Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Minerálne vody (3. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 23.4.2010

Centrálnokarpatské pásmo

Centrálnokarpatské pásmo má najväčší význam pre vznik minerálnych vôd na Slovensku. Rozsiahle plochy priepustných vápencových hornín v pohoriach centrálnych Karpát slúžia za infiltračné oblasti takmer pre všetky významné minerálne pramene Slovenska. Niektoré z nich vyvierajú v pohoriach, iné v susedných kotlinách a nížinách.

Minerálne vody pohorí centrálnych Karpát patria k rôznym tepliciam a kyselkám. Kyselky sa vyskytujú v hojnejšom počte a sú zoskupené do niekoľkých oblastí. Obyčajné a zemité kyselky vyvierajú v okolí Trenčína - Kubra, Soblahov, Mníchova Lehota, na severnom úpätí Považského Inovca v Trenčianskom Jastrabí, v Rožňových Miticiach a inde.

Pôvod kyseliek je vo vápencoch a dolomitoch a ich infiltračné oblasti ležia na svahoch Považského Inovca a Strážovských vrchov. Ich teplota dosahuje 8-10 °C a majú len miestny význam. Ďalšia skupina kyseliek sa nachádza v doline Váhu medzi Ružomberkom a Kraľovanmi, v Rojkove, Stankovanoch, Švošove, Hubovej a Hrboltovej. Zemité sadrovcové kyselky so zápachom sírovodíka vyvierajú i na ľavej strane Oravy v Dierovej.

Medzi kyselkami centrálnych Karpát majú významné postavenie pramene v Korytnici a Železnom. Studené sadrovcové zemité železité kyselky v Korytnici vyvierajú na zlomovej línii pri západnom ukončení masívu Prašivej. Pôvod majú v strednotriasových vápencoch a dolomitoch a na povrch sa dostávajú puklinami. Je tu 8 prameňov a ich výdatnosť dosahuje spolu iba 0,3 l/s a teplota neprevyšuje 12 °C. Využívajú sa na kúpeľnú liečbu a vyhľadávané sú aj ako liečivá voda na pitie. Kúpele sú špecializované na liečenie chorôb tráviacich ústrojov a patria medzi najlepšie v Československu. Minerálna voda priaznivo pôsobí aj pri liečbe málokrvnosti, chorôb látkovej premeny, žlčových ciest a pečene.

Chemickým zložením sú korytnickým prameňom príbuzné sadrovcové zemité kyselky v Železnom. Bohatstvom viac či menej známych kyseliek sa vyznačuje Horehronie. Najvýznamnejšie sú sadrovcové zemité kyselky v Brusne. Na priečnom zlome, z vápencov a dolomitov, tu vyviera 5 prameňov teplých 16-21 °C, s celkovou výdatnosťou 2 1/s. V kúpeľoch Brusno sa v súčasnosti zameriavajú na liečbu chorôb tráviaceho ústroja. Minerálna voda je vhodná aj na liečenie ďalších chorôb, napríklad cukrovky, pečene, tučnoty, žlčových ciest. Kyselky sa vyskytujú aj v okolí Mýta pod Ďumbierom, Jarabej, v doline potoka Hrončok, na okolí Bacúcha, Beňuša, v Pohorelej, Švermove, vo Vyšnej Boci, Harmanci, Donovaloch a ďalších miestach:

Niekoľko lokalít minerálnych prameňov sa nachádza i na východnej strane Braniska, v miestach jeho styku s flyšom Šarišskej vrchoviny. Sú tu prevažne kyselky, z ktorých najznámejšia je Salvátor v Lipovci.

Z teplíc je najvýznamnejšia sírovodíková sadrovcová teplica v Trenčianskych Tepliciach. Je tu 5 prameňov, dávajúcich spolu až 50 1/s vody, ktorej teplota je od 36,6 do 39,7 °C. Infiltračné oblasti prameňov ležia na svahoch Strážovských vrchov a výstup vody na zemský povrch podmieňuje vynorenie vápencov v doline Tepličky a priečny zlom. Veľká výdatnosť prameňov a vynikajúce liečivé účinky vody podmienili vznik kúpeľov s dávnou tradíciou a veľmi dobrou povesťou. Dnes sa tu liečia reumatické choroby a rôzne poúrazové stavy. Minerálna voda má liečivé účinky aj na celý rad ďalších chorôb, napríklad choroby látkovej premeny, žalúdočné a črevné, kožné, ženské, dýchacích ciest a iné. Podobný typ minerálnej vody ako v Trenčianskych Tepliciach vyviera aj v Belušských Slatinách.

Na hranici Považského Inovca a Podunajskej nížiny vyviera sírovodíková sadrovcová teplica v Piešťanoch. Patrí medzi naše najteplejšie a najvýdatnejšie minerálne vody - teplota dosahuje až 70 °C a výdatnosť vyše 30 1/s. Podľa teploty sa predpokladá, že sa vytvára v hĺbke 1500-2000 m. Za jej infiltračnú oblasť sa považujú vápence a dolomity Považského Inovca a Malých Karpát. Zlomy, ktoré ohraničujú nížinu oproti susedným pohoriam, využíva minerálna voda pre svoju cestu na zemský povrch. Kúpele, ktorých vznik podmienila táto minerálna voda, majú dnes svetové meno. Patria medzi naše kúpele s najstaršou a najslávnejšou tradíciou. Škála chorôb, na ktoré má piešťanská minerálna voda liečivé účinky, je značne široká. Svetovú povesť si získali v liečení reumatizmu. Okrem toho sa tu dnes liečia nervové choroby a choroby z povolania.

Kotliny

Mnohé minerálne pramene, ktoré sa formujú v horninách pohorí centrálnych Karpát, vyvierajú na zemský povrch v jednotlivých kotlinách. Tieto kotliny vypĺňajú treťohorné horniny, ktoré nie sú prostredím pre vznik minerálnych vôd okrem niektorých v Rimavskej a Košickej kotline.

Veľmi bohatá na minerálne vody je Liptovská kotlina. Vďačí za to existencii vápencových hornín pod paleogénom a sústave hlbokých zlomov na styku kotliny s pohoriami. Vyskytujú sa tu rôzne kyselky - sadrovcové zemité, sírovodíkové, z ktorých mnohé dosahujú i kritérium teplíc. Na severnom okraji kotliny je najvýznamnejšia sadrovcová zemitá teplica s vynikajúcimi liečivými účinkami v Lúčkach. Teplota prameňov je od 17-33 °C a výdatnosť spolu okolo 30 1/s. Ich infiltračná oblasť leží na svahoch Nízkych Tatier. Kúpele Lúčky sa dnes špecializujú na liečenie ženských chorôb. Minerálna voda má liečivé účinky aj na ďalšie choroby, napr. srdcové a cievne, nervové, tráviace a iné.

Teplé zemité sadrovcové kyselky vyvierajú i v Bešeňovej. Po zlomoch umožňujúcich výstup minerálnej vody v Lúčkach a Bešeňovej dostávajú sa na povrch i pramene v Likavke, Kvačanoch, Žiari, Pribyline a na iných miestach. Na južnej strane kotliny sú kyselky početnejšie: v Liptovskej Štiavnici, Troch Sliačoch, Iľanove, Závažnej Porube, Uhorskej Vsi, Liptovskom Jáne, Podturni. Najvýznamnejšia z nich je zemitá sadrovcová kyselka v Liptovskom Jáne.

Bez kyseliek nie je ani stredná časť kotliny. Aj keď vznikajú v druhohorných vápencových horninách, na svojej ceste k povrchu prenikajú cez málo priepustný flyš a pomalým pohybom strácajú teplotu, preto sú všetky studené. Vyskytujú sa v Smrečanoch, Liptovskom Ondreji, Beňadikovej, Uhorskej Vsi, Jamníku a inde.

Viaceré kyselky, ktoré vznikajú v druhohorných horninách pod flyšom a po zlomoch vystupujú na povrch, poznáme aj v Popradskej kotline, napr. v Starom lese, Toporci, Slovenskej Vsi, Výbornej a inde. Z ostrova druhohorných vápencov vyviera teplá zemitá kyselka vo Vyšných Ružbachoch. Je tu najvýdatnejší minerálny prameň v Československu (vyše 100 l/s). Predpokladá sa, že jeho infiltračná oblasť leží až na svahoch Belanských Tatier. Minerálnu vodu využívajú na kúpeľnú liečbu v dobre vybudovaných kúpeľoch. Liečia tu duševné choroby a neurózy, k čomu prispieva aj okolité prírodné prostredie.

Rad minerálnych prameňov nachádzame aj v Hornádskej kotline. Najznámejšie sú v okolí Gánoviec a Kišoviec. V Gánovciach vyviera teplá sadrovcová kyselka a na okolí viacero drobnejších studených kyseliek. Gánovská kyselka má liečivé účinky na mnohé choroby, napr. žalúdočné a črevné, srdcové, cievne a ďalšie. V minulosti tu existovali aj kúpele. Kvalitná sadrovcová zemitá železnatá kyselka, vyhľadávaná stolová voda Tatra, vyvierala v Kišovciach. Banskými prácami sa porušili výstupné cesty prameňa a voda sa prevalila do baní. Okrem tejto kyselky zanikli aj iné okolité pramene. Ďalšie významnejšie kyselky vyvierajú v Baldovciach - známa stolová voda - a v Sivej Brade, kde vznikli i menšie miestne kúpele. Minerálne pramene Hornádskej kotliny sa formujú v druhohorných vápencových horninách a na povrch vystupujú po zlomoch. Ich infiltračné oblasti sa rozprestierajú väčšinou na vápencových planinách Slovenského raja.

Kyselky a teplice vyvierajú tiež v Turčianskej kotline, a to na zlomoch, pozdĺž ktorých kotlina poklesla. Medzi nimi je najhodnotnejšia sadrovcová teplica v Turčianskych Tepliciach. Je tu 7 prameňov teplých 38-46 °C, ktoré spolu dávajú 30 I/s. Chemizmus a výdatnosť prameňov dokazujú, že voda pochádza z vápencových hornín. V kúpeľoch, ktoré na týchto prameňoch vznikli, liečia choroby obličiek a močových ciest a choroby pohybového ústrojenstva. Veľmi vzácna, rýdzo alkalická kyselka sa objavila pri vŕtaní v Záturčí - známa fľašková voda „Fatra“.

Vyznačuje sa nezvyčajne vysokým obsahom rozpustených pevných látok i CO2. Jej pôvod sa zatiaľ jednoznačne nevyriešil. Chemické zloženie ukazuje, že vzniká v žulových horninách, ktoré tvoria podložie kotliny. Ďalšie kyselky sa nachádzajú južne od Martina, v Mošovciach, Polrieke, Slovenskom Pravne a Dubovom. Sú to kyselky studené, obyčajné alebo alkalické.

Významná lokalita obyčajnej teplice sa nachádza v rajeckom výbežku Žilinskej kotliny, v Rajeckých Tepliciach. Vystupuje na zlome, ktorý prebieha na severozápadnej strane kotliny. Jej teplota je 38,5-39,5 °C a infiltračná oblasť leží na svahoch Veľkej lúky v Malej Fatre. Teplica podmienila vznik známych kúpeľov, ktoré sú zamerané na liečenie reumatických, nervových a duševných chorôb a chorôb z povolania.

Na sústave okrajových zlomov vznikli teplice i v Hornonitrianskej kotline, v Bojniciach, Chalmovej a Malých Bieliciach. Najznámejšie a najvýznamnejšie sú obyčajné teplice v Bojniciach, kde je 8 prameňov s teplotou 24,5-46 °C a celkovou výdatnosťou asi 50 1/s. Infiltračná oblasť prameňov je na vápencoch a dolomitoch Malej Magury. Bojnické kúpele sú známe liečbou reumatických a nervových chorôb a poúrazových stavov. Teplice v Chalmovej a Malých Bieliciach majú len miestny význam. Ich teplota dosahuje 38-39 °C.

Veľké bohatstvo minerálnych vôd sa koncentruje vo Zvolenskej kotline. Najznámejšie sú sliačske minerálne pramene, ktoré patria medzi teplé kyselky sadrovcové zemité. Vyvierajú na pohronskej zlomovej línii, ktorá má smer SSV-JJZ, v miestach jej križovania so zlomom smeru Z a V. Podľa rozmiestnenia rozlišujeme sústavu horných a dolných prameňov. Horné pramene predstavovali pôvodne niekoľko rozptýlených kyseliek, ktoré sa teraz sústreďujú v umelo navŕtanej studni - kúpeľný prameň s teplotou 32,6 °C a výdatnosťou 6 1/s. Dolné pramene sú podobného typu ako horné, majú však nižšiu teplotu (okolo 23 °C) i výdatnosť. Infiltračná oblasť sliačskych prameňov je na svahoch Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Kúpele Sliač sú najvýznamnejšími kúpeľmi na liečenie srdcových a cievnych chorôb v Československu. Majú dobrú povesť aj ďaleko za hranicami našej vlasti. Sliačska minerálna voda má však liečivé účinky aj na iné choroby, napríklad nervové, ženské, žalúdočné a iné. Na pohronskej zlomovej línii vyvierajú aj ďalšie pramene, väčšinou studené kyselky, napr. v Dolnej Mičinej, vo Zvolene, Môťovej, Zolnej, Čačíne, Ponikách, Ľubietovej atď. Chemickým zložením a pôvodom sa podobá sliačskym prameňom aj sadrovcová zemitá železnatá teplica v Kováčovej. Vrtom tu objavili kvalitný minerálny prameň veľkej výdatnosti, ktorý sa využíva doteraz len v nepatrnej miere. Liečia tu niektoré nervové choroby a choroby pohybového ústrojenstva, zatiaľ však len ambulantne. Vo východnej časti kotliny sú známe minerálne pramene pri Zvolenskej Slatine, vo VígPaši, Slatinských Lazoch, Klokoči, Detve a na iných miestach.

Mnoho miest s minerálnymi prameňmi sa nachádza aj v kotlinách južného Slovenska - Ipeľskej, Lučenskej a Rimavskej. Na povrch vyvierajú buď ako prirodzené pramene, alebo ich objavili vrtmi. V Ipeľskej kotline sa vyskytujú obyčajné kyselky v okolí Modrého Kameňa, Dolných a Horných Strhár, v Malom Krtíši, Pôtri a Mule. V Lučenskej kotline je najvýznamnejšia obyčajná kyselka v Maštinej (známa fľašková minerálka).

V Rimavskej kotline poznáme zemité kyselky vytvárajúce sa v druhohorných vápencových horninách, ktoré tvoria podklad kotliny a ich infiltračné oblasti sú na plošinách Slovenského krasu. Vyskytujú sa napr. v Cakove, Barci, Sútore, Belíne a Šafárikove.

Najznámejšou a najcennejšou v kotline je však slaná jodobrómová alkalická voda naftového typu v Číži, ktorá vzniká v neogénnych uloženinách. Vyviera na mieste križovania zlomových línií. Vyznačuje sa veľkou mineralizáciou, ale má nepatrnú výdatnosť. V menších kúpeľoch, ktoré tu vznikli, zameriavajú sa na liečenie chorôb pohybového ústrojenstva.

Niektoré neogénne vrstvy Košickej kotliny majú vysoký obsah rôznych solí, sú to tzv. solinosné formácie. Vylúhovaním solí presakujúcou vodou vznikajú slané vody, v ktorých dominuje NaCl. Niektoré z nich dosahujú kritérium soľaniek. Na rozdiel od naftových soľaniek, od ktorých sa líšia vznikom a chemickým zložením, nazývajú sa obyčajné soľanky.

Najväčšou koncentráciou solí, predovšetkým kuchynskej soli, vyznačujú sa slané vody v okolí Prešova. Prirodzený slaný prameň v Soľnej baní podmienil ťažbu soli už v 16. storočí. Solivar v Prešove využíva dnes roztok nasýtenej soľanky z bane Leopold, ktorý v 1 litri obsahuje viac ako 300 g rôznych solí, z čoho na NaCl pripadá vyše 26 %. Severnejšie, v Išli, vyviera slaný sadrovcový prameň, využitý v miestnych kúpeľoch.

Existencia hlbokých zlomov v kotline podmieňuje výstup juvenilného CO2, ktorý na niekoľkých miestach obohacuje slané vody a mení ich na kyselky. Najznámejšia je v Herľanoch, najmä umele navŕtaný gejzír. Minerálna voda gejzíru patrí medzi teplé slané alkalické zemité kyselky. Jej teplota kolíše od 12-13 °C v čase pokoja do 22-24 °C na konci erupcie. Prirodzené pramene, ktorých je v Herľanoch viac, sú studené slané zemité alkalické kyselky.

Bešeňová. Foto: www.besenova.net

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť