Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (4. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 6.9.2009

Tvary povrchu modelované vodou

Slovensko nebolo krajinou tektonicky celkom pokojnou ani vo štvrtohorách. Pohyby jednotlivých blokov zemskej kôry prezrádzajú občasné zemetrasenia. Na Slovensku zriedka majú takú intenzitu ako zemetrasenie, ktoré r. 1763 zničilo Komárno, alebo zemetrasenie vo Višňovom pri Žiline r. 1858. Slabé až stredné otriasanie zeme sa vyskytuje v malokarpatskej oblasti (Bratislava, Dobrá Voda, Buková, Trnava, Jablonica atď.), v okolí Komárna a Štúrova, pod Rokošom a pod Malou Magurou, v Žilinskej kotline, v okolí Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Popradu, na úpätí Slanských vrchov a Vihorlatu. Karpatská hornatina, rozdelená na bloky s rôznou, prevažne zápornou odchýlkou gravitácie (nedostatok hmoty), sa dvíha, ale dunajské kotliny z ťažších blokov sa miestami prepadávajú.

Prepadávanie sa obmedzuje len na najnižšie, celkom rovné časti Podunajskej a Východoslovenskej nižiny. Okrem spomenutých výnimiek sa Slovensko vo štvrtohorách vcelku vyzdvihovalo a toto dvíhanie zapríčinilo, že sa doliny prehlbovali.

Na vývoj našich dolín mali veľký vplyv aj zmeny podnebia. V chladných periódach starších štvrtohôr sa dostávalo pôdotokom a zmývaním zo strání do korýt riek mnoho úlomkov hornín, uvoľnených mrazovým zvetrávaním. Rieky ich nestačili všetky odniesť a rozplavovali ich po dnách dolín. Tak vznikli široké dolinové nivy, vybudované zo zaokrúhleného riečneho štrku a piesku. Na úpätiach vrchov, kde sa spád korýt rýchlo zmenšuje, uložili prudké horské bystriny splavovaný materiál do náplavových kužeľov.

V teplých, medziľadových dobách, ked rastlinstvo upevnilo plášť zvetralín, znížilo sa zaťaženie riek splaveninami tak, že prebytočnou pohybovou energiou prehlbovali svoje korytá a prerezávali štrkové pokrovy náplavových kužeľov a dien dolín. Striedavým zanášaním dolinových dien a hĺbením dolín vytvorili sa v nich vo štvrtohorách riečne terasy v niekoľkých stupňoch nad sebou. Mladšie, teda nižšie, sú zväčša dobre zachované. Riečne terasy tak predstavujú zvyšky starších úrovní riečnych nív, podľa ktorých sa dajú poznať dejiny vývoja dolín.

Dunaj

Dunaj má z hľadiska vývoja svojej doliny u nás tri úseky. V Devínskej bráne, kde sa prelamuje cez Malé Karpaty, sa od vrchného pliocénu etapovite zarezával. Nad súčasnou nivou Dunaja je tu šesť štrkových terás, najlepšie zachovaných v profile od botanickej záhrady cez stavenisko novej prírodovedeckej fakulty na sever. Sú tu terasy vo výške 4-5 m,18 m, 26 m, 42 m, 69 m, 78 m a 100 m nad strednou hladinou Dunaja. Najnižšiu vrezal do štrkovej vrstvy 10 – 15 metrov hrubej, uloženej v poslednej ľadovej dobe. Dunaj ramenami rozryl a prekryl sedimentami aj v holocéne.

Na východnej päte Malých Karpát v Bratislave sa nad riečnou nivou Dunaja vyskytuje už len jedna terasa. Na jej plošine je Dom pionierov. Smerom na východ do Jurského šúru sa jej povrch znižuje, až ho prekrývajú mladšie nánosy, z ktorých pod Bratislavou až po Komárno vybudoval Dunaj svoj mohutný náplavový kužeľ. Na kuželi sa rozkonáruje na dve veľké ramená a mnoho menších ramien. Prevŕtaním náplavov zo štrku, piesku, kalových hlín a zo zryškov slatinových uloženín sa zistilo, že v okolí Dunajskej Stredy dosahujú hrúbku vyše 200 m. Dunaj totiž preteká tou časťou Malej Dunajskej kotliny, ktorá v strednom a mladšom pleistocéne poklesla. Preto tu riečne terasy chýbajú.

Od Marcelovej na východ až po Vyšehradskú bránu sa opäť objavujú dunajské terasy. Široko sa tu rozkladá terasový stupeň vo výške 12-18 m nad úrovňou Dunaja, ktorý sa tiahne od Bajča a Hurbanova až po Štúrovo.

Pod Štúrovom Dunaj vstupuje do Vyšehradskej brány, kde maďarskí geografi zistili zvyšky siedmich až ôsmich terás.

Vyše 200 m hrubé náplavy Dunaja na Žitnom ostrove a dunajský štrk na terasách vo výške 100 m nad riekou v obidvoch antecedentných prielomoch svedčia, že Malé Karpaty a Maďarské stredohorie sa počas kvartéru vyzdvihli a Žitný ostrov poklesol tak, že pôvodný povrch dosiahol výškový rozdiel až 400 m.

Rieka Morava na Záhorskej nížine sa počas štvrtohôr po etapách zarezávala a pritom premiestňovala svoje koryto na západ. Preto sa na našej strane rieky zachovalo veľa zvyškov štrkových terasových stupňov. J. Hromádka tu zistil okrem širokej zaplavovanej riečnej nivy päť terás, a to vo výške 10, 20, 40, 70 a 100 m nad Moravou. Nivu vytvára 10 - 15 m hrubá vrstva štrku a piesku, ktorú rieka uložila hlavne za posledného zaľadnenia.

Najnovšie sa dokázalo, že mladé tektonické pochody na Záhorskej nížine porušili aj staršie terasy Moravy.

Váh

Terasy Váhu na Liptove sú pokračovaním ľadovcovo - riečnych štrkových kužeľov. Pod úpätie Tatier a Nízkych Tatier ich uložili potoky potoky, ktoré vytekali z ľadovcov, ako Biely Váh, Belá, Smrečianka, Jalovecký potok, Demänovka a Krížianka. R. Lucerna z týchto miest opísal štyri sústavy rôzne satrých glaciálnych kužeľov. Mohutnosťou vyniká zložený terasovaný kužeľ Belej, rozlžený od Važca po Jamník a Podtureň. Prudká Belá pritisla Váh na pätu Nízkych Tatier. Od Podturne na západ zatlačili nízkotatranské prítoky Váh približne na os Liptovskej kotliny.

A. Droppa zistil pozdĺž Váhu štyri skupiny terás, a to: tri nízke terasy s povrchom 1 m, 2-3 m a 5 m a nad tokom Váhu dve stredné terasy s povrchom 15-20 m a 25-33 m a tri vysoké terasy s povrchom 20-55 m, 62-72 m a 104-106 m nad dnešným tokom Váhu. Dve najnižšie sú holocénne, vložky do terasy z posledného zaľadnenia (wurm) 5-8 m nad Váhom, dve stredné sú risské a štrk troch vysokých zložil Váh v mindeli, gunzi a v glaciáli donau. Terasy vo výškach 129 m a 162 m nad Váhom sú pliocénne.

Pozdĺž Bielej Oravy a jej prítokov sa zachovali hlavne nízke terasy, čiastočne stredné a len zriedka aj vysoká terasa, lebo na flyši sa terasy rýchlo stierajú. V Oravskej kotline uložil Čierny Dunajec, keď bol ešte prítokom Oravy, veľký terasovaný kužeľ, ktorý siaha od Suchej Hory a potoka Oravica až po Bobrov. Pod Tvrdošínom opísal D. Andrusov terasy Oravy vo výške 15-20 m, 25-28 m, 30-45 m, 70-85 m, 100-l05 m, 128 m a 140 m. J. Hromádka tu zistil aj stupeň 4-10 m nad Oravou, na ktorom sú osady a najlepšie polia.

Váh pod Ružomberkom a Orava pod Párnicou vstupujú do antecedentného úseku, kde je pás terás úzky, nesúvislý a vysoké terasy sa zachovali len v nepatrných zvyškoch.

V Turčianskej kotline sú terasy Váhu opäť široko a dobre rozvinuté. Pri Košútoch sa spájajú s pásom terás pozdĺž Turca. Bočný výmoľ Váhu izoloval práve pri Košútoch nápadný tabuľový kopec, ktorý je svedkom 16 m vysokej terasy. Nesprávne ho považovali za umelý výtvor, dokonca za mohylu. Pod touto terasou je vo výške 6-8 m nad Váhom, ako aj nad Turcom úzka terasa z posledného zaľadnenia, ktorá sa stala základňou pre mnohé osady, hlavné cesty a železnice. Vysoké terasy už značne zotrela svahová modelácia a zastrela ich akumuláciou hlín.

Pod Malou Fatrou i na úpätí Kremnických vrchov a Veľkej Fatry uložili potoky pás podhorských náplavových kužeľov. Mohutné sú najmä zložené kužele pod krivánskou Malou Fatrou, ktoré zatlačili Váh oblúkovite na juh. Pozoruhodne veľký je terasovaný kužeľ Turca a Žarnovice v južnej časti Turca. Z ostatných vynikajú terasované kužele Blatnice, Necpalského potoka a Vrice, no tieto toky splavujú hlavne štrk z vápencov a dolomitov, ktorý sa transportom rýchle otiera, takže podmienky pre kužeľovú akumuláciu sú menej priaznivé.

V antecedentnej Strečnianskej tiesňave sa zachovali zvyšky terás Váhu na vnútromeandrových ostruhách Domašína a Gabrišovej oproti Strečnu. E. Mazúr, ktorý ich preskúmal, stanovil skalnú bázu najstaršej terasy vo výške 130 m nad Váhom; v Žilinskej kotline je už len 90 m nad Váhom. Tým dokázal, že aj počas štvrtohôr sa Malá Fatra dvíhala. V Žilinskej kotline sa terasy opäť rozširujú. Pás terasovaných kužeľov uložili potoky na úpätí Malej Fatry. Nízke a stredné terasy pozdĺž Váhu, Rajčianky, Varínky a Kysuce tvoria zväčša súvislé pásy. Pozdĺž stredného toku Váhu je šesť štrkových stupňov riečnych terás. Nízka terasa z posledného zaľadnenia (wurm), s povrchom vo výške 7 až 9 m nad Váhom má 10 m hrubú akumuláciu štrkopiesku, do ktorej sa vkladá dnešná poriečna niva, trpiaca povodňami. Nad nízkou terasou sú dve stredné terasy 20-30 m a 32-42 m nad Váhom. Vznikli akumuláciou štrku počas risského zaľadnenia. Tri vysoké terasy vo výške 50-80 m, 75-90 m a 90-130 m nad Váhom zaradil Mazúr do glaciálov mindel, gunz a donau.

V Ilavskej a Trenčianskej kotline sa nachádzajú terasy s povrchom vo výške 5-7 m, 12-15 m, 20-25 m, 40 m a 60-70 m nad Váhom, V okolí Nového Mesta nad Váhom sa našiel štrk Váhu aj 110 až 160 m nad riekou. Na nízke a stredné terasy naniesli potoky zo Strážovských vrchov a z Bielych Karpát náplavové kužele, ktoré zakryl pokrov spraší a sprašových hlín, uložených hlavne vo wurme.

Pod Novým Mestom nad Váhom sa už terasy nevyskytujú. Váh tam preteká nížinou, ktorá sa vo štvrtohorách, nedvíhala, ba nižšie pod Sereďou sa už prepadávala. Na týchto miestach Váh iba prenášal štrk a piesok a čiastočne ho aj akumuloval do svojho koryta, takže tečie o 1-2 m vyššie nad úrovňou Dudváhu. Preto sa Dudváh do Váhu nevlieva, ale tečie pozdĺž neho.

Z praktického hľadiska má v doline Váhu najväčší význam nízka terasa a potom stredné terasy, ktoré netrpia povodňami. Ich štrkovo-pieskovú vrstvu zakrýva hrubšia vrstva hlín a nižšie aj spraš, na ktorých sú úrodné polia. Nízka terasa poskytuje zo svojej 10-15 m hrubej štrkovej akumulácie kvalitný stavebný materiál a mnoho pitnej vody. Aj na stredných terasách sa hĺbením studní získa všade voda. Široký rovný povrch zaujali osady a jadrá miest (Žilina, Ilava, Liptovský Mikuláš, Kysucké Nové Mesto, Rajec atď.) a na ich povrchu sa budujú cesty, železnice, priemyselné a iné objekty. Je to pás sústredenej aktivity.

Štrkopiesky v povodí Dunaja

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť