Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

SLOVENSKO - Pramene (5. časť)
zdroj:
Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané:
2.4.2010

Neogénne sedimenty

Neogénne sedimenty vystupujú na povrch väčšími či menšími plochami vo všetkých kotlinách Slovenska okrem Liptovskej, Popradskej a Hornádskej. Tvoria geologický podklad Záhorskej, Podunajskej i Východoslovenskej nížiny a vyskytujú sa i v niektorých pohoriach, napríklad v Malých Karpatoch. Hlavnou oblasťou ich rozšírenia sú však nížiny a vnútrokarpatské kotliny. Na zemský povrch priamo nevystupujú veľkými plochami, pretože ich pokrývajú mladšie štvrtohorné uloženiny, prevažne riečne a spraš.

Petrograficky a zrnitostne sú veľmi rozdielne. Celkove v nich prevládajú málo priepustné alebo nepriepustné ílovité vrstvy. Priepustnejšie, a tým viac alebo menej zvodnené, sú vrstvy štrkov, pieskov, pieskovcov, zlepencov, tufitických pieskovcov a zlepencov. V týchto priepustných horninách vznikajú len miestami dobré podmienky pre výskyt väčších zásob podzemnej vody, pretože ich mocnosť sa rýchlo mení, navzájom sú izolované nepriepustnými vrstvami a v nich samých sa často nachádzajú nepriepustné ílovité vložky. Mocné a na pohľad pre výskyt podzemnej vody priaznivé pokrovy najmladších treťohôr (pliocénne štrkové formácie) uchovávajú väčšinou tiež len málo podzemnej vody, lebo sú silne zahlinené, čo veľmi znižuje ich priepustnosť.

Výnimkou sú vrehnopliocénne štrky na niektorých miestach Podunajskej nižiny, kde sa zistili významné zásoby podzemnej vody. Napríklad vŕtané studne v takýchto štrkoch v Trnave poskytujú aj niekoľko desiatok litrov vody za sekundu. Striedanie nepriepustných neogénnych vrstiev s priepustnými a ich panvovité uloženie utvára v nížinách podmienky pre vznik podzemnej vody s napätou hladinou - tzv. artézskej podzemnej vody. Hornú hranicu, po ktorú sú v priepustných vrstvách prázdne priestory takmer úplne a súvisle vyplnené vodou, nazývame hladinou podzemnej vody. Podľa hydrodynamických pomerov môžu mať podzemné vody volnú alebo napätú hladinu.

K vzniku napätej hladiny dochádza vtedy, ak je priepustná vrstva, v ktorej sa vyskytuje podzemná voda (zvodnená vrstva, zvodnený horizont), zhora uzavretá relatívne nepriepustnými vrstvami a nachádza sa pod vplyvom hydrostatického tlaku. Keď napríklad navŕtame alebo kopaním narazíme na volnú hladinu podzemnej vody, nedochádza k jej stúpaniu vo vrte. Naproti tomu pri artézskej vode nastáva rýchle stúpanie nad úroveň bodu narazenia - v dôsledku vyrovnania hydrostatického tlaku podmieneného nepriepustným nadložím nad zvodnenou vrstvou. Keď je voda vytlačená až na zemský povrch, hovoríme o artézskej vode alebo studni s kladnou výstupnou hladinou (pozitívna prizometrická úroveň), keď povrch nedosiahne, ide o artézsku studňu so zápornou výstupnou hladinou (negatívna prizometrická úroveň).

V priepustných neogénnych vrstvách slovenských nížin sa zistilo niekoľko artézskych horizontov, ktoré sú pomerne dobre preskúmané do hĺbky 30~500 m. Zložitými geologickými pomermi sa ich počet mení od miesta k miestu. Výstupná hladina artézskych vôd do 100 m hĺbky býva obyčajne záporná, z hĺbky niže 100 m kladná. Výdatnosť artézskych horizontov je rozličná, v Podunajskej nížine pri hydrogeologických vrtoch sa zistili výdatnosti od desatín 1/s po 5-7 l/s, v Záhorskej nížine väčšinou 1-3 l/s. Na okrajoch Východoslovenskej nížiny, v miestach výskytu hrubších a priepustnejších vrstiev, dávajú artézske horizonty 5-6 l/s, v centrálnych častiach sú chudobnejšie, s výdatnosťou najviac 1-3 1's z jednej studne.

Hydrogeologickými vrtmi zistili prítomnosť artézskych vôd s kladnou i zápornou hladinou aj v kotlinách Slovenska, naprt7dad v Turčianskej, Hornonitrianskej, Žiarskej a v iných. Zistená výdatnosť jednotlivých studní poukazuje na to, že artézske horizonty nie sú tu bohaté na podzemnú vodu, a to z podobných príčin ako v nížinách.

Prvé artézske studne na získanie pitnej vody začali u nás vŕtať v poslednej tretine minulého storočia. Hlboké studne (z hĺbky niže 500 m) nie sú vhodné na tieto ciele, pretože voda má vyššiu teplotu a nevyhovujúce chemické zloženie.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť