nízkych Tatier. Prvý vstup je do prímestskej časti Kvetnica, ktorá leží v nadmorskej výške 740m. Okolité kopce majú nadmorskú výšku a to Zamčisko 920m, Krížová 941m. Nájdete tu relax , oddych, pokoj, takmer nedotknutú prírodu, čistý a čerstvý vzduch počas celého roka. Je obklopená lesami, lúkami plných kvetov a kopcami horstvom Kozích Chrbtov, kde hlavný chrbát dosahuje nadmorskú výšku 1255m.

Najspodnejšiu časť pohoria tvoria tmavé bridlice, sivé pieskovce, kremité horniny a tmavé kryštalické vápence. Hlavným znakom pre nadložie sú Melafýrové horniny zložené z mandľovcového bazaltu, porfýrického bazaltu. Najčastejšie sa tu vyskytujú melafýrové porfýrity a mandľovce porfýrity. Na Slovensku sa ťaží iba v Malužinej a  Kvetnici, kde sú dva lomy a to Veľký a Malý. Lom v Liptovskej Tepličke nie je v prevádzke. Ťažený kameň sa využíva na výstavbu ciest. Má rôznu mineralogickú výplň s dutinami, ktorá môže byť jednoduchá – chalcedónová, chloritová, karbonátova..

Oblasť je bohatá na minerály. Predovšetkým je to známy polodrahokam achát SiO2 s vrstvami jaspisu, karneolu, kalcitu, kremeňa, chalcedónu či opálu, ktorý sa vyskytuje v Malom aj Veľkom lome. V pravej hornej časti Malého lomu smerom k Striebornému kopcu som našiel chalkozín Cu2S, bornit Cu5FeS5, azurit Cu3(Co2)2 (OH)2, malachit Cu2(Co3)(OH)2, covelín CuS. Azurit s malachitom som našiel aj vo Veľkom lome, ale vzorky boli dosť slabé. Epidot Ca(Fe,Al)3(SiO4)3OH, chalkopyrit CuFeS2, limonit Fe2O3+nH2O a malé kryštály Pyritu FeZn sa vyskytujú v oboch lomoch dosť hojne. Barytokalcit BaCa(CO3)2 s malými kryštálmi kremeňa som našiel iba v Malom lome a to v zadnej hornej časti.

Čírou náhodou som v prírodnom asfalte našiel kryštály SiO2. Niektoré sú s obojstranne vyvinutými stranami pyramidálne zakončené podobne tzv. marmarošskému diamantu o veľkosti 0,3mm – 0,9mm. Mechanicky som ich poškodzoval, preto na radu skúseného kamaráta  mineralóga z Čelákovic pri Prahe p. Strnada st. som prírodný asfalt ponoril do Kyseliny Chlorovodíkovej a kryštály sa sami uvoľnili z horniny.

Galenit PbS bol problém nájsť, ale v strede na pravo k poľnej ceste Malého lomu som našiel po odstrele horniny malé tri vzorky.  Baryt BaSO4, Pumpellytit (Mg)Ca2MgAl2(Sio4)(SiO2O7)(OH)2.H2O, tetraedrit (Cu,Fe) 12Sb4S13 v mineralizácii  viazanej na melafýr som zatiaľ nenašiel, ale podľa knihy Minerály Slovenskej republiky autorov Rudolf Ďuďa a Peter Pavliš sa v Kvetnici vyskytujú. Podobné šťastie mi chýbalo aj pri andezite – plagioklas obsahujúci 50 – 70 % albitu NaAlSi3O8 a 30 – 5O % anoritu CaAl2SiO8. V uvedenej knihe sa opisuje výskyt andezitu spolu s oligoklasom v melafýroch. Ďalšie minerály som zatiaľ nenašiel, možno som ich obišiel bez povšimnutia a možno, že šťastie na mňa len čaká..... ?

V ďalšej časti článku sa budem zaoberať známou históriou kopca Zamčisko, životom pod ním a vznikom Kvetnice. Priblížim Vám v nej dobu kamennú, stredovek a novovek.

Najznámejšou lokalitou v blízkosti Kvetnice sú Gánovce. Na pravej strane bývalého kúpeľného parku je vápencový vŕšok, zvaný Hrádok, ktorý sa spomína v chotárskej listine štiavnického opátstva v roku 1256. Hrádok mal podobu baňatej fľaše o veľkosti 1,20 ha a výšku 15 m. Od sedemdesiatych rokov 19.storočia slúžil vrch ako kameňolom. Počas lámania sa prišlo na rôzne predmety, ktoré si ľudia odnášali domov. Po prvej svetovej vojne sa našli skameneliny zvieracích kosti, ohorené drevo a iné predmety, ktoré pripomínali stopy ľudského sídliska. Na nálezy bola upozornená Československá akadémia vied v Prahe a roku 1925 sa ujala vykopávok.

Vo vnútri kopca objavili viac dymových otvorov, vedúcich do hlbinných skrýš. V tých sa našli kusy obhoreného dreva, rôzne kamenné a drevené nástroje, zaostrený kus kosti v podobe dláta. V skrýši nižšie sa našli kosti vodného koňa, mamuta, jaskynného leva, škrupiny lieskovcov. V travertínovej kope, navrstvenej termálnym žriedlom sa našla roku 1926 travertínová výplň mozgovej časti lepky pračloveka – neandertálca , ktorá je uložená v Národnom múzeu v Prahe. Ďalej sa našli kusy klov mamuta a zubov nosorožca. Podľa archeológov z viacerých štátov nálezy dokazujú, že ide o sídlisko pračloveka – neandertálskeho z mladšej doby kamennej.

Nálezisko v Gánovciach má význam nielen pre našu, ale pre celosvetovú archeologickú vedu vôbec. Menej významne predmety z doby staršej kamennej sa našli na kopci Zamčisko a to črepy zo staršej doby kamennej – eneolitu, patriace  bádenskej kultúre približne 2500 rokov pred n.l.. Objavila sa tu aj strieborná minca- denár Márie z rokov 1384 – 1395, na averze s korunou a na reverze s dvojramenným krížom. ( Mária bola prostredná dcéra Uhorského kráľa Ľudovíta I 1342-1382, ktorý zomrel na príznaky malomocenstva). Ako prvý spomína nálezy na Zamčisku bádateľ a mineralóg Samuel Augustini ab Hortis (1729 – 1792 ), ktorý pôsobil ako Ev. farár v Spišskej Sobote vo svojom diele „ TOPOGRAPHISCHE BESCHREIBUNG DES FLUSSES POPRAD ODER IN DER ZIPS ( r.1782). Uvádza,  že v lese zvanom „ Schlosen“ akýsi chlapec našiel pri klčovaní starých pňov v roku 1774 poklad klbko zlatého drôtu o hmotnosti 224g.

Na kopci Zamčisko je neveľká planina , kde stál Popradský hrad na ploche 180 x 43m. Hrad vzdoroval roku 1240-41 nájazdom Tatárov a v ňom si našlo úkryt okolité obyvateľstvo. Po odchode Tatárov prichádzajú do tejto oblasti nemecké národy a začína sa rozvoj baníctva a remesiel. Roku 1274 dostáva Poprad, Veľká, Spišská Sobota, Matejovce, Stráže, Hranovnica, Spišské Bystré mestské práva od kráľa Štefana V. Začínajú sa budovať obchodné cesty. Od Spišskej Soboty a Popradu cez Kvetnicu vedie tzv. Jantárová ( karavanová) cesta cez Gemer, až po Balkán. Preto sa z Kvetnice stáva strážne miesto. Roku 1308 sa pod Strieborným kopcom začala raziť baňa na ťažbu striebra.

Štiavnické opátstvo v 13.storočí zakladá pod vrcholom Zamčiska banícku osadu Stríž o ktorej sa zachovala najstaršia písomná zmienka z roku 1412. Usadlosť sa nachádza východne od dnešnej Kvetnice pri Gánovskom potoku, v úzkej dolinke pod Strieborným vrchom. Jiskrovci roku 1433 sa zmocnili Popradského hradu na 40 rokov. Na východnej strane Zamčiska postavili novú strážnu vežu s kruhovým opevnením a priekopou hlbokou 13m. Po vojenskej porážke pod hradom Stará Ľubovňa Jiskrovci odchádzajú z Popradského hradu a za sebou všetko ničia.

Osada Stríž zanikla už okolo r.1462 a keď v roku 1697 pripadlo toto územie Jezuitom, na mieste existoval už iba salaš a kamenné základy po niekdajšom osídlení, zreteľné ešte v r.1740.Zásluhou Jezuitov banícka činnosť tu existuje naďalej ešte v 18. storočí a stopy po nej sú v časti lesa zvanej  Hauschen zreteľné dodnes. Thurzovci  v spolupráci s nemeckou rodinou Fuggerovcov vytvorili obchodnú spoločnosť, ktorá ovládla predovšetkým obchod s meďou. V neďalekej Hranovnici vybudovali skladište medi – Kupferhaus, odkiaľ sa vyvážala furmankami.

Neskôr postavili vedľa starobylej hradskej cesty hostinec, ktorý slúžil povozníkom na odpočinok, občerstvenie a ochranu pred zbojníkmi. Roku 1831 zúrila Cholera , tak sa tu zriadila morová Nemocnica. Tu však nemocných  neliečili , ale ich prevážali k Liptovu medzi obce Lučivná a Štrba. Po skončení cholery sa drevené budovy rozobrali a odpredali  hostinskému zo Spišskej Soboty p. Rainerovi. Trochu vyššie hostinca na opačnej strane hradskej cesty  stála budova na ustajnenie koní a záprahov. Mesto Poprad, ako majiteľ okolitých lesov, postavilo v polovici 19. storočia naproti hostinca pod východným výbežkom Krížovej (941m) mestskú horáreň. Stála na kraji rozľahlej lúky pre množstvo kvetiny uprostred ihličnatých lesov dala lokalite názov „ Kvetinové údolie „ ( BLUMENTHAL, VIRÁGVOLGY ).

Roku 1871 zásluhou Albína Csakyho, Spišského išpána sa postavil útulok aj s vyhliadkovou vežou z ktorej je dovidieť na Vysoké a Nízke Tatry, na Popradskú kotlinu, až po dolinu pri Hornáde. Slúžila svojmu účelu do 30 rokov 20. storočia. Roku 1870 Popradská mestská rada poverila Jána Schvartza, aby vyhotovil plán na výstavbu zotavovne. Potom sa postavil Schwaiz haus. V rokoch 1888 – 1889 dalo mesto odvodniť zamokrenú lúku a vybudovalo vodovod podľa plánov inžiniera Jozefa Udránského ( 1857 - ? ). Po zamokrenej lúke zostalo iba jazierko, ktoré si  môžete  pozrieť na priložených fotkách. Odporúčam Vám, aby ste si tu na chvíľu sadli a zabudnete na všetky starosti všedného dňa.

Neskôr otvorili Kúpeľné domy a r. 1892 mali aj inšpekčného lekára na liečbu respiračných chorôb. K zveľadeniu Kvetnice prispel aj Ruttkai Ráth Peter, železničný staviteľ, ktorý postavil v rokoch 1909 – 1910 kostolík pre 50 veriacich a zasvätil sa sv. Helene. Roku 1916 postavil Dr. Eduard Šubit zotavovňu pre železničiarov. V tom čase sa tu zotavovali aj vojaci z prvej svetovej vojny. Dňa 22. Septembra 1906 navštívil Kvetnicu Bulharky Cár Ferdinand Coburg. V polovici 20 rokov 20. storočia ju navštívil aj prvý Československý prezident T.G. Masaryk.

Od Kvetnice vpravo sú valy, ktoré boli oporou partizánov a povstaleckého vojska v čase Slovenského národného povstania v dňoch 27 – 28. augusta 1944. Roku 1948 vybudoval p. Orolin nižšie kostolíka jaskynnú kaplnku, ktorá sa zasvätila Panne Márií Lurdskej. V jazierku môžete uvidieť ryby ako sú karas, pstruh, rak riečny, korytnačku a divé kačice. Najväčší relax však ponúka Lesopark v ktorom je vysadených cez dvadsať stromov rôzneho druhu, na ktorého údržbu je zriadený neziskový fond. V okolí Kvetnice sú vybudované turistické náučné – poznávacie trasy so sprievodcom.

V okolí sú prevažne smrekové a jedľové lesy a smerom k Hornádskej doline je Národná prírodná rezervácia Dubina. Tieto lesy sú spravované Mestskými lesami Poprad spol. s r.o.. Môžete tu stretnúť živočíchov ako napr. medveď, rys, vlk, líška, kuna, jeleniu, diviačiu a srnčiu zver. Je možný aj zber lesných plodov pre vlastnú potrebu. Smerom na Spišské Bystré poľovnícke združenie Dubina chová vo zvernici muflónov a pár diviakov na výcvik psov. Neďaleko nájdete príjemné posedenie v reštaurácií Koliba Podstráň. V jej blízkosti v prípade priaznivých snehových podmienok je k dispozícií lyžiarsky svah s vlekom pre začiatočníkov a deti. Lyžiarsky svah pod Zamčiskom nie je v prevádzke, iba malé bistro v ktorom sa občerstvíte pri návrate z turistickej trasy.

Nefunkčné sú potraviny, pošta, nemocnica respiračných chorôb, stará administratívna budova liečebného ústavu, ktorá bola prebudovaná zo starého pohostinstva v ktorom bola sála pre 300 pocestných. V prevádzke už nie je ani materská škôlka. Mesto Poprad sa aj napriek nepriaznivému osudu snaží o obnovu turistického ruchu v okolí Kvetnice. Začiatkom tohto roku plánuje s výstavbou cyklistického chodníka, ktorý spojí Kvetnicu s Popradom a Svitom až do Lopušnej doliny. Firma ROTTEL z Bratislavy odkúpila r. 2008 od mesta pozemky na výstavbu rodinných domov.

Viac informácií o Kvetnici podrobne dostanete pri jej osobnej návšteve. Týmto Vás chcem ako občan mesta Poprad  pozvať na obhliadku živej, neživej prírody, flóry a fauny. Doprajte príjemný zážitok vaším očiam, duši pohladenie, srdcu potešenie a telu odpočinok. Pozývam športovcov, rekreantov, chorých, zdravých, deti, juniorov, dospelých, seniorov a všetkých ostatných, ktorí po prečítaní tohto článku zatúžia osobne spoznať „ ČAROVNE KRÁSNU KVETNICU PRI POPRADE „.

Doprava do Kvetnice je : letecky do Popradu – Tatier, vlakom, autobusom, autom, ale najlepšie je bicyklom, alebo pešo.

Verím, že vás tento článok zaujal. Venujem ho všetkým ľuďom Slovenskej a Českej republiky, aby sa vedelo, že Poprad mal svoj hrad a svoje bane a že Kvetnica má tiež svoju históriu.  Minerály z Kvetnice, ktoré som našiel zostanú pre ďalšie generácie možno niekde v múzeu. Ktoré som nenašiel zostanú zabudované niekde v diaľnici ,alebo ceste. Prajem všetkým ľuďom príjemný život. Do skorého videnia na niektorej  z mineralogických výstavných búrz usporiadaných na Slovensku , alebo v Čechách.

Ďakujem tvorcom publikácie KVETNICA OD REKREAČNEJ OSADY PO PĽÚCNU NEMOCNICU a to pánom Ivanovi Tudíkovi, Jánovi Gašpárovi, Bohušovi Matejnému, Eugenovi Rovenskému, správcovi webových stránok p. Rastislavovi Sabuchovi, Mestským lesom v Poprade spol. s r.o. p. Róbertovi Dulovi, Archívu Evanjelického Lícea v Kežmarku a Štátnemu ústrednému archívu v Banskej Štiavnici.

S pozdravom česť prírode a ZDAR BOH.

Slavomír Kyseľa