Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (14. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 24.9.2009

Reliéf na zvrásnených vrstvách druhohorných a permských usadenín

Reliéf na zvrásnených permských a druhohorných vrstvových horninách tvorí v stredných Karpatoch obruby okolo kryštalických ostrovov. Tatranský oblúk pohorí ho má spravidla asymetricky rozložený na severozápadnom, respektíve severnom svahu. Pohoria nízkotatranského a rudohorského oblúka ho majú na obidvoch úbočiach.

Reliéf na usadených permských a druhohorných horninách, intenzívne zvrásnených do ležiacich a príkrovových vrás, vyznačuje sa velikou pestrosťou tvarov reliéfu, podmienených jeho štruktúrou. Spôsobuje to zložitá príkrovová stavba, ako aj striedanie rôzne odolných hornín, ktoré vyznačuje svojrázne zvetrávanie a rozlične rýchly ústup svahov. V tatridnej jednotke sa vyskytujú často bezprostredne nad kryštalickým podložím spodnotriasové kremité pieskovce, zlepence a kremence. Sú neobyčajne tvrdé a vzdorujú výborne aj chemickému zvetrávaniu. Ich naklonené vrstvy vyčnievajú na rázsochách polia veľkosti úklonu buď ako rad kozích chrbtov, alebo ako naklonené vrchy typu "créte" so strmými svahmi až skalnými stenami na vrstvových hlavách a s hladkými a dlhými, ale miernejšími sklonmi na vrstvových plochách. Doliny sa na pásoch kremencov a kremitých pieskovcov zužujú a niekedy sa menia na úzke prielomy, zavalené balvanmi. Pekné rady kremencových skalných hrebeňov, kozích chrbtov a vrchov typu "créte" majú Malé Karpaty, počínajúc Hrubou dolinou nad Pezinkom cez Tri jazdce, Kuklu, Pílu na Sklený vrch, až nad Dolné Orešany.

V Tríbeči sa vyskytujú po obidvoch stranách kryštalického jadra dva paralelné pásy naklonených vrstvových vrchov na kremitých pieskovcoch, často so skalnými stenami obrátenými dovnútra pohoria. Nazývajú ich tu skalami, hôrkami a kozími chrbtami. Vrstvové naklonené vrchy a skalné hrady na pruhu týchto kremencov vo Vysokých Tatrách sú od Širokej až po Stežky. Pekné tvary naklonených vrchov vystupujú na západnom úbočí Malej Fatry v okolí Kuneradu. Naklonené vrchy na vrstvách kremitých pieskovcov spodného triasu sú aj v tektonickej jednotke krížňanského príkrovu. Podobné formy sa vytvorili aj na liasových kremencoch. Na južnom úbočí Belanských Tatier vystupujú ako dlhá skalná hrada.

Za pásmi vrstvových vrchov a dolinových prielomov na spodnotriasových kremitých pieskovcoch a zlepencoch nasledujú obyčajne viac alebo menej výrazné erózno-denudačné brázdy, ktoré sa vyvinuli na verfénskych vrstvách, zložených prevažne z ľahko zvetrávajúcich hlinitých bridlíc. Doliny sú v nich širšie. Miestami sa rozširujú na menšie erózne kotlinky. Na chrbtoch sa na nich vytvorili hlbšie sedlá a na stráňach rázsoch často aj pozdĺžne (subsekventné) doliny. Tieto brázdy sa opakujú na verfénskych vrstvách aj v krížňanskom a niekedy aj v chočskom príkrove.

V reliéfe sa veľmi výrazne vynímajú obyčajne široké pásy skalnatých vrchov z vápencov a dolomitov stredného triasu. Svahy sú strmšie a mávajú často skalné steny, najmä na masívnejších vápencoch. Dolomity zvetrávajú často na tvary veží a vežičiek obsypaných hranatou dolomitovou drvinou. V nižších pohoriach bývajú na dolomitoch svahy zahladené. Doliny zahĺbené naprieč cez pásy vápencov a dolomitov sú obyčajne úzke. Niekedy sú to pravé vápencové tiesňavy. Kratšie svahové dolinky bývajú často suché, skrasovatené.

Chrbty rázsoch sú oproti okoliu zvýšené. Často z nich vystupujú bralá a skalné steny na vrstvových hlavách masívnejších vápencov. Široké pruhy spomenutého reliéfu sa vyskytujú v pohoriach tatranského a nízkotatranského oblúka, a to v tatridnej jednotke a obyčajne aj v krížňanskom a chočskom príkrove. Ako príklad možno uviesť formy povrchu skupiny Kňažného stola, Rokoša, Žihľavníka, Vápča, Malenice v Strážovských vrchoch, vápencovo-dolomitických más Tlstej (1406 m) a Drienka (1267 m) na západnom úbočí Veľkej Fatry, vápencových a dolomitových más v okolí Demänovských jaskýň a Bujačíeho vrchu v Belanských Tatrách.

V tatridnej jednotke a v krížňanskom príkrove sa uložilo vo vrchnom triase, v jure a v spodnej kriede mnoho plastickejších, sčasti flyšoidných súvrství, na ktorých sa vytvorili pásy hladších svahov a mäkšie modelovaných foriem so sedlami a zníženými úsekmi chrbtov rázsoch a širších dolinových úsekov. Pozdĺžne doliny na nich bývajú širšie. Takéto tvary charakterizujú flyšoidné horniny karpatského keuperu, rétu, gresténske vrstvy, liasové škvrnité sliene a slienité bridlice. Zaberajú značnú plochu, najmä z rozlohy krížňanského príkrovu, na ktorom sa vytvorili prevažne hladko modelované svaby. Aj rohovcové vápence, ktoré sa v ňom častejšie vyskytujú, pomerne ľahko zvetrávajú.

Zato liasové kremence, malmské vápence a neokómske slienité vápence, a najmä vápence na rázsochách tvoria význačné pásy vrstvových vrchov. Potoky vyryli cez ne úzke prielomy a na úbočiach sa na ne viažu skalné skoky a hrady.

Iný ráz majú mladšie druhohorné horniny v chočskom príkrove, ktorý sa nasunul nad krížňanský príkrov. Ten tvorí mohutný komplex vápencov a dolomitov od stredného triasu po spodnú kriedu. Nad hladký znížený povrch krížňanského príkrovu vystupujú horniny chočského príkrovu vo forme romantických brál. Potoky, ktoré sa dostávajú z prostredia hladkých tvarov povrchu krížňanského príkrovu na vápence a dolomity chočského príkrovu, vyhĺbili v nich mnoho úzkych skalnatých dolín a pravých tiesňav, ako napr. doliny prítokov Váhu v okolí Zliechova a Mojtína, Jánošíkove diery a Vrátna v Malej Fatre, Gader vo Velkej Fatre, Prosiecka tíesňava atd.

Na tektonickom rozhraní obidvoch príkrovov vystupujú strednotriasové vápence a dolomíty chočského príkrovu veľmi často ako výrazné skalné defilé, obsypané vápencovými a dolomitovými sutinami, nad hladké formy slieňovcov a slienitých bridlíc spodnej kriedy. Takýto rozdiel tvarov na oboch príkrovoch vidieť v okolí Zliechova a chaty Homôlky, kde sa rozkladajú pramene Belanky. Svahové dolinky na chočskom príkrove majú častejšie nevyrovnané spády a bývajú suché, lebo horniny krasovatejú. Vyskytuje sa tu mnoho vrstvových skalných stien a stienok, ktoré sú niekedy zoradené do skalných defilé, obsypaných odrobinami.

Čierny kameň vo Veľkej Fatre - troska chočského príkrovu

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť