Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (10. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 15.9.2009

Vplyv človeka na vývin reliéfu

V našich nížinách od mladšej doby kamennej, v horských kotlinách od doby bronzovej a v pohoriach i v kotlinách od čias veľkej kolonizácie v 12. a 13. storočí, valašskej kolonízácie v 15. a 16. storočí, banského osídlenia a využívania dreva pri zhutňovaní železa a medi, narúšala sa hospodárskou činnosťou ochranná rastlinná pokrývka natoľko, že pôda, sypký plášť zvetralín a nakoniec aj menej odolné materské horniny podľahli zmývaniu. Odlesňovanie a rozorávanie sklonených terénov znamenalo i také veľké narušenie vzťahov jednotlivých zložiek prírody, že to vyvolalo aj zmeny reliéfotvorných procesov a vytváranie nových foriem.

Nové pretváranie foriem povrchu spôsobil človek svojou činnosťou tak nepriamo, ako aj priamo. Formy vytvorené priamo človekom nazývame antropogénnymi formami. Najvýraznejšie tvary, ktorých vývoj človek zapríčinil nepriamo, sú výmole (jarky), vytvorené tokmi za dažďov a najmä počas jarného topenia sa snehu. Rozrývajú hlavne sypké a málo spevnené horniny, ako sú rôzne neogénne sedimenty, štvrtohorné pokryvné útvary, spraše a sprašové hliny, na dlhých, často aj dosť miernych sklonoch a podhoriach a vo vrchovinách. Výmole sa často vyvinuli z brázd, ' medzí alebo ciest, nepredvídavo pozakladaných po spádnici. Na sprašových pokrovoch., ako napríklad, v okolí Moravian pri Piešťanoch, v okolí Nového Mesta nad Váhom, Šenkvíc a inde, ich svahy prechádzajú až do kolmých stien. Hustá sieť výmoľov sa vyskytuje na obvode Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, najmä v podúpätnom páse Považského Inovca, Tríbeča, Bielych Karpát, Strážovských vrchov, na Krupinskej planine, vo Zvolenskej kotline, na obvode Ipeľskej, Rimavskej a Košickej kotliny a v erózno-denudačných brázdach flyšového pásma.

Materiál vyplavený zo siete výmoľov, tvorí na dnách dolín a na úpätných rovinách pokrovy mladých nánosov, ktoré majú často tvar plytkých úpätných kužeľov. Občasné toky miestami vyplavujú z výmoľov mnoho štrku. Vo flyšovom ; pásme sú to také množstvá, že spôsobili zaštrkovanie dien dolín. To sú tzv. kamence, na ktorých sa rozvodnené potoky a rieky rozkonárujú, premiesťujú a podtínajú boky dolín.

V nížinách to miestami spôsobilo zvýšenie akumulácie preplavených hlín a urýchlené tvorenie pásov riečnych agradačných valov. Nemenej škodlivo pôsobí na rozoraných svahovitých plochách, akých má Slovensko mnoho, aj erózia plošná, spôsobená nesústredeným stekaním vody. Plošné splachovanie na niektorých miestach zmylo pôdu úplne, inde ju viac-menej zredukovalo. Najnebezpečnejší priebeh má urýchlená erózia v erózno-denudačných brázdach vonkajšieho pásma Karpát na flyši ílovcovitého vývoja, ako napríklad v Bielych Karpatoch, na Myjavskej pahorkatine, v Javorníkoch, na Kysuciach, na Orave, na Spiši, v Šariši a v Nízkych Beskydách. Na ohrozovaných. svahoch často vidieť terasovito upravené plochy oráčiny, čím sa roľníci chránia pred splavovaním ornice. Umele terasované oráčiny sú veľmi charakteristickým javom na Kysuciach, v okolí Kežmarku, Levoče, v Liptovskej Tepličke, v okolí Revúcej a Muráňa, na Krupinskej planine v okolí Tisovníka atd. Vo viničnom páse Malých Karpát k umelým terasám pristupujú runy (hroble kamenia).

Nie menší zásah do reliéfu v najnovšom období robí človek vystrojený technikou tam, kde dobýva nerasty. Kameňolomy, pieskoviská, štrkoviská a hliniská v okolí veľkých miest, ale aj dedín - napríklad lomy pri Bratislave, štrkoviská a hliniská na Žitnom ostrove, veľké lomy pri Novom Meste nad Váhom, na vrchu Polom v Malej Fatre, pri Ružomberku, pri Kozárovciach, pri Včelároch, Plešivci, magnezitový lom pri Lubeníku atď. - sú také veľké zásahy v krátkom čase, že sa tu s kvantami hornín premiestnených ľuďmi nedá merať nijaký prírodný živel. Človek je teda svojou priamou i nepriamou rušivou i tvorivou činnosťou (kanály, násypy, haldy, hrádze, navážky, terasová úprava poli a viníc) najdôležitejším reliéfotvorným činiteľom.

Ako dokonale sa tým mení reliéf, môžeme azda najlepšie ukázať na príklade handlovsko-nováckej banskej oblasti. Veľké haldy a navážky hlušiny nad Handlovou tvoria celé vrchy. Podfárané územia sa zavaľujú a spôsobujú rozsiahle posuny krýh sutín aj na povrchu. Prepadávaním sa tvoria jamy - pingy, ktoré zaberajú močiare a jazerné vody. Kraj sa devastoval a pri nedostatočnej meliorácii spustol. Takýchto devastovaných, nemeliorovaných plôch na obvodoch velikých miest a dedín pribúda. Bolo by užitočné mať ich presnú evidenciu, práve tak ako evidenciu devastovaných pasienkov, plôch postihnutých výmoľovou a plošnou eróziou. V hôľnom stupni našich najvyšších pohorí mnoho škody narobí pasúci sa dob5nok, ktorý porušuje pažiť. Zničenie kosodreviny a rozšírenie horských pasienkov na úkor lesa spôsobili, že sa zväčšila lavinózna činnosť snehu. Tá v záveroch dolín našich vyšších pohorí robí mnoho škody na lesoch. Je tiež príčinou zaštrkovania dien a svahov niektorých horských dolín, napríklad Tichej a Kôprovej. V niektorých častiach našich nížin, najmä zavčasu na jar, ked ešte oráčinu nestačilo zakryť rastlinstvo, spôsobujú aj vetry odnos a prenos prachových pôdnych častíc a piesku. Narušujú pôdu aj v zime a na jeseň, keď je holá a suchá.

Vetrom devastované ľahké piesčité pôdy možno vidieť v okolí Hurbanova, Dunajskej Stredy, Kráľovského Chlmca a na Záhorí, no niekedy aj na holých horských prievaloch a hrebeňoch. V Podunajskej nížine, a na Záhorí, no aj vo veterných horských dolinách zimné vetry po odfúkaní snehu vyvievajú vymrazenú prsť, ktorú prenášajú na medze, do priekop a do chránených záhybov povrchu, kde ju ukladajú spolu so snehom v podobe závejov. Javy erózie a akumulácie, ktoré človek svojou hospodárskou činnosťou urýchlil, ako aj zásahy do reliéfu, ktoré sám bezprostredne svojou rozvinutou technikou spôsobuje, dnes práve v najkultivovanejších častiach Slovenska prevyšujú účinky všetkých ostatných vonkajších reliéfotvorných činiteľov. Aby sa nepáchali škody, ktoré by postihli nasledujúce generácie priam katastrofálne, treba si nielen uvedomiť ich dôsledky, ale aj účinne spája otázky hospodárskeho rozvoja Slovenska s otázkami ochrany prírody a investícií do úpravy a meliorácií už devastovanej krajiny.

Pre udržanie a rozmnoženie produkčnej sily krajiny je aktívna ochrana a vedecky podložená úprava reliéfu činnosť práve taká významná ako stavba tovární, ciest, bytov a pod. Naši technici, hospodári, roľníci a lesníci, ak ich už blízka budúcnosť ocení ako úspešných a predvídavých, musia s tým počítať. Vplyv geologickej štruktúry na tvary povrchu Pod geologickou štruktúrou rozumieme zákooité usporiadanie hornín rozličného veku a rôznych petrografických vlastností v zemskej kôre. Zvetrávanie, gravitačný pohyb zvetralín po stráňach, tečúca voda, ľadovce a vetry vytvárajú v prostredí rôznych geologických štruktúr svojrázne tvary reliéfu. Na Slovensku sa vyskytuje niekoľko typov takýchto svojráznych geologických štruktúr a podľa nich aj niekoľko svojráznych typov štruktúrnych reliéfov.

Sú to: l. flyšový reliéf, 2. reliéf bradlového pásma, 3. reliéf jadrového kryštalinika, 4. reliéf na zvrásnených permských a druhohorných vrstvových horninách stredných Karpát, 5, reliéf neogénnych sopečných štruktúr, 6. reliéf na neogénnych usadených horninách.

Na formách povrchu zložených zo štvrtohorných hornín sa dosiaľ prejavujú formujúce účinky vonkajšej (exogénnej) sily, preto sme ich opísali a vysvetlili v samostatnej kapitole.

Terasové polia v Liptovskej Tepličke

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť