Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 4.9.2009

Tvary povrchu modelované vetrom (eolický reliéf)

Na povrchu Slovenska sú aj stopy vetrového rozrušovania a odnosu, no početnejšie sú formy vetrovej akumulácie. Najnápadnejšou formou sú duny z naviateho piesku čiže presypy. Hojné sú na Záhorí, na Podunajskej a na Východoslovenskej nížine. Na Záhorskej nížine je jedna veľká, skoro súvislá plocha naviateho piesku, zvaná Búry (podľa boru - búr -, ktorý tu upevnil naviate piesky), a mnoho menších plôch pieskových presypov, Búry zaberajú plochu 570 km2. Niva Myjavy izolovala od presypov Búrov menšie dunové územie medzi Gbelmi a Kútmi. Mnoho je ich osihotených aj na nive a na terasách. Moravy od Skalice až po Devínsku Novú Ves.

Duny na Záhorí sú aj vyše 20 m vysoké. V teréne najviac vystupujú dlhé presypové valy, ako je Kobylárka, Košariská, Orlove vŕšky a iné. Najväčšiu plochu tvoria chaoticky vetrami zvlnené pokrovy, v ktorých sú miestami zamokrené zníženiny. Navŕšenie piesku v podobe čelnej hrádze pred močaristou zníženinou pod Malými Karpatmi svedčí, že ho navievali prevažne západné vetry. Rezervoárom piesku boli hlavne nánosy Moravy a Dyje. Vložky viateho piesku v štrkoch náplavových kužeľov malokarpatských potokov ukázali, že navievanie sa dialo aj v starších, chladných a suchých periódach pleistocénu.

Piesok v Búroch neobsahuje vápno, preto sa v ňom ťažko vytvára humus. V prírodnom stave je neúrodný, lebo ho tvorí takmer čistý kremenný piesok, ktorý nezadržiava vodu. Vhodnú pôdu tu však našla borovica a dub, ktoré zapúšťajú hlboké korene. Kde ľudia neopatrne zbavia piesky lesa alebo kde na odlesnenej ploche znížia hladinu podzemnej vody, humus sa rýchlo mineralizuje, piesok vyschne a odvieva ho vietor.

V západnej časti Podunajskej nížiny je málo plôch pieskových presypov. Vyskytujú sa na Žitnom ostrove a na nive Váhu a Dudváhu južne od Leopoldova buď ako plytké pokrovy, alebo ako izolované ostrovy presypových kopčekov. Tieto kopčeky sú zväčša len zvyškami väčších dún, ktorých časť Váh, Dudváh a ramená Dunaja rozmyli a prekryli holocénnymi nánosmi. Na mačianskych dunách, juhozápadne od Serede, sídlili Pudia už v strednej dobe kamennej. Ako suché, pred povodňami chránené ostrovy v močaristej rovine vyhľadávali ich na obývanie predvekí lovci a roľníci.

Od dolného Váhu na východ pribúdajú presypy. Majú tvar úzkych dlhých chrbtov (pozdĺžne presypy), ktoré sa tiahnu kilometre ďaleko v smere SZ-JV. Je to smer prevládajúcich vetrov, ktoré ich vytvorili hlavne na konci poslednej ľadovej doby, keď bolo chladno a sucho. Možno ich často vidieť v priestore od Trnovca nad Váhom cez Nové Zámky, Dvory nad Žitavou, Nesvady, Imeľ, Hurbanovo, Chotín, Marcelovú až po Čenkov pri Dunaji. Vznikli rozviatím a naviatím pieskov Váhu, Nitry a Žitavy na ich terasách, ktoré tu tektonicky poklesli, pričom ich spomenuté rieky sčasti aj rozplavili. Naviate duny miestami ťažko rozoznať od chrbtov z riečneho alebo aj z neogénneho morského piesku, oddelených. korytami smeru SZ-JV, ktoré vyfúkali vetry. Na južnom okraji Nitrianskej pahorkatiny sa nachádzajú v okolí Šintavy, na terasách Žitavy a Dunaja medzi Dvormi nad Žitavou a Radvaňou nad Dunajom. Na pontských pieskoch sa vyskytujú v okolí Pribety a Mudroňova.

Podunajské presypy sú na rozdiel od záhorských vápnité. Sú na nich vinice, sady a agátové lesíky. Zriedkavo sa zachovali aj stopy korázie (erózie pôsobením vetra pomocou piesku a prachu), lebo takto opracovaný povrch vzápätí narušilo zvetrávanie, oplachovanie i soliflukcia. Stopy korázie na štrku a balvanoch z kremitých pieskovcov a kremencov na povrchu náplavových kužeľov možno vidieť pri Modre a Pezinku, pri Jablonovom, na štrku z dunajských terás sú v Lamačskej bráne, na kremencovom štrku pri Zlatne v Tríbeči a inde. Všade sa koráziou vytvorili hrance.

Aj tvary reliéfu chrbta Malých Karpát nad Lamačom a nad Záhorskou Bystricou, s vyviatymi brázdami, s plytkým plášťom zvetralín na vrcholových plošinách, poukazujú na silné účinky deflácie a korázie západnými vetrami. Vo vrchole Malých Karpát sa konzervovali aj vetrom ohladené plochy na pruhu triasových kremencov od Troch jazdcov cez Piesok na Kuklu, ako aj na Devínskej Kobyle. Hladké, vetrom koradované plochy kremencových skál majú zásadne západnú expozíciu a ostro sa líšia od drapľavého povrchu skál a balvanov orientovaného na východ. Táto skutočnosť poukazuje na prenášanie jemných častíc pôdy a piesku západnými vetrami cez Malé Karpaty v čase, keď naše pohoria nekryl les. Tento jav musel byt u nás všeobecne rozšírený, no na povrchu ostatných, menej odolných hornín sa stopy nezachovali. Uvedieme ešte výskyt žliabkovaných andezitových balvanov na andezitovom kopci pri Somotore, pri Bodrogu a v Zemplínskych vrchoch. Žliabky do balvanov vybrúsili severné vetry na stranách orientovaných na sever.

Na Východoslovenskej nížine poskytovali piesok na budovanie dún nánosy Latorice, Uhu, Laborca a Ondavy, uložené do riečnych valov v poslednom glaciáli. Severné vetry rozvievali valy a prefukovali piesok na juh. Tu ho na okraji močiarov ukladali do dlhých pozdĺžnych presypov. Najviac je ich v okolí Královského Chlmca, v tzv. Medzibodroží. Pozdĺžne presypy sa skladajú zo sústav presypov, ktoré sa spájali vedľa seba i za sebou. Na konci brázd medzi nimi sa vyskytujú aj priečne duny typu "garmada". Presypy mávajú výšku 5-10 m. Z nížiny vystupujú ostro ako ostrovy. Časť z nich už rozmyli rieky. Menej dún je severnejšie v okolí Kapušian a popri dolnej Ondave. Nazývajú sa "moľvy". Obývali ich predhistorickí lovci a roľníci.

Aj východoslovenské presypy sú čiastočne vápnité, obsahujú viac prachových častíc a humus. Často sú na nich dyňové polia a agátové lesíky. Pieskové presypy sa u nás síce tvorili aj počas starších glaciálov, no zachovali sa len z posledného, a to prevažne z jeho konca. Je to pochopiteľné, lebo tvary tejto sypkej horniny rýchlo podliehajú ničivým silám.

Veľké plochy pahorkatín slovenských nížin pokryl plášť vetrom naviatych spraší. Spraš tvoria prachové častice rozmerov 0,01 až 0,05 mm, práškový piesok (5-15), trocha piesku a ílovité častice (25-35). Dôležitou súčasťou spraší je kremeň (60-80%), ílové minerály (10-20%) a uhličitan vápenatý (1-15%), ktorý je rozptýlený v kryštálikoch a vyzrážaný v póroch v podobe žiliek a pod. Spraše obsahujú aj stopy humusu. Uhličitan vápenatý dodáva spraši stálosti a pórovitosť, pre ktorú má spraš kolmú odlučiteľnosť a je priepustná. Voda v spraši vzlína. Pôdy na sprašiach mávajú dobrý vodný i vzdušný režim.

Prachové častice a prachový piesok vyviali vetry z plášťa zvetralín horskej sutinovej tundry, z periglaciálnych náplavových kužeľov, z nánosov riečnych kalov i z vymrazovaných primitívnych pôd.

Na nižších, širokých plochách riečnych terás v nížinách a v nízko položených kotlinách vytvorila spraš súvislé ploché pokrovy, akési sprašové tabule. Vrstva, resp. Súvrstvie spraše tu má hrúbku miestami až 10-20 m. Takéto ploské tabuľové pokrovy sú na sprašiach pozdĺž Moravy pri Skalici a Holíči, na nízkych terasách Myjavy v okolí Senice, na nižšej časti Trnavskej a Nitrianskej pahorkatiny, na dolnom Pohroní, v okolí Šiah, na juh od Trebišova a v dolnej časti medziriečia Ondavy a Laborca (Trhovište).

Na nížinných, hlbšie rezaných pahorkatinách spraš netvorí horizontálne súvislé pokrovy, ale akési náveje a záveje. Spod nich niekde už vystupuje staršie podložie spraše, takže miestami spraš tvorí hrubú, inde slabú vrstvu a len primaskúva staršie tvary pahorkatiny.

Osobitným druhom spraše je spraš močiarová,ktorá sa uložila v močiaroch v okolí Trnovca, Palárikova, Nových Zámkov, ale aj v južnej časti Trnavskej pahorkatiny a na Východoslovenskej nížine. Vyznačuje sa hrdzavými fľakmi, vrstevnatosťou a výskytom schránok vodných mäkkýšov, zatiaľ čo v sprašiach suchozemských bývajú schránky mäkkýšov chladných stepí.

V podhoriach a vo vyššie ležiacich kotlinách až do výšky 400-500 m n. m., kde je už viac zrážok, premyla spraš voda a vyplavila uhličitan vápenatý. Zvetrávaním sa zvýšil podiel ílovitých častíc až na 50-60%. Sú hnedšie, lebo obsahujú kysličníky železa. Utrpeli splachom i pôdotokom, preto niekedy obsahujú aj prímesok piesku a štrku. Nahromadili sa prevažne pod svahmi a primaskovali staršie tvary reliéfu.

V početných hliniskách na spraši, sa objavujú dve i viac vrstiev spraší, oddelených fosílnymi pôdnymi. horizontmi. Možno to pozorovať v hliniskách tehelní pri Senci, pri Trnave, pri Dolných Krškanoch, Šuranoch, Leviciach a inde: Pôdy vznikali v teplejších, interglaciálnych a interštadiálnych periódach. Je to dôkaz, že spraše sa vrstvili aj počas predposledného glaciálu, ba aj prv, ale že sa z nich zachovali len malé zvyšky. Veľká väčšina spraší je mladá, z posledného zaľadnenia, prevažne z jeho mladších štadiálov. Vďaka obsahu uhličitanu vápenatého konzervovala veta druhov mäkkýšov, kostí zvierat i artefaktov, ktoré pomohli určiť vek jednotlivých pôdnych a sprašových horizontov. Našli sa v nich doklady o prítomnosti lovcov mamutov pri Moravanoch, pri Zamarovciach, Vlčkovciach a pri Barci neďaleko Košíc. Na sprašiach sú úrodné pôdy, obrábané už od neolitu.

Spraš. Zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska,
Bozalková, Galvánek, Slivka

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť