Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin (1. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.7.2009

Geomorfologický vývin do konca treťohôr

Rozloženie nížin a vysočín je v hrubých črtách dielom nerovnakého dvíhania sa a poklesov krýh zemskej kôry. Tieto hrubé tvary ďalej do detailov rozčlenili rieky a potoky tým, že do nich zarezávali svoje korytá, a napokon procesy stráňovej modelácie odnášaním zvetralín upravovali sklony strání dolín. Relatívne poklesnuté časti povrchu rieky menej rozrezali. V niektorých prípadoch na ne nanášali splaveniny a zo strání na podložie vrchov na ich obvode ukladali zavlečené sutiny, a tým vlastne zmenšovali nerovnosti povrchu.

Reliéf, dlhý čas podstatnejšie nenarušovaný pohybmi zemskej kôry, sa vyvíjal od počiatočného zväčšovania hĺbky dolín do ich maximálneho prehĺbenia, a potom opačným smerom - k zmenšovaniu výškových rozdielov. Zahĺbením korýt riek sa totiž zmenšil spád a hĺbková erózia vody. Procesy stráňovej modelácie tým nadobudli prevahu nad prehlbovaním. Preto v ďalších etapách vývoja stávali sa doliny širšími a plytšími a rázsochy ploskejšími. Vývoj smeroval k vyrovnaniu reliéfu na výšku eróznej bázy. Eróznu bázu riek stekajúcich z karpatskej vysočiny predstavuje úroveň dolnozemskej nížiny; väčšie rieky upravujú sklon svojich korýt vzhľadom na ňu.

V priebehu treťohôr sa na Slovensku vystriedalo niekoľko období významnejších tektonických zdvihov a zväčšovania výškových rozdielov povrchu prehlbovaním dolín riekami s obdobiami pomerného tektonického pokoja, keď zahlbovanie riek ustalo, sklony strání sa zmierňovali a výškové rozdiely sa zmenšovali. Takýto vývoj zanechal bohaté stopy v povrchovej tvárnosti Slovenska, ktoré dovoľujú vysledovať dejiny jej vývoja.

Uvedený spôsob vývoja povrchu zeme modifikovala aj nerovnaká pevnosť hornín. Na Slovensku sa popri veľmi pevných kremitých pieskovcoch a kremencoch vyskytujú horniny mäkké i sypké, akými sú íly a spraš. Tieto horniny rozlične rýchlo a rôznym spôsobom zvetrávajú. Na zemský povrch sa dostávajú ako vrstvy raz horizontálne široko rozložené, inokedy naklonené, ako rozlične široké pásy, často zvrásnené alebo rozlámané. Niekedy vystupujú v masívoch nepravidelných obrysov a rozličných tvarov.

Zvetrávanie a vymývanie korýt vodou, ako aj modelácia strání v rozličnom horninovom prostredí sa dejú selektívne (výberove) podľa pevnosti a odolnosti hornín a iných ich vlastností. Povrchová tvárnosť Slovenska je teda výsledkom veľmi zložitých chemických i mechanických procesov a vzťahov.

Rozpustnosť a priepustnosť niektorých typov vápencov podmienila napr. hojný výskyt krasu.

Pohyby zemskej kôry v geologicky mladom období vybudovali základné, hrubé tvary. Exogénne sily, t. j. chemické účinky vody a vzduchu, mechanické účinky vody, vzduchu, ľadovcov a pohybujúcich sa zemín po stráňach, tu odnášaním a inde nanášaním materiálu detailnejšie stvárnili základné tektonické formy. Geologické zloženie a stavba obmeňovali rýchlosť a priebeh exogénnych geomorfologických procesov, usmernili ich rozmiestnenie na povrchu Slovenska a dodali mu svoj vlastný štýl.

O reliéfe Slovenska pred neogénom vieme veľmi málo. Na jeho vlastnosti usudzujeme iba nepriamo - podla charakteru usadenín a spôsobu, akým sú uložené mladšie vrstvy na starších.

Počas varískych horotvorných fáz v mladších prvohorách vzniklo u nás varíske vrásové pohorie. V perme podľahlo značnej denudácii, až sa na povrchu objavili telesá hlbinných sopečných i v hĺbke prekryštalizovaných hornín.

Od začiatku triasu zdenudované pohorie klesalo, až ho zalialo more Tethys. V ňom sa na kryštalické horniny ukladali v triase, v jure a v spodnej kriede mnoho tisíc metrov mocné sedimenty z ktorých sa vyvinuli kremité pieskovce, hlinité, ílovité a slienité bridlice, slieňovce, sliene, ale najmä mocné vrstvy rozličných typov vápencov a dolomitov.

Po spodnej kriede a pred staršími treťohorami (pred paleogénom) sa vrstvy druhohorných sedimentov pod tlakom z juhu vrásnili a presúvali na sever ako ležaté a príkrovové vrásy. Vrásnenie postihlo aj varíske kryštalinikum v podloží druhohorných hornín. Tak sa vyvinulo z dlhej morskej panvy Tethydy, ktorá sa tiahla Slovenskom od západu na východ, tektonické pásmo stredných Karpát, nazývané aj kryštalicko-druhohorným pásmom. Je to stavebné jadro Slovenska, ku ktorému sa postupne pridávali mladšie pásma - dve na severe a dve na juhu. Stredné Karpaty tvoria malé kryštalické masívy, obklopené sériami druhohorných sedimentov, vyvrásnených do tvaru ležatých vrás a zložitých príkrovov so sklonom vrstiev prevažne na sever.

Po príkrovovom vrásnení stredných Karpát nastalo obdobie výraznej denudácie. Na severnom obvode už vo vrchnej kriede začalo pohorie klesať. V paleogéne more postupne zalialo takmer celé naše Karpaty. Na severnom obvode stredných Karpát sa vtedy tvorila morská brázda, rozčlenená pozdĺž, ale aj naprieč na chrbty a zníženiny. V brázdach sa uložili sedimenty flyšu, zloženého hlavne z pieskovcov, ílovcov a slieňovcov. Tieto sedimenty sa medzi eocénom, oligocénom a na počiatku miocénu vrásnili.

Vrásy sa opäť sunuli tlakom od juhu na sever ako príkrovy, preto aj v tomto mladšom pásme slovenských Karpát - ktoré sa nazýva flyšovým - majú vrstvy prevažne severný a na západnom Slovensku severozápadný úklon.

Paleogénne more navrstvilo svoje uloženiny aj južnejšie, na sčasti zdenudovaný povrch kryštalicko-druhohorného pásma. Tie sa pri intenzívnom vrásnení flyšového pásma vrásnili len slabo, lebo kryštalicko-druhohorné horniny v ich podloží, raz už vrásnením usporiadané a spevnené, kládli novému vrásneniu veľký odpor. Nové vrásnenie sa tu prejavilo iba vytváraním klenieb a panví, veľvrás s veľkým polomerom zakrivenia. Sú predchodcami dnešných kotlín a horských reťazí, ktoré ich obklopujú.

Hraničný pruh stredných Karpát pozdĺž flyšového pásma, prekrytý vrchnokriedovými slieňovcami, horotvorný tlak počas vrásnenia flyšového pásma tak silne stlačil, že prevažne vápencové vrstvy príkrovov roztrhal na rôzne veľké kryhy a vtlačil ich do spríkrených a vejárovite poskladaných vrás nadložných vrchnokriedových slieňovcov. Tak vzniklo ďalšie pásmo s osobitným štýlom stavby. Je to bradlové pásmo.

Pri vrásnení flyšu na začiatku miocénu sa povrch slovenských Karpát nerovnako a etapovite vyzdvihol. Od tých čias sa pozvoľna denuduje. Na južnom obvode uvoľnenie horotvorného tlaku spôsobilo vývoj zlomov. Popri nich poklesol starší zdenudovaný povrch, ktorý zabral priestor vnútri dnešného karpatského oblúka.

Zlomy uvoľnili cestu na povrch sopečným hmotám, z ktorých sa navŕšili v mladšom miocéne a na východnom Slovensku aj v pliocéne veľké zvrstvené sopky. Tak vzniklo na južnom obvode stredných Karpát sopečné pásmo.

Súčasne s navršovaním sopečných hmôt sa na poklesávajúce kryhy na južnom Slovensku prelievajú neogénne moria, ktorých rozloha a tvary panví sa menili. V pliocéne sa more vysladilo a potom ustúpilo na juhovýchod. Poklesnuté neogénne morské panvy vyplňujú nespevnené a nezvrásnené morské usadeniny, postihnuté iba zlomami. Tvoria ich íly, piesky, piesočnaté íly, štrky a slabo spevnené pieskovce. Dnes tieto poklesnuté panvy predstavujú tri dunajské kotliny - Viedenskú, Malú Dunajskú (Komárňanskú) a Veľkú Dunajskú. Posledné dve spojuje brázda neogénu Juhoslovenskej nížiny.

Od počiatku pontu sa celé Slovensko nerovnako vyzdvihlo. S výnimkou menších častí Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, ktoré sa relatívne prepadli a ktoré klesajú dodnes, na celom Slovensku rieky etapovite prehlbujú doliny, takže výškové rozdiely reliéfu od pontu pomerne veľmi narástli.

nizke tatry
Nízke Tatry. Foto: rs

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť