Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Hlavné povodia a typy riečnych sietí (3. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
4.1.2010

Zberná oblasť Tisy

Tisa

prítok Dunaja, je druhou hlavnou tepnou odvodňujúcou územie Slovenska. Zatiaľ čo toky odvádzajúce vodu zo západnej časti územia ústia do Dunaja priamo a na našom území alebo na jeho hranici (ako Morava a Ipeľ), toky odvádzajúce vodu z východnej časti územia odovzdávajú ju Dunaju nepriamo, prostredníctvom Tisy, a už mimo nášho územia. Jeden z hlavných tokov tejto oblasti, Bodrog, ústi do Tisy na maďarskom území pri Tokaji, druhý, Slaná, juhovýchodne od Miškovca, priberajúc až blízko ústia svoj hlavný prítok Hornád. Obe tieto riečne sústavy majú však prevažnú časť plochy povodia na našom území.

Sama Tisa, vytvárajúca veľký oblúk, vyklenutý na sever k československo-maďarsko-sovietskym hraniciam, dotýka sa nášho územia iba na sedemkilometrovom úseku už ako mocná karpatská rieka s plochou povodia 31 745 km2 a s priemerným ročným prietokom 379 m~;/s. Všimnime si bližšie jednotlivé slovenské toky tohto veľkého riečneho vejára, zaústeného do Tisy v neveľkej vzdialenosti od seba.

Bodrog

Bodrog vzniká sútokom Latorice, Laborca s Uhom a Ondavy s Topľou. Odvodňuje svojou vejárovito rozvetvenou sieťou najvýchodnejšiu časť Slovenska s rozlohou 7216,6 km2 (celé povodie 11 355,8 km2). Tečie na našom území od sútoku Ondavy a Latorice po štátnu hranicu len v dĺžke 16 km. Priamym prítokom Bodrogu zo slovenskej strany je sčasti pohraničná riečka Roňva, ústiaca do svojho recipientu už mimo územia Slovenska.

Malá vzdialenosť medzi sútokmi jednotlivých riek, najmä ak berieme do úvahy ešte pôvodný, človekom nezmenený stav, keď sa Ondava a Topľa spájali až v mieste ústia Trnávky, ako aj veľmi malý sklon a s ním súvisiace vzájomné vzdúvanie hladín jedného toku druhým a nedostačujúca kapacita korýt vytvárali predpoklady pre vznik rozsiahlych záplav územia okolo Bodrogu a výustných tratí jeho prítokov. Proti tomuto nebezpečenstvu sa už dlhé desaťročia bojuje výstavbou ochranných hrádzí a odvádzaním vody systémom kanálov, v niektorých prípadoch zakončených čerpacou stanicou. V poslednom období sa riešil a ešte sa rieši problém ochrany a problém optimálneho využitia tohto územia vynaložením veľkých prostriedkov komplexne v rámci vodohospodárskych úprav celej Východoslovenskej nížiny.

Ide hlavne o odstránenie nebezpečenstva povodní, odvodnenie asi 50 000 ha zamokrenej pôdy a závlahu 67 800 ha pôdy v období sucha, najmä z vodných zásob novovybudovanej Vihorlatskej nádrže (Šíravy).

Latorica

Latorica spolu s Laborcom je najdlhším (204 km) a najväčším (7770,3 km2) prítokom Bodrogu. Ak máme na mysli len samu Latoricu (3128,9 km2), tak preteká cez naše územie len časťou svojho dolného, výustného úseku dĺžky 61,3 km, so zbernou plochou asi 240 km~. Hlavná časť jej povodia je na Zakarpatskej Ukrajine. Až po Mukačevo tečie v horskej oblasti Východných Karpát a ďalej pokračuje nížinou, u nás Východoslovenskou nížinou s veľmi malým sklonom, čo vytvára predpoklady pre vznik rozsiahlych záplav.

Laborec

najväčší prítok Latorice (4522,7 km2), do ktorej vteká asi 15 km pred jej sútokom s Ondavou, pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné. Tečie prevažne južným smerom s výnimkou oblúka, ktorým obchádza masív Vihorlatu. Odvodňuje južné svahy Nízkych Beskýd, Bukovské vrchy, Vihorlat, priľahlú časť Východoslovenskej nížiny a svojím najväčším prítokom Uhom i najzápadnejšie výbežky Východných Karpát. Riečna sieť Laborca je typickým príkladom jednostranne vyvinutej riečnej siete s viacerými väčšími prítokmi z ľavej strany, a to Výravou, Udavou a Cirochou, najmä však Uhom. Jediným väčším pravostranným prítokom Laborca je Duša, nížinný prítok ústiaci do hlavného recipienta pod Vojanmi.

Uh

Uh, najväčší prítok Laborca, pramení na Zakarpatskej Ukrajine pod Užským priesmykom. Až po Užhorod tečie v horskej oblasti. Niekoľko kilometrov pod týmto mestom vstupuje do Východoslovenskej nížiny, pričom prudko mení sklon. Tu prijíma neďaleko sútoku s Laborcom z pravej strany Čiernu vodu, tvorenú sústavou prítokov, ktoré odvodňujú južné svahy Vihorlatu a časi Východoslovenskej nížiny. Významnejším prítokom Čiernej vody je Pavostranná Okna so Sobraneckým potokom.

