Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

SLOVENSKO - Minerálne vody (4. časť)
zdroj: Slovensko II. (Príroda), kol. autorov, Obzor Bratislava, 1972
pridané: 24.4.2010

Vulkanické pohoria

Vulkanické pohoria Slovenska sú na minerálne vody, ktoré sa vytvárajú v ich vlastných horninách, chudobné. Ide zvyčajne o drobné železnaté pramene a kyselky, ktoré vzhľadom na ostatné naše minerálne vody majú malý význam. Podstatne väčší význam majú minerálne vody, ktoré síce vyvierajú v sopečných pohoriach, ale svoj pôvod majú v nesopečných horninách, najmä druhohorných vápencoch a dolomitoch. Medzi ne patria predovšetkým sadrovcové teplice v Sklených Tepliciach a zemité teplice vo Vyhniach. Pramene v Sklených Tepliciach vyvierajú z ostrova vápencových hornín. Niektorí hydrogeológovia predpokladajú, že ich infiltračné oblasti ležia až na svahoch Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Iní na základe štúdia režimu prameňov dokazujú, že infiltračné oblastí nie sú tak ďaleko, že sa zhodujú v podstate s rozsahom vápencov a dolomitov na mieste prameňov. Teplotou vody vyše 50 °C sú po Karlových Varoch a Piešťanoch najteplejšími prameňmi ČSSR. V Sklených Tepliciach liečia nervové a reumatické choroby. Minerálna voda má liečivé účinky aj na choroby látkovej premeny, črevné a žalúdočné choroby, choroby dýchacích ciest a iné.

Pri banských prácach v Banskej Štiavnici koncom minulého storočia narazili na sadrovcovú teplicu vyše 48 °C teplú. Výskumom sa dokázalo, že ide o puklinovú vodu vulkanických hornín, ktorá v hĺbke prichádza do styku s vápencovými horninami.

Pramene obyčajnej termálnej vody sa objavili vrtmi v juhovýchodnej časti Krupinskej planiny, v Dolnej Strehovej, Slovenských Kľačanoch, Hámroch a Ľuboriečke. Zaujímavé sú tým, že nemajú pôvod vo vápencových horninách druhohôr ako ostatné slovenské teplice, ale v neogénnych sedimentoch, ktoré tvoria podložie neovulkanickým pyroklastikám, o čom svedčí chemické zloženie teplíc. Teplota term sa pohybuje od 21 do 36 °C a výdatnosť vrtu od 5 do 58 1/s. V súčasnosti sa využíva len teplica v Dolnej Strehovej.

V nížinách Slovenska

V nížinách Slovenska rozlišujeme minerálne vody, ktoré vznikajú vo vlastných treťohorných uloženinách, a minerálne vody, ktoré sa vytvárajú v podložných druhohorných vápencových horninách. Medzi minerálnymi vodami prvej skupiny poznáme viaceré chemicko-genetické typy. Prirodzené pramene len zriedkavo prezrádzajú existenciu týchto vôd a najčastejšie sa o nich dozvedáme z rôznych hlbinných vrtov. Pomerne často sa vyskytujú teplé pramene, ktorých teplota prevyšuje miestami i 20 °C a obsah rozpustených pevných látok býva značný. Sú to sadrovcové vody, obyčajné aj železnaté. Vznikajú presakovaním atmosferickej vody do priepustných neogénnych vrstiev. Ďalej sú to drobné slané pramene, napr. v Solí, v Huncovciach, pri Jovsi, ktoré vznikli obyčajným vylúhovaním solí presakujúcou vodou zo solinosných miocénnych vrstiev. Kritérium soľaniek však nedosahujú. Početné sú tiež obyčajné sírovodíkové pramene, napr. v Sedliciach, Podčičve, v Jure pri Bratislave a v Plaveckom Mikuláši. Významnejšie sú minerálne vody naftového typu.

Najrozšírenejšie sú jodobrómové naftové soľanky. Najviac poznatkov o nich existuje zo Záhorskej nížiny, kde sa zistili na viacerých lokalitách v okolí Gbiel a Malaciek. Medzi ne patrí aj minerálna voda v Smrdákoch, ktorá je jednou z najcennejších a fyziologicky najúčinnejších liečivých vôd. Je to sírovodíková slaná alkalická jódová voda s mimoriadne vysokým obsahom H2S. Kúpele Smrdáky patria medzi najvýznamnejšie v Československu. Špecializujú sa na liečenie kožných chorôb. Okrem toho tu liečia i reumatické a nervové choroby.

Okrem opisovaných minerálnych vôd existujú v nížinách Slovenska mnohé lokality, kde sa minerálne pramene vytvárajú v druhohorných, prevažne vápencových horninách. Na povrch sa dostávajú po zlomoch alebo na ne narazili pri geologických vrtoch. Od minerálnych vôd neogénnych hornín sa odlišujú najmä vyššou teplotou, výdatnosťou a chemickým zložením.

Významná oblasť takýchto minerálnych vôd sa rozprestiera v širokom okolí Levíc, v blízkosti styku nížiny so sopečnými Štiavnickými vrchmi. V odbornej literatúre je známa tiež pod menom Levická pramenná línia. Pramene tejto oblasti pochádzajú i z hlboko ponorených vápencových hornín centrálnych Karpát a sústava zlomov im umožňuje vystupovať na povrch. Pritom sa niekedy mieša voda druhohorných vápencových hornín s vodou neogénnych sedimentov a zložitými hydrogeochemickými procesmi nastáva premena pôvodnej vody a vzniká minerálna voda.

Najvýznamnejšia minerálna voda levickej pramennej línie je teplá kyselka v Dudinciach (teplá sírovodíková kyselka zemitá alkalická sadrovcová alebo slaná). Máloktorá naša minerálna voda má liečivé účinky na taký široký okruh chorôb ako voda v Dudinciach. Využitie jej množstva a kvality na vrátenie zdravia chorým sa začína uskutočňovať vo väčšej miere len v posledných rokoch. Sú tu možnosti vybudovať kúpele celoštátneho i medzinárodného významu. V súčasnosti liečia v Dudinciach choroby pohybového ústrojenstva a nervové choroby. Popri Dudinciach významné sú pramene studenej i teplej kyselky v okolí Santovky, juhovýchodne od Levíc, medzi ktorými vyniká známa fľašková voda Santovka. Patrí medzi studené kyselky a jej vhodné chemické zloženie ju radí medzi naše najobľúbenejšie stolové minerálky. Neďaleko studenej kyselky vyviera teplá kyselka alkalická zemitá slaná v Malinovci, kde vznikli aj kúpele.

Ďalšie významnejšie lokality sú v Kalinčiakove, v Slatine (minerálka slatina), Želovciach a na iných miestach. Minerálne pramene spomenutých lokalít sú svojím pôvodom podobné minerálnej vode v Dudinciach.

Na juhu nížiny sa vyskytujú minerálne vody patriace k obyčajným tepliciam v okolí Komárna, Štúrova, Obída a Patiniec. Sú to prirodzené pramene i navŕtané studne. Najvýznamnejšie sú termy v Štúrove, ktoré objavili pri vŕtaní. Ich teplota je 22--41 °C. Teplice majú pôvod v druhohorných vápencoch a dolomitoch, ktoré tvoria podložie neogénnym uloženinám nížiny.

Podobný pôvod, ako má levická pramenná línia, pripisuje sa vo Východoslovenskej nížine studeným sírovodíkovým kyselkám alkalicko-síranovo slaným, nachádzajúcim sa na severovýchod od Sobraniec. Podľa chemizmu vody sa usudzuje, že majú pôvod v druhohorných vápencových horninách. Na povrch sa dostávajú po zlomoch a cestou sa miešajú so slanou vodou, ktorá sa vyskytuje v neogénnych vrstvách. Chemickým zložením patria medzi naše najcennejšie minerálne vody. Svojmu cieľu podobne ako mnohé iné naše minerálne pramene - slúžia dosiaľ však len v nepatrnej miere.

Z ostatných lokalít, ktoré patria medzi zložité typy minerálnych vôd, poznáme studené alkalické slané pramene v Kuzmicíach, Byšte, Veľatoch, Veľkom Kazimíri a Slanskom Novom Meste. Pôvod týchto minerálnych vôd sa doteraz celkom neobjasnil.

Záverom treba zdôrazniť, že početnosťou minerálnych a termálnych prameňov, ich kvalitou a množstvom poskytovanej vody je Slovensko skutočne veľmocou. Žiaľ, toto nevšedné a vzácne prírodné bohatstvo nevyužívame v dostatočnej miere ani v oblasti pre človeka najdôležitejšej, t. j. pri navrátení či upevňovaní zdravia. Ani liečivá voda našich najznámejších a najlepšie vybudovaných kúpeľov, akými sú Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice, Sliač, Bojnice, neslúži svojmu cieľu v takom rozsahu, ako by mohla vzhľadom na výdatnosť prameňov.

Naše minerálne vody sa nevyznačujú iba liečivými účinkami, ale sú aj dôležitou nerastnou surovinou. Mnohé teplice možno s úspechom použiť aj na vykurovanie budov, ako je to napr. v Piešťanoch a Turčianskych Tepliciach, ďalej v záhradníctve, napr. v Bojniciach, Sklených Tepliciach, Kováčovej, a v neposlednom rade na rekreačné ciele, najmä v letných a zimných bazénoch.

Travertín v Dudinciach. Foto: rs

1. časť    2. časť    3. časť    4. časť