Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Gondwana
zdroj: www.sk.wikipedia.org
pridané: 27.2.2010

Gondwana (z hind.) bola prapevnina obrovských rozmerov na južnej pologuli. Vznikla kolíziou častí Rodinie asi pred 600 miliónmi rokov v rámci panafrickej orogenézy. Potom bola dlho umiestnená v oblasti okolo južného pólu. Asi pred 360/300 miliónmi rokov sa „prudko pohla“ na sever a spojila sa s kontinentom Euramerika (Laurusia) do jediného kontinentu Pangea. Zhruba na začiatku jury (pred 180 miliónmi rokov, keď sa rozpadla Pangea) vznikla opäť samostatná Gondwana, ktorá sa potom koncom jury (asi pred 150 miliónmi rokov) začala rozpadať na menšie časti, čím prakticky zanikla.

Gondwana zahřňala veľkú časť dnešnej Južnej Ameriky (Brazílsky štít), Afriku a Madagaskar (Africký štít), Austrálie a Novej Guinei (Austrálsky štít), Indiu (Indická tabuľa) a Antarktídu (Antarktický štít). Zo severu ju omýval oceán Tethys. Predpokladá sa, že v karbóne a perme bola súvislým kontinentom.

Vznik a vývoj

Vznik Gondwany bol viacfázový proces. Viacero orogenéz viedlo k jej amalgamácii pred asi 550–500 miliónmi rokov kambriu. Panafrická orogenéza pred asi miliardou rokov vytvorila jadro Gondwany. Východoafrická orogenéza sa odhrala pred asi 650 – 630 miliónmi rokov a mala za následok spojenie Arabskej platne so severovýchodom dnešnej Afriky a Madagaskaru. Spojil sa tiež blok Azanie s blokom Kongo–Tanzánia–Bangweulu. Počas Kuungskej orogenézy v neoproterozoiku sa Indická platňa zrazila s jadrom Austrálskej platne (Mawson continent). V tomto období boli súčasťou Gondwany aj časti dnešného Slovenska[1]. Významným medzníkom bol tiež vznik oceánu Iapetus počas kambria. Jeho uzavretím, ktoré prebehlo počas hercýnskej orogenézy, došlo po zrážke s Lauráziou k vzniku Pangey. Došlo k vzniku juhovergentnej príkrovovej stavby.

Na konci paleozoika sa Pangea začala znovu rozpadať. Na severe sa z nej kvôli riftingu a vývoju novej oceánskej kôry tethýdy (napr. Peninický oceán alebo Meliatsky oceán) oddelilo viacero mikrokontinentov ako bola napr. Adria. Následný vznik Atlanitku v priebehu jury a kriedy mal za následok oddelenie Južnej Ameriky, Austrálie a neskôr v terciéri aj Indickej platne.

História výskumu

Termín Gondwana zaviedol v roku 1872 Henry Benedict Medlicott, pre typické sedimenty karbónskeho až kriedového veku s faunou rastliny glossopteris. Základ slova pochádza z pomenovania indického regiónu Gondwana. Neskôr boli podobné horniny objavené aj na iných kontinentoch v Autrálii, Antarktíde, Južnej Amerike a Afrike, všetkých na južnej pologuli. V roku 1885 navrhol Eduard Suess, že tieto kontinenty tvorili kedysi jednotnú pevninu - superkontinent. Suess však patril k fixistom a predpokladal, že oceán medzi kontinentami vznikol až dodatočne poklesnutím pevniny. Začiatkom 20. storočia Alfred Wegener predložil viacero dôkazov o tom, že kontinenty južnej pologule boli kedysi spojené v spoločnom superkontinente.

Prvú veľmi presnú rekonštrukciu Gondwany podal Alexander du Toit v roku 1937. V danej dobe však neboli tieto myšlienky geologickou verejnosťou akceptované. Až výskumy, ktoré potvrdili správnosť koncepcie pohybu kontinentov v 60. rokoch, viedli k chápaniu Gondwany ako dávneho superkontinentu širokou odbornou verejnosťou. V roku 1979 sa začal sústredený medzinárodný výskum, ktorý umožnil vytvoriť prvú geologickú mapu Gondwany.

Mapa