Treba uviesť ešte dva pravostranné prítoky Uhu v jeho pramennej oblasti, Uličku a Ubľu, prameniace a z väčšej časti tečúce na území Slovenska, ale vlievajúce sa do Uhu na Zakarpatskej Ukrajine. Povodie Uhu (2790 km2) je z prevažnej časti mimo územia nášho štátu. Na území Slovenska má plochu asi 1100 km2. Z celkovej dĺžky toku 126,5 km je na Slovensku len 19,6 km. Ondava s Topľou, ktorých povodie na ploche 3382 km2 - vytvárajú južné svahy Nízkych Beskýd, východná úboč Čerchovských a Slanských vrchov a časť Východoslovenskej nížiny, sú popri Latorici druhou hlavnou vetvou riečneho systému vytvárajúceho Bodrog.

Väčšími prítokmi Ondavy z ľavej strany sú Ladomírka, Chotčianka, Ondávka, z pravej strany priberá svoj najväčší prítok Topľu, dlhú 130 km, s plochou povodia 1506,4 km2, do ktorej ústia okrem iných menších prítokov Kamenec a Radomka. Ondava s Topľou tečú paralelne, vytvárajú až po sútok pretiahnuté povodia, s prevahou ľavostranných prítokov, najmä pokiaľ ide o Ondavu. Pod ústím Tople zväčšujú plošný prírastok Ondavy iba pravostranné prítoky, zväčša premenené na kanály. Najväčším z nich je Trnávka.

Slaná

Slaná je popri Bodrogu druhou hlavnou riečnou sústavou východného Slovenska. Spolu s Hornádom vytvára rozsiahly vejár s centrom už na maďarskom území juhovýchodne od Miškovca. Hornou časťou povodia zaberá z územia Slovenska 3191 km2. Celé jej povodie (s Bodvou a Hornádom) až po ústie do Tisy meria 11 990 km2 (na našom území 8427,7 km2). Odvodňuje južnú časť Slovenského rudohoria, časť Cerovej vrchoviny a Rimavskú kotlinu. Pramení v gemerskej časti Slovenského rudohoria pod masívom Stolica. Tečie - s výnimkou oblúka, v ktorého strede leží Rožňava - pravažne južným smerom a pri štátnej hranici sa pred hradbou západokarpatského sopečného oblúka obracia na východ. Na hornom toku, kde tečie hlbokou horskou dolinou, priberá len malé, málo rozvinuté, prevažne ľavostranné prítoky, až ďalej po toku pribúdajú väčšie pobočky na pravej strane, ako napríklad Štítnik, Muráň a Turiec.

Na strednom toku prijíma svoj najväčší pravostranný prítok Rimavu (1379,6 km2) s prítokmi Rimavicou, Gortvou a Blhom. Potom Slaná opúšťa územie Slovenska a až na dolnom toku, už v Maďarsku, prijíma väčší ľavostranný prítok Bodvu, ktorá má na Slovensku hornú časť povodia s prítokmi Idou a Turňou (890,4 km2), odvodňujúcimi východnú časť Slovenského rudohoria a priľahlú časť Košickej kotliny. Ešte ďalej po toku, kúsok pred zaústením do Tisy, prijíma Slaná svoj najväčší prítok, Hornád, s prevažnou časťou povodia (4346,3 km2) na území Slovenska.

Hornád

Hornád pramení na východných svahoch nízkotatranskej rázsochy nad Vikartovcami. Tečie prevažne východným smerom až po Kysak, kde odbočuje na juh a všeobecne týmto smerom pokračuje až po štátnu hranicu, kde opúšťa po 186,3 km toku Slovensko. Jeho spádová krivka vykazuje veliké nepravidelnosti, najmä v prielomových úsekoch. Odvodňuje časť Levočských vrchov, Branisko, Čiernu horu, časti Šarišskei vrchoviny, Čerchovských a Slanských vrchov z ľavej strany, východnú časť Slovenského rudohoria z pravej strany, ako aj Hornádsku a Košickú kotlinu. V pramennej oblasti prijíma mnoho malých prítokov, najmä z nízkotatranskej skupiny Kráľovej hole a Stratenskej hornatiny. Aj pri prechode cez širokú Hornádsku kotlinu a ďalej až po Margecany prijíma okrem Levočského potoka len krátke, nerozvetvené potoky.

Hnilec

Pri Margecanoch sa stretáva s Hnilcom, svojím najväčším pravostranným prítokom (654,9 km2), s perovito vyvinutou riečnou sústavou bez väčších prítokov. Pri Kysaku priberá zľava menšiu Svinku a v Košickej kotline sa spája so svojím najväčším prítokom Torysou, dlhou 125 km, s plochou povodia 1349 km3, a jej ľavostranným prítokom Sekčovom. Pod ústím Torysy priberá Hornád z ľavej strany posledný väčší prítok - Olšavu a kúsok za tým opúšťa naše územie. Na rozdiel od ostatných slovenských tokov Hornád možno označiť za sústavu s pomerne dobre vyvinutou sieťou hlavných prítokov, ktoré však majú slabo vyvinuté sústavy pobočiek.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť