Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Pramene (7. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 8.4.2010

Rozvoj pozorovacej siete podzemných vôd a výsledky dlhoročných súvislých pozorovaní hladiny podzemných vôd výdatnosti prameňov, teploty a čiastočne chemizmu vody umožňujú už študovať i niektoré regionálne zákonitosti režimu podzemnej vody na území Slovenska. Jednou z nich je výšková zonálnosť stupňovitosť v režime podzemných vôd, prejavujúca sa v zmenách hladiny podzemnej vody, výdatnosti prameňov, teploty a do istej miery i chemizmu počas roku. Na území Slovenska sa s narastajúcou nadmorskou výškou posúva maximum výdatnosti prameňov, resp. výšky hladiny podzemnej vody, z marca až apríla na máj ai júl, minimum zo septembra až decembra na január až marec. So stúpajúcou výškou sa zákonite znižuje i teplota podzemnej vody.

V chemizme podzemných vôd sú pomery í, komplikovanejšie pretože chemické zloženie je závislé predovšetkým od hornín, v ktorých sa voda I vyskytuje a pohybuje, Zmeny v podnebí, teplote podzemnej vody,rastlinnom a pôdnom kryte, členitosti reliéfu atď., ktoré nastávajú so stúpajúcou nadmorskou výškou, oprávňujú predpokladať, že sa bude viac alebo menej meniť i chemizmus podzemnej vody.

Tri výškové stupne

Na základe doteraz zistených poznatkov o režime obyčajných podzemných vôd, najmä pokiaľ ide o zmeny výdatnosti prameňov a výšky hladiny podzemnej vody, môžeme na území Slovenska vyčleniť tri výškové stupne: prvý stupeň do výšky 450-600 m n. m., druhý stupeň od 450-600 do 1000-1300 m n. m. a tretí stupeň nad 1000-1300 m n. m.

V rôzne širokých pásoch aluviálnych nív pozdĺž riek ovplyvňujú režim podzemnej vody najmä povrchové toky. V rozdelení povrchového odtoku na Slovensku počas roku je tiež zrejmá výšková stupňovitosť, preto sa v podstate významnejšou mierou nenarúša ani výšková zonálnosť v režime podzemných vôd aluviálnych nív blízko riek, okrem južnej časti Podunajskej nížiny, zvlášť Žitného ostrova, kde vplyv Dunaja ako alpskej rieky je veľmi výrazný.

1. Výškový stupeň do 450-600 m n. m.

Výškový stupeň do 450-600 m n. m. zahrňuje nížiny a väčšinu kotlín. Z pohorí ležia v ňom niektoré celé, z iných rozsiahle nižšie časti. Režim kolísania hladiny podzemnej vody počas roku v nížinách a kotlinách má nasledujúci priebeh: Najvyššie stavy hladiny sa vyskytujú vo viacročnom priemere koncom marca až v prvej polovici apríla. Minimum sa dostavuje v jesenných mesiacoch (september až november). Pri niektorých lokalitách pozorujeme, že v júni až júli nastáva zvýšenie hladiny alebo sa aspoň zreteľne zmierňuje pokles. Od jesenného minima hladina nepretržite stúpa až k jarnému maximu.

Režim kolísania výdatnosti prameňov v pohoriach v podstate potvrdzuje opísané pravidelnosti. Čiary výdatnosti prameňov majú však často komplikovanejší tvar ako čiary úrovne hladiny podzemnej vody. Maximálne výdatnosti sa vyskytujú priemerne v prvej polovici apríla, minimálne v septembri až októbri. Pri niektorých, najmä krasových prameňoch nastáva okrem jarného maxima ešte viac-menej výrazné zvýšenie výdatnosti J júni až júli a v novembri až decembri a okrem jesenného minima býva zreteľný pokles v zimných mesiacoch v januári až februári.

Načrtnutý režim kolísania hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov môžeme vysvetliť ponajprv klimatickými pomermi. Môže byť však ovplyvnený aj priepustnosťou hornín, hĺbkou hladiny, veľkosťou infiltračnej oblasti prameňov atď. Jarné maximum je výsledkom intenzívneho zásobovania podzemných vôd pri topení snehu a zrážkami. Zmiernenie poklesu, resp. zvýšenie hladiny a výdatnosti v júni až júli je prejavom vplyvu hlavného maxima zrážok u nás. Podobne vo väčšej alebo menšej miere sa uplatňuje i podružné zrážkové maximum v jesenných mesiacoch. Nestálosť zím v nižších polohách Slovenska umožňuje doplňovanie zásob podzemných vôd aj v najchladnejších mesiacoch, čo sa odráža na stúpaní hladiny a výdatnosti. Vo výškach okolo 500 m n. m. stálejšie a chladnejšie zimy s pravidelnejšou snehovou pokrývkou a premŕzaním pôdy zapríčiňujú už nepatrný pokles alebo aspoň zmiernenie stúpania hladín a výdatnosti.

Pre krasové pramene, ako i pre iné pramene odvodňujúce plytké a neveľké zberné oblasti príp. s dobre premytými a tým priepustnýini puklinamí, podmieňujúcimi rýchlejší obeh vody, je charakteristické citlivejšie reagovanie na zmeny hydrometeorologických činiteľov. Tým si môžeme vysvetliť u týchto prameňov i skorší výskyt jarného maxima, zvýšenie výdatnosti v júni až júli, v novembri až decembri a pokles výdatnosti v zime.

Podľa režimu teploty rozlišujeme v tomto stupni tri typy prameňov:

a) pramene so stálou teplotou vody v roku, ktorá dosahuje 8-12'C. V porovnaní s priemernou ročnou teplotou vzduchu príslušného miesta je to 0 1-4 'C viac;

b) pramene s nepatrnými výkyvmi (do 1 °C) teploty počas roku. Teplota vody týchto prameňov kolíše okolo 9-13 °C;

c) pramene s väčším výkyvom ako 1 °C. Najnižšie teploty mávajú v zime, v januári až februári, niektoré v čase maximálnej výdatnosti v marci až apríli, a dosahujú priemerne 4-6 "C. Najvyššie teploty sa vyskytujú prevažne v júli, auguste, septembri, keď teplota vody stúpa priemerne na 8-12 °C.

Načrtnutý režim teploty vody je odrazom genetického typu prameňa, dĺžky, hĺbky a rýchlosti cirkulácie vody, veľkosti zbernej oblasti a do určitej miery výškovej a expozičnej polohy prameňa. Mnohé pramene, najmä sutinové s plytkým režimom obehu vody, môžu mať počas roku značne vyššie výkyvy teploty.

2. Do výškového stupňa od 450-600 m n. m.

Do výškového stupňa od 450-600 m n. m. do 1000-1300 m n. m. náležia vysoko položené kotliny (Oravská, Liptovská, Popradská, Horehronské podolie)a vyššie časti slovenských pohorí. Kolísanie hladiny podzemnej vody v kotlinách sa vyznačuje v ročnom chode nm, že maximálne stavy sa vyskytujú v apríli, najmenšie v septembri až októbri, prípade v januári až februári. V režime výdatnosti prameňov v poohoriach maximum nastáva v druhej polovici apríla až v prvej polovici mája (v závislosti od výšky a typu prameňa), minimum v nižších polohách v jesenných mesiacoch, koncom septembra a v októbri, vo vyšších polohách v zime, v januári a februári. Pri mnohých prameňoch najmä krasových pozorujeme tiež zvýšenie výdatnosti v júni až júli, resp. v novembri až decembri.

Významnou odlišnosťou oproti nižšiemu stupňu tak v režime hladiny podzemnej vody, ako i aj vo výdatnosti prameňov je skutočnosť, že v zimných mesiacoch dochádza ku kratšiemu alebo dlhšiemu prerušeniu doplňovania zásob podzemnej vody, čo sa prejavuje zreteľným poklesom hladiny, resp. výdatnosti.

Uvedené zákonitostí sú v podstate výsledkom tých činiteľov, ktoré sme spomenuli pri charakteristike predchádzajúceho stupňa. Maximum výdatnosti je podmienené infiltráciou vody z roztopeného snehu a zo zrážok. Jeho neskorší výskyt zodpovedá dlhšie trvajúcej snehovej pokrývke a dlhšie premrznutej pôde.

Zvýšenie výdatnosti v júni až júli spôsobuje zrážkové maximum. A podobne tam, kde sa vyskytuje zvýšenie úhrnu zrážok v novembri-decembri, zapríčiňuje stúpanie výdatnosti niektorých prameňov. Pravidelnejšia a trvalejšia snehová pokrývka a zamŕzanie vrchnej časti pôdy v zime spôsobujú prerušenie zásobovania na dlhší alebo kratší čas. Na čiare výdatnosti prameňov sa to odráža poklesom v januári až februári, ktorý vo vyšších miestach stupňa znamená ročné minimum. Jesenné minimum, resp. pokles výdatnosti prameňov a hĺbky hladiny podzemnej vody treba pripísať slabému doplňovaniu zásob podzemných vôd v dôsledku nízkeho zrážkového úhrnu. Citlivejšia reakcia krasových a im podobných prameňov na hydrometeorologické zmeny je podmienená, tak ako pri predchádzajúcom stupni, predovšetkým hydrogeologickými pomermi.

Podla režimu teploty podzemných vôd, podobne ako v predchádzajúcom stupni, môžeme rozlíšiť tri typy prameňov. V dôsledku vyššej nadmorskej výšky sú však hodnoty teplôt nižšie. Pramene so stálou teplotou vody v toku majú hodnoty 6-7 C. Teplota prameňov s nepatrnými rozdielmi dosahuje väčšinou 7-8 C, prípadne 8-9 C. Pramene s kolísavým režimom počas roku dosahujú najnižšie hodnoty v januári až februári, prípadne v období najväčšej výdatnosti. Priemerné teploty v týchto mesiacoch bývajú 5-3 C, extrémne 2-1 C. Najvyššie teploty vody majú pramene v letných až jesenných mesiacoch, prevažne v auguste, keď priemerné teploty sú 11-12 °C a extrémne 19 - 15 C.

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť    5. časť    6. časť    7. časť    8. časť