Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Vývoj bazénov a textúra riečnej siete (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 12.10.2009

Váh a prítoky (Orava, Turiec, Kysuca, Rajčianka)

Bazén Váhu má tri časti. Horná časť - po Žilinu - je veľmi stará, rozložitá. Má zložitú textúru. Rieka tu bola pred vyzdvihnutím pohorí, ktoré prerezáva v Kraľovianskej a v Strečnianskej tiesňave. Orava je takisto starý tok, lebo ústi do Váhu v Kraľovianskej tiesňave. V Liptove je Váh riekou pozdĺžnou s priečnymi prítokmi. V kotline majú prítoky paralelnú textúru s náznakom čiastočnej koncentrácie v okolí Hrádku.

Orava má dva typické úseky. Horný úsek charakterizuje koncentrácia pozdĺžnych i priečnych dolín do Oravskej kotliny. Náznak vejárovitej textúry na kotlinovom rozvodí na poľskej hranici je pozostatkom po veľkom kuželi štrku, ktorý tam uložil Čierny Dunajec, keď v ľadových dobách tiekol do Oravy.

Pod Tvrdošínom je Orava riekou subsekventnou, pozdĺžnou, a sleduje antiklinoriálny pruh mäkkých, vrchnokriedových slienitých bridlíc bradlového pásma. Turiec skoncentroval konsekventné potoky z Veľkej a Malej Fatry. Prítoky Kremnických vrchov a zo Žiaru sa koncentrujú v okolí Ivančinej a Moškovca na väčšmi poklesnutej južnej časti Turčianskej kotliny.

V Žilinskej kotline je štvrtá koncentrácia siete väčších riečnych dolín, Varínky, Rajčianky a Kysuce. Varínska dolina je pozdĺžna, Kysuca po Čadcu je subsekventná, pod Čadcou priečna so subsekventným prítokom Bystrice. Ostatné prítoky Kysuce sú vo vzťahu k priebehu vrstiev flyšu priečne.

Rajčianka je subsekventná s konsekventnými dolinami prítokov, so zreteľnou koncentráciou do okolia Rajca a Rajeckých Teplíc.

Stredná časť bazénu Váhu sa značne zužuje. Váh tu zaujal pozdĺžny smer na erózno-denudačnej brázde bradlového pásma, ktorá v neogéne klesala. Z Viedenskej kotliny sem zasahoval v staršom miocéne jej výbežok cez Myjavskú pahorkatinu až k Považskej Bystrici. Váh je tu riekou mladšou ako spodnomiocénna transgresia (záplava) mora. Vytvoril sa na tomto území až koncom tejto transgresie, ale v pliocéne opäť pretekal v Ilavskej a v Trenčianskej kotline sladkovodnými jazerami.

Prítoky z pravej aj z ľavej strany sú krátke a tečú paralelne v pravidelných odstupoch. Sú to doliny prevažne priečne, podmienené aspoň sčasti tektonickými poruchami.

Dolná časť bazénu pod Novým Mestom nad Váhom obmedzuje sa po pravej strane na 1-2 km široký pás riečneho valu a po ľavej strane je to iba úzky pás úbočia Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Z uvedených pohorí stekajú iba krátke potoky so zavesenými ústiami. V najjužnejšej časti je to už len pás riečneho valu. Voda presakujúca z neho odteká do Dudváhu a najmä do Nitry, lebo ich korytá sú pod úrovňou koryta Váhu.

Dolná časť bazénu Váhu je najmladšia. Váh sa sem predĺžil až za ustupujúcim pontským jazerom. Mohutný pleistocénny kužeľ Dunaja ho v úseku pod Sereďou odtláča na východ ku Komárnu.

Sútok Oravy a Váhu pri Kraľovanoch

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť    9. časť    10. časť