Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Novoť
zdroj:
Novoť, zostavil Peter Huba, Neografia, š. p., Martin, 1991
pridané:
11.5.2009

Obec Novoť sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v severozápadnej časti okresu Dolný Kubín. Jej zemepisné súradnice sú 49°26' zemepisnej šírky a 19°16' zemepisnej dĺžky. Má rozlohu 3 759,7380 ha (podľa údajov Geodézie Dolný Kubín k 1. 1. 1991). Súčasťou Novote je aj "urbár" Novoťská hoľa v katastrálnom území obce Mutné o rozlohe 51,7139 ha.

Hranicu jej chotára zo západu vymedzuje štátna hranica s Poľskou republikou, zo severu a severovýchodu kataster obce Mutné, z východu kataster obce Krušetnica a z juhu až juhovýchodu katastrálne územie obce Zákamenné.

Novoť a jej katastrálne územie zasahuje do niekoľkých orografických celkov: západnú časť predstavujú Oravské Beskydy z podcelku Ošust, stred územia tvorí Podbeskydská brázda, v ktorej je stred osídlenia obce, z juhovýchodnej časti do územia katastra obce zasahuje Podbeskydská vrchovina. Všetky uvedené orografické celky spadajú do oblasti Stredných Beskýd.

novot
Novoť, v pozadí Západné Tatry

Geologická stavba okolia Novote je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Územie zaberajú flyšové pohoria, vytvorené flyšovými horninami, ktoré vznikali v paleogénnom mori (staršie treťohory), predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov až zlepencov, ílovcov až slieňov. Tíeto horniny sa v mnohonásobných sériách striedali a vytvárali typický flyš. Na území sú to predovšetkým horniny tzv. magurského flyšu, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologíckými jednotkami. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej vrchoviny, Podbeskydskej brázdy a dalšie.

Kataster Novote je budovaný dvoma jednotkami magurského flyšu, a to bystrickou a oravsko-magurskou jednotkou.

Bystrická jednotka sa uplatňuje v Oravských Beskydách a Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlinskymi vrstvami. Belovežské vrstvy sú tvorené ílovcami, ktoré sú sčasti pestré s lavicami kremito-vápnitého pieskovca. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. V pestrých ílovcoch sú miestami 3-5 cm až 15 cm lavice jemných, ílovitých, alebo zelenošedých kremito-vápnitých pieskovcov. Vo vyšších polohách sú ílovce šedé, modro až zelenošedé s lavicami jemnozrnných modrošedých pieskovcov.

Zlínske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. Predstavujú flyšové striedanie ílovcov a slieňovcov s glaukonitickými píeskovcami. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko decimetrov až niekoľko metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.

Oravsko-magurská jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej vrchovine. Delí sa na spodný a vrchný oddiel paleogénu. Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Ílovce sú väčšinou vápnité, s drobne roztrúsenou sľudou, miestami jemne piesčité, väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. Pieskovce sú v polohách 0,5 až 2 m silné, svetlošedé až zelenošedé, väčšinou jemnozrnné, miestami i stredne zrnité, vápnité, zriedkavejšie i kremito-vápnité, často bývajú pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo prúžkované, niekedy býva v nich roztrúsená svetlá sľuda. Mocnosť vrstiev je až 600 m.

novot
Novoť, Oravské Beskydy

Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1-20 m mocné, jemné až stredozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito-vápnité, prechádzajú niekedy až do piesčitého vápenca. Ílovce sú v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé-vápnité a šedozelené-nevápnité. Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m.

Všeobecne možno povedať, že povrch katastra obce Novoť má ráz vrchoviny, len v Oravských Beskydách prechádza do hornatiny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 1086 m (Veľký kopec v Oravských Beskydách), najnižšie 715 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 752 m.

Novoť, zostavil Peter Huba, Neografia, š. p., Martin, 1991