Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Kamenné more vo Vyhniach - národná prírodná rezervácia
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané: 3.4.2005

Chránené územie sa rozprestiera na pravej strane Vyhnianskej doliny, pod Kamenným vrchom (495 m) v Štiavnických vrchoch. Geologicky územie tvoria ružové ryolity zreteľnej porfyrickej štruktúry a fluidálnej textúry.

Horný okraj kamenného mora leží v nadmorskej výške približne 400 metrov. Výškové rozpätie vrcholu a kamenného mora, asi 100 metrov, výrazne podmienilo formu vzniku takéhoto povrchového tvaru. Výrazne sa tu podierajú gravitačné pohyby, ktoré na pomerne veľkú vzdialenosť presunuli i verké bloky horniny. V niektorých častiach územia je zreteľné i gravitačné triedenie materiálu. K vzniku kamenného mora prispelo azda aj narušenie masívu počas zemetrasení. Proces tvorby pôsobením exogénnych činiteľov (voda, ľad) pozvoľne pokračuje až do súčasnosti.

Kamenné móre vo Vyhniach, ako geologická rezervácia, je jedno z najstarších a najznámejších slovenských chránených území. Bolo schválené v roku 1937 (13 ha). Mohutný plošný rozsah a krásna ukážka genetickej spojitosti materského masfvu a kamenného mora a následného produktu zaraďuje toto územie medzi celoštátne významné javy. Je to plošne najrozsiahlejšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát.

Druhou ukážkou samostatne chráneného príkladu kamenného mora v sopečných pohoriach je CHPV Andezitové kamenné more v Malej Lehote (1975, 1,25 ha) v Pohronskom Inovci. Je typove odlišné tým, že vzniklo viacmenej na mieste, za minimálneho prispenia gravitácie, rozpadom plocho uloženého prúdu andezitov. Popri týchto dvoch samostatných chránených územiach na-chádzame menšie plochy kamenných morí v rade ďalších území bez ohľadu na to, či sú podložím vulkanity alebo iné horniny. Na ryolitoch, kyslých sopečných horninách, máme ešte niekoľko chránených území: CHPV Szabóova skala pri Hliníku nad Hronom (1907, 6,38 ha) nazvaný po významnom maďarskom geológovi prof. J. Szabóovi, predstavujúci impozantný skalný vstup do Sklenoteplickej doliny. Je zaujímavé i výskytom polôh perlitu. Ďalej je to CHPV Jastrabská skala (1975, 8,46 ha) v Kremnických vrchoch, predstavujúci krajinne dominujúce selektívne vypreparované čelá ryolitových prúdov a niekoľko zaujímavých geologických ukážok, okrem iného aj odkryv s fluidálnymi typmi ryolitov.

Ochrana neživej prírody Slovenska, autor: Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972