Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Rozšírenie jaskýň na Slovensku
zdroj:
Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)
pridané:
8.4.2005

Na Slovensku vznikli jaskyne po obvode jadrových horstiev karpatskej sústavy, kde vytvárajú samostatné krasové ostrovy, morfologicky veľmi odlišné od ostatného nekrasového terénu (krasové jaskyne). Menšie puklinové diery sú aj vo flyšovom a sopečnom pásme Karpát (pseudokrasové jaskyne). Najväčšie krasové oblasti s významnejšími jaskyňami na Slovensku sa nachádzajú v Malých Karpatoch, vo Veľkej Fatre, v Belianskych Tatrách, v Nízkych Tatrách, v Slovenskom raji a v Slovenskom krase. V súčasnosti eviduje Slovenská speleologická spoločnost 3770 jaskýň (stav k februáru 1996), čo istotne nie je konečný stav, nakoľko nových objavov neustále pribúda.

V Malých Karpatoch je 5 krasových oblastí s 22 jaskyňami. V okolí Borinky sú známe 4, pri Plaveckom Mikuláši 8, z ktorých Deravá skala a Tmavá skala sú významnými paleontologickými a archeologickými lokalitami. Nad Smolenicami sú 3 jaskyne s najväčšou jaskyňou Driny, ktorá je i sprístupnená, pri Dobrej Vode 4, v okolí Čachtíc 3 s najväčšou Čachtickou jaskyňou (750 m dlhá a 90 m hlboká). V Bielych Karpatoch v okolí Vršateckého Podhradia je 1 jaskyňa, dlhá 37 m.

V Považskom Inovci je doteraz známych 6 menších jaskýň (5 - 27 m), z ktorých Čertova pec pri Radošine (27 m) bola osídlená v paleolite, neolite, halštate a stredoveku.

V Strážovských vrchoch vystupuje 6 krasových oblastí so 40 jaskyňami. V okolí Slatinky nad Bebravou je ich 5 (v jaskyni Dúpna diera sa našlo pohrebisko z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a stredoveku), pri Trenčianskych Tepliciach 3, v okolí Omastinej 4 (v 40 m dlhej Vlčej diere archeologické nálezy), pri Mojtíne 9 (v 130 m dlhej Pružinskej jaskyni archeol. nálezy), na Strážove 5, v okolí Bojníc 3 (pod Bojnickým zámkom - Prepoštská j. s archeol. nálezmi).

V Súľovských skalách je 7 jaskýň pseudokrasového pôvodu (v 60 m dlhej Šarkanovej diere archeol. nálezy)

V pohorí Tríbeč je známych 6 jaskýň (28 - 62 m). Známa je Svoradova jaskyňa v Nitrianskej vrchovine, v ktorej údajne žil pustovník sv. Svorad. V brale Nitrianskeho hradu sa našla diera asi 13 m hlboká zo zvyškami ľudských a zvieracích kostier. Vo vápencovej Žibrici je niekoľko krasových dier a jaskyniek. Najzaujímavejšia je vertikálna priepasť (hlboká 61,7 m), na dne s dómom, ktorý je vyzdobený karfiolovou výplňou. V Žiarskom pohorí v okolí Ráztočného sa nachádza 6 jaskýň (10 - 23 m).

Malá Fatra má 4 krasové oblasti so 16 jaskyňami. V okolí Ďurčinej sú 2 (15 a 17 m), vo Višňovskej doline 2 (29 a 40 m), v Stráňavskej doline 2 (31 a 35 m), pri Kraľovanoch v Sokole 3 (120 - 232 m), v okolí Vrátnej doliny 7, z ktorých najvýznamnejšia je Kryštálová jaskyňa v Malom Rozsutci. Predstavuje kľukatú chodbu s dĺžkou 25 m, šírkou 2 - 3 m a výškou 1,5 - 5 m. Steny pokrývajú 2 - 3 cm veľké kryštály CaCO3.

Veľká Fatra má 6 krasových oblastí so 74 jaskyňami. V okolí Harmanca sa vyskytuje 10 jaskýň, z ktorých najväčšia je sprístupnená Harmanecká jaskyňa, svojimi paleontologockými nálezmi sú významné aj jaskyne Horná a Dolná Tufňa (85 a 68 m). V okolí Blatnice je známych 30 jaskýň, najväčšia z nich je jaskyňa Mažarná (132 m), ktorá bola osídlená v neolite. V Belianskej doline je známych 9 jaskýň s najväčšou Suchou jaskyňou (vyše 1200 m). Na Katovej skale nad Sklabinským Podzámkom je 9 jaskýň (5 - 61 m).

Nad ľubochňou sú 3 jaskyne (5 - 25 m), nad Černovou 4 (20 - 60m) a v travertínoch nad Bielym Potokom 4 (20 - 30 m). Nad Vyšným Kubínom v Tupej a Ostrej skale sú 2 jaskyne (65 a 9 m).

V Chočských vrchoch je známych 27 jaskýň (10 - 105 m). V južnom svahu masívu Ohnišťa je najväčšia ľadová priepasť na Slovensku - Ohnište. Hĺbka priepasti je 125 m, vstupná časť je do dvoch tretín pokrytá hrubou vrstvou ľadu a na dne sa týči 15 m vysoký ľadový kužeľ.

V Západných Tatrách sú 4 krasové oblasti s 26 jaskyňami. V Suchej doline je ich 5 (7 - 100 m), v Roháčskej doline 4 s najväčšou Brestovskou jaskyňou (450 m dlhá, s podzemným tokom). V Červených vrchoch je známych 6 jaskýň (8 - 30 m) a vo výške 1991 m n.m. najvyššie položená priepasť Veľká Kresanica (hlboká 71 m). Vo Vysokých Tatrách je niekoľko jaskýň s najväčšou jaskyňou Javorinka, ktorej chodby sú dlhé 5 km, no jej konečná dĺžka ešte nie je známa, pretože sa predpokladá, že je súčasťou rozsiahlejšieho systému. Belianske Tatry majú 14 jaskýň a priepastí, z ktorých najväčšia je sprístupnená Belianska jaskyňa. Vo výške 2004 m n.m. sa nachádza vchod do najvyššie položenej jaskyne na Slovensku - Kamzíčej jaskyne.

V Pieninách je známych 5 jaskýň s najväčšou Aksamitkou (330 m), osídlenou v paleolite, neolite a stredoveku.
V Hornádskej kotline je v travertínoch Dreveníka známych 25 jaskýň, z ktorých najväčšia Puklinová (100 m) je známou archeologickou lokalitou.
V Branisku je 1 jaskyňa (40 m) a v Čiernej hore v Humenci 1 (31 m).
V Liptovskej kotline sa nachádza 7 jaskýň s najväčšou Lieskovskou jaskyňou.

V Nízkych Tatrách je 17 krasových oblastí so 130 jaskyňami. V masíve Krakovej hole na severnej strane Nízkych Tatier sa nachádza najhlbšia jaskyňa na Slovensku - Starý hrad (hĺbka 425 m, dĺžka vyše 5 km). Nad Liptovskou Osadou v Patočinách sú 4 jaskyne (5 - 20 m), v Ludrovskej doline 16 (5 - 60 m), v Ľupčianskej doline 2 (10 - 20 m), v Mošnickej doline 3 s najväčšou Mošnickou (420 m), v Demänovskej doline je vyše 30 jaskýň, z ktorých najväčšie sú Demänovské jaskyne. V Jánskej doline je preskúmaných 28 jaskýň s najväčšou Stanišovskou (1680 m), ktorá sa pripravovala na sprístupnenie pre verejnosť. V okolí Liptovskej Porúbky sú známe 4 jaskyne s najhlbšou Ponorovou (dlhá 260 m a hlboká 87 m), pri Malužinej 3 s najväčšou Malužinskou (dlhá 80 m a hlboká 10 m). V okolí Važca je 6 jaskýň s najväčšou Važeckou jaskyňou, ktorá je sprístupnená verejnosti. Pri Lučivnej sú známe 3 jaskyne (26, 34 a 6 m), pri Liptovskej Tepličke 3 (11, 13 a 50 m) a pri Vernári 2 (9 a 62 m). Pri Šumiaci je niekoľko jaskýň (najväčšia Márnikova jaskyňa dlhá 450 m s podzemným tokom), pri Bystrej 4 s najväčšou Bystrianskou, ktorá je sprístupnená pre verejnosť. Na južných svahoch Ďumbiera v Kozích chrbtoch je 9 jaskýň s najväčšou Kozou jaskyňou (140 m). V Starohorskej doline sú 3 jaskyne (8, 150, 50 m), z nich Jelenecká je v travertínoch (50 m). Pri Sásovej sú známe 2 jaskyne (44 a 40 m), osídlené v rímskej dobe.

Slovenské Rudohorie má 3 hlavné krasové oblasti. V Slovenskom raji je známych 53 jaskýň s najväčšou a výzdobou najkrajšou Stratenskou jaskyňou (vyše 18 km), v ktorej sa nachádza aj najväčšia podzemná dutina na Slovensku (Rozprávkový dóm, 150 x 100 x 35 m). V Slovenskom raji sa nachádza aj nádherná sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa. Medvedia jaskyňa (465 m) na planine Glac je významným náleziskom kostí jaskynného medveďa. V okolí Poráča je známych 5 jaskýň s najväčšou Poráčskou jaskyňou (177 m), osídlenou v neolite, v okolí Ružínskej vodnej nádrže a Kysaku 9 s najväčšou Veľkou ružínskou jaskyňou (111 m), tiež osídlenou v neolite. V Muránskom krase je vyše 100 jaskýň a priepastí s najväčšou jaskyňou Bobačka (2221 m), ktorou preteká podzemný tok. Neďaleko hájovne Studňa sa nachádza 30 m hlboký závrt Ľadová jama, ktorý pokračuje asi 70 m dlhou chodbou. V dôsledku trvalého zaľadnenia sa tu uchovali vzácne živočíšne spoločenstvá z doby ľadovej. Jaskyňa Machnatá je 154 m dlhá a 80 m hlboká. V okolí Tisovca sa vyskytuje 10 jaskýň s najväčšou jaskyňou Kostolík (270 m). Pozoruhodná je Jazerná jaskyňa, ktorá je korozívno-rútivého pôvodu vytvorená vo výške 483 m n.m. v svetlosivých vápencoch stredného triasu. Koniec jaskyne vypĺňajú podzemné jazerá, hlboké až 30 m, ktoré sú v hydrologickej spojitosti s Periodickou vyvieračkou. V Drienčanskom krase je známych 160 závrtov a 21 jaskýň s najväčšou jaskyňou Burdou (282 m), v ktorej sú živé kvapľové útvary. Významná je aj Chválovská jaskyňa (70 m), osídlená v neolite, halštate a stredoveku. V okolí Ochtinej sú v kryštalických vápencoch vytvorené 3 jaskyne, z ktorých najväčšia je sprístupnená Ochtinská aragonitová jaskyňa. Vo vápencovej troske Radzimu nad Vyšnou Slanou je známych 6 jaskýň.

Slovenský kras, najväčší planinový typ krasových území na Sovensku, má 90 jaskýň. Na Koniarskej planine je ich 6 s najväčšou Skalickou jaskyňou (45 m). Plešivská planina má 5 známych jaskýň s najväčšou Brzotínskou jaskyňou (500 m) s podzemnými jazerami. V Silickej planine je 21 jaskýň, z ktorých sú sprístupnené jaskyňa Domica a Gombasecká jaskyňa. Pozoruhodná je Ľadová priepasť Silická ľadnica, hlboká 91 m. Leží vo výške 503 m n.m., čím tvorí najnižšie položený zaľadnený priestor u nás. Našli sa tu pozostatky osídlenia v neolite, zvyšky kolových stavieb z doby bronzovej a stopy po osídlení Keltami. Medzi ďalšie významné jaskyne patrí Krásnohorská jaskyňa (1000 m) s najväčším stalagmitom v Európe, ktorý je vysoký 32,7 m a pri základni široký 14 m a Brezovská jaskyňa (800 m) s podzemným tokom. Ako archeologické nálezisko je známa Ardovská jaskyňa (1300 m), osídlená v neolite, halštate a laténe, s množstvom jaskynných netopierov. V Hornom vrchu sa vyskytujú 2 jaskyne (150 a 45 m). V Zádielskej doline sú 3 jaskyne (17, 37 a 60 m), pri Hačave je Hačavská jaskyňa (110 m) a Farebná priepasť (hlboká 49 m) a pri Drienovci Drienovská jaskyňa (vyše 1000 m) s podzemným tokom, osídlená v neolite a halštate. V okolí Jasova sa nachádza 12 jaskýň s najväčšou Jasovskou jaskyňou, ktorá je sprístupnená verejnosti. Vo Zvolenskej kotline sa v travertínoch pri Sliači nachádza jaskyňa Borová hora (77 m) s výskytom sadrovca. V okolí Poník je známych 6 menších jaskýň s dĺžkou 6 - 20 m.

Počet objavených jaskýň a dĺžka ich chodieb sa však každoročne mení a preto tieto údaje nemusia byť celkom presné.

Peter Rakovský, Gymnázium Vazovova 6, trieda 4.F, šk. rok : 1995 / 1996, Jaskyne Slovenska (geografická olympiáda)