Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (2. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 10.10.2009

Dunaj

Dunaj v sarmate mal svoju deltu vo vonkajšej časti Viedenskej kotliny (Tullnské pole). Až v spodnom panóne ju posunul na západný kraj vnútornej Viedenskej kotliny, kde naniesol štrk tzv. mistelbašskej delty (Mistelbach). V ponte zanášal spolu s Pramoravou Viedenskú kotlinu a svoj tok predĺžíl do Malej Dunajskej kotliny, uložiac i sem svoje deltové nánosy. Níektorí usudzujú, že z Malej Dunajskej kotliny voda vtedy odtekala proti toku dnešnej Ráby k dolnej Dráve.

Maďarský geograf M. Pécsi mieni, že Dunaj potom pretiekol do dnešného smeru cez Vyšehradskú bránu na náplavovom kuželi, keď sa v pliocéne začala viac prepadávať severnejšia, t. j. slovenská časť Malej Dunajskej kotliny a Maďarské stredohorie bolo ešte celkom nízke.

V levante sa Dunaj predĺžil pod Vacovom na Veľkú Dunajskú kotlinu. Na rozhraní pliocénu a pleistocénu sa presunul do Valašskej nížiny, rýchlo vyhlbujúc svoju tiesňavu, zvanú Džerdapská klisúra, cez dvíhajúci sa južný koniec Karpát.

Na našom úseku má dolina Dunaja dva úzke prielomy cez mladé, dvíhajúce sa hrasťové pohoria. Prielom cez Malé Karpaty sa nazýva Devínska brána. Prielom cez Maďarské stredohorie pod Štúrovom má meno podľa Vyšehradu.

Pod Devínskou bránou od Bratislavy na juhovýchod Dunaj naraz rozšíril dno svojej doliny, lebo tu sa časť Malej Dunajskej kotliny prepadáva. Na poklesávajúcom území si zanáša koryto štrkom, dvíha ho, trhá brehy a rozkonáruje sa. Hovoríme tomu divočenie rieky. Dnes má dve väčšie a mnoho malých ramien. Väčšie vytvárajú Malý a Veľký Žitný ostrov. Divočiaci, stále sa presúvajúci Dunaj naniesol v priestore medzi Bratislavou a Komárnom veľký náplavový kužeľ, akúsi vnútrozemskú deltu. Zanášaním koryta sa úroveň jeho vody najmä za povodní nebezpečne vyzdvihuje nad okolité, 0 1 až 3 m znížené územie. Preto sa tu poľnohospodárstvo a osady musia zabezpečovať nákladne budovanými hrádzami a dobrou vodohospodárskou službou proti vysokej vode.

Morava

Morava je prvý z našich prítokov Dunaja. Na Záhorskú nížinu prenikla spolu s Dunajom za ustupujúcim pontským morom - jazerom. Asi od tých čias sa začína aj boj o rozvodie medzi ňou a Váhom. Tento boj sa najvýraznejšie prejavil v Bielych Karpatoch. Váh je bližšie k hlavnému chrbtu Bielych Karpát. Potoky stekajúce do neho mali a majú oveľa väčší spád než potoky stekajúce do Moravy. Vážske prítoky spätnou eróziou, postupujúc po priečnych zlomoch, narušili chrbát pohoria a podhĺbili sa pod pramene prítokov Moravy tak, že ich pirátsky načapovali a odviedli. Na takýto vývoj upozorňuje roztrhaný hlavný chrbát Bielych Karpát a ostré náčapové lakte Bielej vody, Vláry, Drietomy, Brezovej a Klanečnice.

Na Záhorskej nížine sa Morava počas štvrtohôr presúvala na západ. Riečnu sieť, ktorá je tu - s výnimkou úbočia Malých Karpát - riedka, charakterizuje koncentrácia v priekopovej prepadline na západnom úpätí Malých Karpát. Pred východným okrajom bariéry z naviatych pieskov sa potoky pri spôsobujú i smernému zlomu. V južnej časti Záhoria sa potoky tiež stekajú pred smernými zlomami, kde sa potom lomia pod pravým uhlom opäť do smeru východ-západ. Riečnu textúru tu možno charakterizovať ako kombinovanú paralelnú a pravouhlú zlomovú.

Dudváh – Čierna voda

Dudváh - Čierna voda ako druhý v poradí z väčších prítokov má bazén tvaru trojuholníka opretého o chrbát Malých Karpát. No jeho os leží asymetricky na východnom okraji bazénu. Dudváh tu tečie paralelne s Váhom - len 2 až 5 km od neho. Do Váhu však nemôže vtekať, lebo ten si naplavením riečneho valu vyzdvihol koryto 0 1-2 m vyššie. V podobnej situácii je meandrujúca Čierna voda, lepšie povedané - bola pred umelým zaústením do Maléha Dunaja. Preto nevtekala do podobne meandrujúceho Malého Dunaja, ale do Dudváhu. Takýto stav sa vyvinul v holocéne ako dočasný. Za prirodzených podmienok, keby Ľudia rieky umele nespútavali hrádzami, mohlo by sa stať, že by Váh zaujal polohu Dudváhu. Dudváh je produktom holocénneho dvíhania sa Váhu naplavovaním štrku do koryta a takisto je Čierna voda od Bernolákova na východ produktom vyvyšovania povrchu dunajského kužeľa.

Riečna sieť Dudváhu sa koncentruje na úpätí Malých Karpát pred pozdĺžnym zlomom vystupujúcej strednej hrasti Trnavskej pahorkatiny. Na Trnavskej pahorkatine nadobúda paralelnú textúru, ktorá je typická pre úpätné plošiny.

Dunaj a Morava pri Devíne

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť