Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Geomorfologický vývin - štvrtohory (15. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 27.9.2009

Krížňanský príkrov, v ktorom sa plastickejšie horniny vyskytujú vo väčšom rozsahu, rozčlenil sa pri vrásnení na hojné digitácie (prstovite rozčlenený príkrov), ktoré sa bočne navzájom zamieňajú. Chočský príkrov z neplastických vápencov a dolomitov vytvára skôr čiastkové príkrovy. Povrch oboch typov príkrovových vrás býva pozdĺžne aj naprieč zvlnený na vyvýšeniny a zníženiny. Pri formovaní tvarov reliéfu zohrali erózno-denudačné procesy prebiehajúce v odolnom prostredí hornín chočského príkrovu a v mäkších horninách pod ním ležiaceho krížňanského príkrovu dôležitú úlohu.

Na tých miestach, kde erózno-denudačné procesy odstránili vápencovo-dolomitové horniny chočského príkrovu, odkryli sa mäkšie horniny slieňovcov a slienitých bridlíc spodnej kriedy, a tak sa vytvorili tektonické okná a polokná s hladšie modelovanými formami. Podobne sa na povrch dostali spodnejšie jednotky spod krížňanského príkrovu, a to na miestach uzavretých alebo skoro uzavretých elevácií (vyvýšenín) spomenutých stavebných členov stredných Karpát. Tak vznikli v prostredí príkrovov erózne rozšírené kotliny a brázdy, obrúbené skalnými stenami z triasových vápencov a dolomitov chočského prílcrovu. V Strážovských vrchoch sú na východnom úbočí skupiny Rokoša,Medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami odnos odkryl v starohorskom tektonickom okne tatridnú tektonickú jednotku, ktorú tvorí okrem druhohorných hornín aj perm a kryštalické bridlice.

Práve opačné tvary na príkrovoch stredných Karpát sú príkrovové trosky. Vyvinuli sa výberovým ničením vyšších príkrovov presunutých cez nižšie. Najmä horniny chočského príkrovu - ako odolné - zachovali sa takto v tektonických zníženinách krížňanského príkrovu ako osihotené vrchy zo strednotriasových vápencov a dolomitov. Vystupujú nad hladké formy na spodnokriedových slienitých a ílovitých horninách krížňanského príkrovu. Dosť všeobecne sa vyskytujú vrchy, ktoré sú troskami buď chočského príkrovu, alebo zriedkavo aj troskami ešte vyššieho strážovského príkrovu v Strážovských vrchoch a v Malej Fatre.

Sú to napríklad bralné vápencovo-dolomitové čiapky Vápča (956 m), Suchých vrchov, Strážova (1213 m), Kľaku (1353 m), ďalej skupina Sokola v Žiari (1021 m). Mnoho príkrovových trosiek sa nachádza po bokoch prielomu Váhu medzi Ružomberkom a Krpeľanmi. Z nich vyniká najmä Veľký a Malý Choč, Šíp, Kečka, Havran, Čabrať, Hýrová a Čierny kameň. Je to reliéf, ktorý hlboko precítil a na svoje plátna naniesol národný umelec Martin Benka. V krivánskej skupine Malej Fatry sú bralnaté trosky chočského príkrovu na Veľkom a Malom Rozsutci (1606 a 1226 m). Z druhej strany zasa Boboty a Sokolie uzamykajú hladký reliéf Štefanovskej kotliny a Podžiaru, vytvorený na neokómových slieňoch a slienitých bridliciach nižšieho, t. j. krížňanského príkrovu, ktorý sa po rozrušení-vyvýšenej časti chočského príkrovu objavil v tektonickom polokne.

Zaujímavé je kulisovité usporiadanie výberovou eróziou a denudáciou zvýraznených vápencových a dolomitových chrbtov a hrebeňov krížňanského a chočského príkrovu Malých Karpát. Majú smer Z-V, zodpovedajúci smeru vrásnenia v kriede, zatiaľ čo v neogéne ako hrasť vyzdvihnuté Malé Karpaty majú smer SV-JZ. Význačné kulisy tvaru kozích chrbtov tvorí Vysoká (754 m), Biela skala (570 m) a Jelení vrch (688 m), ďalej je to kulisa Vápennej (748 m), íná je kulisa Veterníka (724 m) a kulisa Zárub (761 m), oddelené navzájom pozdĺžnymi erózno-denudačnými brázdami na mäkších horninách permu a druhohôr, ako aj kulisa Klokoča z melafýru, ktorá poskytuje nádherné pohľady na scenériu Malých Karpát.

Podobný priečny priebeh smeru vrstiev druhohorných hornín vo vzťahu k osiam zdvihu neogénnych hrastí a klenieb komplikuje reliéf príkrovových pohorí. K tomu prispievajú vcelku prevažne konsekventne zahĺbené doliny, no početné sú aj doliny subsekventné, resekventné, obsekventné, antiklinálne, synklinálne, monoklinálne i zlomové alebo zložené. Vo vzťahu k neogénnemu vyklenutiu pohorí stredných Karpát javia sa doliny schádzajúce z rozvodných chrbtov pohorí do kotlín ako konsekventné. Tvary odlišnejšie od ostatných sa vyskytujú na druhohorných horninách Slovenského rudohoria, pokiaľ prislúchajú ku gemeridnej jednotke. Je to v pásme severogemeridného synklinória, kde leží Muránska planina, Slovenský raj a Galmus, ako aj v pásme juhogemeridného synklinória, ktoré sa tiahne od Drienčan cez Slizké, Španie Pole, Kameňany, Jelšavu do Slovenského krasu. V obidvoch sa zachovali hrubé komplexy druhohorných vápencov, ktoré vypĺňajú tieto korytá.

Iba v ich podloží sa vyskytuiú verfénske bridlice, ktoré na krajoch vystupujú na povrch, a tu sa na nich vyvinuli erózne denudačné brázdy a kotliny. Vápence nad ne vystupujú ako strmé zápole, ktoré ohraničujú vysoko ležiace značne zarovnané vápencové územia, nazývané tu "planiny". Verfénske bridlice vystupujúce na zrezanom povrchu planín buď ako pruhy, alebo ako ostrovy v jadrách krátkych vrás rýchlejšie narušili erózno-denudačné procesy a vytvorili na nich inverzné zníženiny tvaru malých kotlín (doly) alebo vrecových dolín, ohraničených strmšími až skalnatými stráňami, ktoré sa viažu na vystupujúce čelá vápencových vrstiev. V korytách zachované hrubé vrstvy vápencov tvoria plošinaté vyvýšeniny, ktoré predstavujú zvyšky panónskeho povrchu. Na ňom sa často vyskytujú krasové jamy, kde-tu i priepasti. Vnútri sa skrýva bohato vyšperkovaný svet jaskýň.

V pásme severogemeridného synklinória sa spomenutý reliéf začína Muránskou planinou. Na západe nad Tisovcom je súvrstvie vápencov slabšie, preto tu potoky rozrušili planinu na osamelé vrchy. Takými vrchmi sú: Hradová, Kášter a Malá Stožka. Na východe sa reliéf končí Slovenským rajom. V synklinoriálnyeh pásmach sa zachovali pred rozrušením planiny oddelené vrecovitými inverznými dolinami. Sú to doliny Veľkej i Malej Klauzy a inverzná kotlina Stratenej.

V pásme juhogemeridného synklinória sa zachovali hrubé súvrstvia vápencov Slovenského krasu. Medzi úzkymi pásmami a ostrovmi verfénskych bridlíc, ktoré vystupujú na povrch v narezaných antiklinálach tvaru krátkych vrás, ohraničených sčasti aj zlomami (Turnianska dolina, erózno-denudačná brázda Borkyl, zachovali sa v synklinálach široké krasové planiny, ako Koniar, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Turnianska planina a Jasovská planina, prerezané kaňonmi Štítnika, Zádielskeho a Hájskeho potoka. Západne od Slovenského krasu štruktúru spomenutých krátkych brachyvrás) erózno-denudačné procesy hlbšie odniesli, preto inverzné vápencové plošiny majú malú rozlohu. Sú pri Slizkom, Špaňom Poli, Strelníkoch a Kameňanoch. Kotlina na juh od Jelšavy a Šivetická kotlina sú vymyté do antiklinálne vystupujúcich verfénskych hlinitých bridlíc.

Troskou vápencového krytu gemeridných druhohôr je severnejšie Radzim (991 m) a vápencové trosky v okolí Kobeliarova, ktoré sa tu zachránili pred zničením v tektonickom priehybe medzi kryštalickými klenbami Stolice a Volovca.

Kľak v Malej Fatre

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť    11. časť    12. časť    13. časť    14. časť    15. časť    16. časť    17. časť