Kysuce. Foto: rs
Minerály
a horniny Slovenska ::
prepni na celú stránku
|
Pod drobnohľadom |
SLOVENSKO
- Reliéf (5. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda),
kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
20.5.2009
Hornatiny
Nižšie hornatiny s výškovým rozpätím 311-470 m tvoria ešte 14,84 % povrchu Slovenska. Veľké súvislé plochy takto hlboko riekami a potokmi rozbrázdeného povrchu sa nachádzajú hlavne na bokoch západokarpatskej klenby, v jej strednom prstenci, najmä vo výškových stupňoch od 600 do 1000 m n. m. Typickú rezbu nižších hornatín majú Strážovské vrchy, Javorníky, Kysucké vrchy, Slovenské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské vrchy, Vtáčnik, Kremnické vrchy, západná časť Štiavnických vrchov, Polana, Slovenské rudohorie, severná časť Levočských vrchov, Branisko, Slanské vrchy, Čerchovské vrchy, Vihorlat, Popričný a Bukovské vrchy. Na obmedzených plochách však takúto rezbu dosahujú aj Malé Karpaty, Biele Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Spišská Magura, Javorie a Nízke Beskydy.
Nižšie hornatiny sa viažu na stredne vysoko vyzdvihnuté, a preto stredne hlboko rozťaté čiastkové klenby Západných Karpát, najčastejšie však na eróziou vypreparované širšie pásy odolných hornín, ako sú horniny kryštalických jadier (Tríbeč, Považský Inovec), druhohorných vápencov a dolomitov (Malé Karpaty, Strážovské vrchy), paleogénnych pieskovcov (Biele Karpaty, Kysucké a Čerchovské vrchy atd.) a andezitových prúdov (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Šúavnické vrchy, Slanské vrchy, Víhorlat, Popričný).
Kysuce. Foto: rs
Veľké výškové rozdiely spôsobujú, že sa vyskytujú značné teplotné rozdiely medzi dolinami a chrbtami, a z toho vyplývajú veľké kontrasty v zložkách prírodného prostredia. Stráne sú také strmé, že pôdy sú prevažne kamenisté. Pre ťažkú dostupnosť krajinu pokrývajú rozsiahle súvislé lesné masívy. Tých málo dedín, ktoré tu sú, sú typické horské osady, pôvodne pastierske, drevorubačské a banské, ako napr. Liptovské Revúce, Staré Hory, Nižná a Vyšná Boca, Vernár, Osrblie, Chvojnica, Hnilec, Henclová, prípadne sú tu aj dediny v hlbokých antecedentných prielomoch riek, ktoré môžu ležať aj dosť nízko, napr. Ružín a dediny od Kraľovian po Ružomberok.
Vyššie hornatiny s výškovým rozpätím 471-540 m sa vyskytujú len na 4,74?‹,ó plochy Slovenska. Súvislejšie plochy tak hlboko rozčleneného územia sú v najvyššie vyzdvihnutých pohoriach vrcholu západokarpatskej klenby, ako sú: Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy a Nízke Tatry. Menšie rozptýlené plochy krajiny s takýmto výškovým rozpätím sa vyskytujú takmer všade, kde horské chrbty a hrebene vystupujú do výšok nad 1000 m n. m. Je to najmä v Slovenskom rudohorí, na Poľane, na Vtáčniku, v Strážovských vrchoch, v Oravskej Magure, v Slovenských Beskydách, na Branisku, v Slanských vrchoch, v Bukovských vrchoch a vo Vihorlate. Všade tu prevládajú kamenisté pôdy, strmé stráne, úzke doliny a často aj skalnaté vrchy.
Pre značné výškové rozdiely sú teplotné rozdiely veľké. Značný význam má už expozícia strání. Pre strmosť strání rozkladajú sa tu hlboké hory, v ktorých lúky a horské pasienky tvoria len osihotené ostrovy. Osád tu niet, a pokiaľ sú izolované sídla, slúžia hlavne turistike, ťažbe dreva, nerastov a pastierstvu.