Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Kováčovské kopce - Juh - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 2.4.2005

Územie leží nad sútokom Hrona a Dunaja pri obciach Kamenica nad Hronom a Chľaba v pohorí Burda.

Podložím chráneného územia sú mohutné polohy sopečných pyroklastík aglomerátovej povahy. Sú produktom 1. andezitovej fázy južného cyklu subsekventného vulkanizmu, ktorý sa aktivizoval v spodnom badene (tortóne) a leží diskordantne na sedimentoch egeru (akvitánu). Vývoj aglomerátov je prevažne tufovo - aglomerátový. V petrografickej skladbe aglomerátov možno nájsť ma-teriál rozmanitej zrnitosti (od jemnozrnných tufov, cez lapily až po sopečné bomby do veľkosti viac ako 50 cm) i petrografického zloženia (prevažujú amfibolické a amfibolicko - biotitické andezity a v morfologicky bohato rozčlenenej časti i tmavé amfibolicko-pyroxenické andezity často s karbonatizovanou základnou hmotou).

Morfologicky je územie najzaujímavejšie na prednej kulise nad sútokom Hrona a Dunaja, kde hlavne prívalovými zrážkovými vodami (stály tok tam neexistuje) je komplex rozrušený na krátke zaklesnuté rónové ryhy smerujúce po spádnici k Dunaju, medzi ktorými sa vypínajú skalné steny mimoriadne bohato stvárnené.

Popri úzkych hradbách zakončených sériou skalných veží a vežičiek, ojedinele i mohutnej veže, môžeme tu vidieť miniatúru vyvetranej sopečnej bomby, ako v ŠPR Boky (pozri 11/12) a celkom ojedinelý tvar - skalné okno, ktorý vo vulkanitoch na Slovensku nemá svojimi rozmermi obdobu. Pravidelný tvar okna (rozmery 1 x 3 metre) vznikol v skalnom rebre, asi v dvoch tretinách jeho výšky, na miestach so zreteľne zvýšeným podielom sopečného popola v zložení aglomerátov, čo spôsobilo rýchlejšie vymletie otvoru do skalnej steny, hrubej asi 2 - 3 metre.

Štátna prírodná rezervácia Kováčovské kopce - Juh (1966, 364,14 ha) je nepochybne jeden z najvýraznejších morfologických terénov južného Slovenska. Svojrázna drobnokresba tvarov na prednej kulise je mimoriadnou ukážkou aj v porovnaní s ostatnými chránenými územiami na vulkanitoch na Slovensku. K nej sa pridružujú aj významné biologické hodnoty. Z ďalších chránených území, tvorených aglomerátmi, porovnanie znesie íba ŠPR Boky (pozri 11/12), ďalej objekty, ako CHPV Jánošíkova skala (1964, 1,68 ha) a CHPV Bátovský balvan (1964, 0,03 ha) sú malými objektami a ich význam spočíva v čiastočnej funkcii dokresľujúcej priestor stratovulkánu Poľany.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972