Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (5. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 7.9.2009

Nitra

V doline Nitry sú terasy málo známe. V Hornonitrianskej kotline zaberajú značnú plochu terasované podhorské náplavové kužele, ktorými prudké horské potoky, ako je Tužina, Chvojnický potok, Porubský potok a Kanianka; zatlačili rieku Nitru od úpätia Malej Magury na východ. Južnejšie zasa Handlovka, Cigľanka, Bystrá a Hornejský potok nútili Nitru presúvať sa od úpätia Vtáčnika na západ. Systém terás pokrytých sprašou sa dobre zachoval pozdĺž Bebravy od Bánoviec cez Ostratice po Žabokreky. Inde v doline strednej Nitry sa však vyskytujú zväčša terasované náplavové kužele, upravené bočnou eróziou Nitry na stupne. Naniesla ich okrem iných potokov hlavne Livina a Chocina z Považského Inovca a viacero menších potokov stekajúcich z Tríbeča. Ich povrch primaskovala spraš. Vlastný systém terás, širšie rozvinul v okolí Zlatých Moraviec a Tesár, má Žitava.

Dosiaľ ho nikto nepreskúmal. Pod Šuranmi uložila v pleistocéne Nitra so Žitavou spoločný kužeľ štrku a piesku. Jeho časť na západnom okraji Pohronskej pahorkatiny sa vyzdvihla a rieky ju podťali ako terasu. Jej povrch, rozbrázdený defláciou (veterným odnosom), možno sledovať od Starého Hája cez Bajč, Hurbanovo až k Radvani nad Dunajom, kde sa spája s terasou Dunaja.

Hron

Terasy Hrona neboli doteraz dostatočne preskúmané. Na hornom toku Hrona sa uvádza pä~ terasových stupňov, a to vo výške 5-10 m, 16-20 m, 28-32 m, 50-60 m a 90-100 m nad hladinou Hrona. Po Beňuš sú to vlastne konce terasovanýc~ a Hronom upravených náplavových kužeľov štrkonosných bystrín z kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, ktoré zatláčajú Hron k úpätiu Slovenského rudohoria. Dobre sa zachovali terasy Hrona v Breznianskej kotline, a to po obidvoch stranách rieky.

V Lopejskej kotline sú hlavne po pravej strane rieky, kde sa spájajú s terasami nízkotatranských potokov. Celá sústava terás je aj v Banskej Bystrici, kde Harmanec, Tajovský a Malachovský potok pritlačili Hron pod vrch Urpín. Stredoveké mestské jadro Banskej Bystrice leží na terase Hrona z predposledného zaľadnenia a práve tak aj mestské jadro Zvolena. Súvislý pás terás Hrona, kombinovaný po pravej strane s náplavovými kužeľmi potokov stekajúcich z Kremnických vrchov, sa prestiera od Kremničky cez Badín k Hájnikom. V úzkych úsekoch medzi Zvolenskou a Žiarskou kotlinou a medzi Žiarskou kotlinou a Podunajskou nížinou sa vyskytujú len malé zvyšky terás. Avšak v Žiarskej kotline je pás terás súvislý. Dobre sa zachovali štrkové stupne vo výške 5-10 m, 20-25 m a 50-60 m nad Hronom. Po pravej strane Hrona nadväzujú na ne veľké náplavové kužele Lutily a Prochotského potoka, ktoré splavujú z Vtáčnika mnoho andezitového a ryolitového štrku.

Pod prielomom Slovenskou bránou vymyl Hron do neogénnych usadenín plytkú, ale širokú kotlinu medzi Pohronskou a Ipeľskou pahorkatinou. Po etapovitom zahlbovaní, pri ktorom kĺzal k východu, zanechal po pravej strane niekoľko kilometrov širokú sústavu terasových stupňov. Po hrane terasy z predposledného zaľadnenia vedie hradská od Kálnej cez Šárovce, Želiezovce, Čatu, Bíňu a Kamenín. Všetky terasové stupne primaskoval súvislý pokrov spraší. Z väčších prítokov Hrona má terasy dolná Slatina od Vígľaša na západ. V kotlinovito poklesnutej časti doliny pod Očovou uložila Hučava počas štvrtohôr veľký terasovaný náplavový kužeľ.

Ipeľ

Terasy Ipľa sa široko vyvinuli v Lučenskej kotline. Pät terás nad riečnou nivou má Ipeľ na juh od Kalinova. Podobné terasy má aj Suchá a Béna, ktoré tak ako Ipeľ kĺzali na východ, pričom zanechávali západnejšie jednotlivé až 1 km široké terasové stupne. S terasami Ipľa sa spájajú v Lučenci aj terasy potoka Kriváňa.

V Ipeľskej kotline možno vidieť najkrajšie terasy Ipľa medzi Veľkou Čalomijou a Ipeľským Predmostím. Pekné terasy sa zachovali aj v ohyboch Ipľa pri Šahách a medzi Výškovcami a Setichom. Súvislý pás terás od Lontova po Skalku Ipeľ na troch miestach pretrhol.

Slaná

Slaná a jej prítoky Rimava, Blh, Turiec a Muráň vytvorili v pohorí len úzke terasy, ktoré prekryli náplavové kužele prítokov. V Rimavskej kotline uložili rudohorský štrk a piesok do terasových stupňov 4-5 m, 8-9 m, 18-20 m, 30-35 m, 50-55 m a 80-90 m. Do terasového stupňa z posledného glaciálu (4-5 m vytvorili rieky v holocéne eróznu terasu vo výške 2-3 m. Terasy sledujú spomenuté rieky v súvislých pásoch. Od Rimavskej Bane po Jesenské sledujú Rimavu po jej pravej strane, od Jesenského po Číž po ľavej strane. Blh zanechal systém terás hlavne po pravej strane a Slaná po ľavej strane svojej doliny. Pás terás má šírku 5-6 km. Je ich šesť, prevažne dobre a morfologicky jasne zachovaných.

Bodva

Bodva a jej prítoky uložili na dno Košickej kotliny terasované náplavové kužele. Dosiaľ sa tam odlíšili tri generácie náplavových kužeľov. Mladšie sa postupne vysúvajú nižšie, až kužele z posledného glaciálu budujú najnižšiu časť kotliny; rieky ukladali na ne svoje splaveniny aj v holocéne. Pekné kužele uložila najmä Ida, Moldava, Hájsky a Zádielsky potok.

Hornád

Pozdĺž Hornádu sa terasy dobre zachovali, ale sú málo známe. Nízke (3-5 m) a stredné (11-14 m a 20-25 m) terasy sa pekne vynímajú poniže Hornádu od Smižian cez Spišskú Novú Ves po Markušovce. Na terase 11-14 m leží stredoveké mestské jadro Spišskej Novej Vsi. V Kluknavskej kotline po ľavej strane Hornádu sa dvíha nad sebou šesť terás. Najvýraznejšie sú nízke a stredné terasy. Tie, no čiastočne aj vysoké terasy, sa striedavo objavujú aj vnútri dolinových meandrov v prielome Hornádu medzi Margecanmi a Kysakom, a to s povrchom terasových plošín vo výške 2 m, 6 m, 34 m, 43 m, 63 m a 95 m nad riekou. Hornád v glaciáloch kužeľovite zanášal štrkom a pieskom dno Košickej kotliny a v medziľadových dobách sa do svojich nánosov zarezával. Tak tu vznikala sústava širokých terasových stupňov. Na terase z posledného zaTadnenia je staré mestské jadro Košíc. Na západ a juhozápad, kde leží nová mestská štvrť Na terase, sú postupne staršie a vyššie štrkové terasové stupne. Hrany riečnych terás Hornádu sleduje jednak železnica cez Barcu, Geču, Čaňu do Kechneca, jednak hradská cez Hanisku do Sene.

Torysa

Sústava dobre zachovaných nízkych a stredných riečnych terás vrúbi ľavú stranu doliny Torysy od Bzezovice po Veľký Šariš. Najvýraznejšie sú terasy vo výške 5-10 m a 25 m. V okolí Prešova pozdĺž Torysy a Sekčova sú terasy hlavne po ľavej strane doliny. Na ich vývoj tam silne vplývala kužeľová akumulácia potokov stekajúcich zo Slanských vrchov, ktorá nútila Torysu presunovať sa na západ. Na riečnej terase v relatívnej výške 25 m leží historické jadro Prešova.

O riečnych terasách Tople, Ondavy, Laborca a Cirochy vieme málo. Ich nízke a stredné terasy na mnohých úsekoch dobre zachytávajú aj podrobné mapy. Pozdĺž Cirochy sa dosiaľ zistili tri, a to vo výške 3-4 m, okolo 15 m a 30 m. V okolí Humenného má riečna niva Laborca asi 10 m hrubú vrstvu štrku a piesku. J. Kvitkovič opísal okrem vlastnej roviny pod Brekovskou bránou až po Michalovce terasové stupne vo výške 6-8 m a 14-16 m nad Laborcom, ktoré sa v smere toku postupne znižujú, až klesajú pod holocénne náplavy východoslovenských riek. Podobne sa ponárajú aj pleistocénne terasy spojenej Tople, Ondavy a Uhu, ktoré v nížine uložili v holocéne na pleistocénne nánosy poriečne valy 1-3 m vysoké. Zahradili nimi plytké močaristé zníženiny, do ktorých sa za povodní z riek rozlieva voda. Podobne ako na Podunajskej rovine aj tu spôsobilo tento jav mladé prepadávanie územia. Rieky zanášajú poklesávajúce územie tak, že ho vytvára 30-70 m hrubé súvrstvie štvrtohorných nánosov. Preto sú tu obdobné vodohospodárske a pôdno - melioračné problémy ako na Podunajskej rovine. Aj tu sa meliorácia močaristých zníženín a ochrana pred povodňami rieši hĺbením siete kanálov, výstavbou ochranných hrádzí a prečerpávacích staníc. Na podvihorlatských blatách vytvorili zahradením v mieste, kde cez dvíhajúcu sa kryhu vznikol antecedentný prielom, vodnú nádrž - Šíravu. Obvod Východoslovenskej nížiny vrúbi pod Slanskými vrchmi a pod Vihorlatom veniec terasovaných náplavových kužeľov, zložených z andezitového štrku.

Poprad, Dunajec

Poprad a jeho prítoky z Tatier v Popradskej kotline, ako aj Dunajec a jeho prítoky na Podholí (Podhale) rozplavovali v jednotlivých radových dobách morény, ktoré ukladali ľadovce. Z vyplaveného štrku vybudovali sústavy ľadovcovo-riečnych kužeľov. V Popradskej kotline okrem Popradu takéto kužele uložila Mlynica, Batizovský, Velický, Studený a Kamenný potok, Kežmarská Biela voda a Belá. Na Podholí Biela voda (Bialka), Čierny a Biely Dunajec svoje mohutné kužele vybudovali v Oravsko-novotargskej kotline.

Ľadovcovo-riečne kužele prechádzajú nižšie pozdĺž Popradu a Dunajca do ich riečnych terás, z čoho je jasné, že zaľadnenie, tvorba kužeľov a terás prebiehali v tom istom čase. Poprad zanechal terasy, ako svoje bývalé riečne nivy, v kotline po ľavej strane, lebo ho prudké tatranské bystriny tlačili vpravo. Zachovalo sa šesť pleistocénnych terás, a to vo výške 4-5 m, 12-16 m, 22-28 m, 61 m, 75 m a 108-112 m. Do nízkej terasy sa vkladá ešte jedna holocénna erózna terasa (2 m). Vysoké terasy majú 18-25 m hrubú akumuláciu silne zvetraného štrku. Poniže Podolínca sa už vyskytujú terasy po obidvoch stranách Popradu. Výrazné sú v okolí Hniezdneho a Starej Ľubovne. Stará Ľubovňa, Podolínec, Kežmarok aj Poprad ležia na terasách. Pozdĺž Dunajca sa vyskytujú obdobné štrkové stupne, na ktoré nadväzujú terasy zamagurských potokov. Na terase potoka Rieka je Spišská Stará Ves.

Terasy slovenských riek, najmä nízke a stredné, majú veľký praktický význam. Okrem toho, že ich povrch je nad riekami vyvýšený a chránený pred povodňami, ich štrk a piesok poskytuje stavebný materiál, v ktorom sa vyskytuje voda dosiahnuteľná studňami. Poskytujú dobré základové pôdy a hlinitá povrchová vrstva zasa dobré pôdy. Preto sú na nich rady osád, ciest, pásy najlepších polí a väčšina starých mestských jadier.

Najmladšie štrkové akumulácie väčších riek z posledného glaciálu na dnách dolín majú obyčajne hrúbku 3-20 m. V holocéne, keď rastlinstvo upevnilo plášť zvetralín, čím sa spomalilo ich premiestňovanie svahovými pohybmi, začali rieky rozplavovať štrkovú výplň dna dolín a prehlbovať korytá. Malé potoky na horských úbočiach zväčša odplavili štrkovú výstelku natoľko, že sa zarezávali do pevných podložných hornín. Na rovinách slovenských nížin dodnes trvá akumulácia splavenín do korýt a za povodní aj pozdĺž korýt. Takto vytvorili rieky na rovinách široké riečne nivy s charakteristickými pásmi mŕtvych meandrov. Najširšiu má Dunaj medzi Bratislavou a Komárnom.

Riečne terasy

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť